Ferrata

Karnské Alpy – Kollinkofel

01. 09. 2020
Karnské Alpy som si obľúbil. Pohorie na hranici Rakúska a Talianska je geologicky veľmi pestré, ale najkrajšie kopce sú predsa len vápencové. Tento rok som vyšiel na Kollikofel, pod ktorým leží jediný ľadovec v pohorí. Aj som ho zhora videl. Cestou som išiel dve via ferraty a plajdal som sa lúkami, na ktorých kvitli záľahy kvetín.

Via ferraty

Keď som bol pred pár rokmi na Hohe Warte, najvyššom kopci Karnských Álp, vyliezol som dve náročnejšie ferraty pod Cellonom. Dve ľahšie mi zostali a vybral som sa na ne toto leto. Nocoval som v aute na parkovisku v sedle Plockenpass. Ráno som sa najedol, prešiel som do Rakúska a po pár minútach som prišiel k ferrate. Začína na strmých skalách, ale čoskoro zamieri do tunela.

Ferrata Cellonstollen Klettersteig ide tunelom, ktorý vysekali vojaci počas Prvej svetovej vojny. Musela to byť poriadna drina. Tunel nie je zvislý, ale šikmý, a vnútri je dosť hrbatý. Napriek tomu sú vnútri akési medziposchodia. Keby človek padal, spadne iba na medziposchodie.

Mal som na sebe ferratový set, ale neistil som sa. Nezdalo sa mi to potrebné. Jednou rukou som sa pridŕžal lana, v druhej som mal baterku, ktorou som si svietil pod nohy. Sú tu vyrazené okná, ktorými dnu prúdi svetlo, nie je ich však veľa.

Nad Cellonstollen som podišiel bralo a prišiel som k ďalšej ferrate. Volá sa Steinberger Weg a veľmi ma nenadchla. Na pár úsekoch má náročnosť B/C, takže tu som sa už zapínal do lana, ale jej trasovanie je staromódne. Ferrata ide v podstate žľabom do sedla.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Hrebeňom na Kollinkofel

Zo sedla možno pokračovať na Cellon, ale tam som už bol. Zahol som na západ a traverzoval som kopec. Keď som ho podišiel, vyzeral som rázcestie. Toho však nebolo. A tak som sa vyšplhal na hrebeň trávami. Popri tom som pozeral, že tu rastie akosi veľa orchideí. Kvetinami som sa však nezdržiaval, potreboval som nájsť značku.

Vyšiel som na hrebeň, na ktorom sa zjavil slabo vychodený chodník. Prešiel som cez sedlo a ocitol som sa v skalách. Tam sa vedľa chodníka začali objavovať červené puntíky, čo ma potešilo. Predpokladám, že vyznačená trasa bola najľahšia, hoci miestami mala náročnosť II UIAA. Na platňovitých skalách nebolo veľa výstupkov. Keby tu červené puntíky neboli, tak by som sa v hmle, ktorá zakrývala celý kopec, čoskoro zasekal.

Exponovaný úsek nebol dlhý. Onedlho som ho mal za sebou a kráčal som náhornou plošinou. Z jej kraja som cez pretŕhajúce sa hmly uvidel Eiskar. To je kotol na severnej, rakúskej strane, v ktorom je ľadovec. Je to jediný ľadovec v Karnských Alpách, a vyzerá to tak, že tu už dlho nebude. Zdola by k nemu mala viesť ferrata, ale odbočka k nej nie je vyznačená a hoci som ju pred pár rokmi usilovne hľadal, chodník na Eiskar Klettersteig som nenašiel.

Na vrchol Kollinkofelu (2691 m) som prišiel akurát na obed. Tak som sa zložil na kameň a čosi som jedol. A oblaky sa ako na povel začali pretrhávať. V jednom okne sa zjavil Cellon, v druhom Hohe Warte.

Zostup do Talianska

Keďže Kollinkofel leží na hranici, smerovníky na kopci nie sú. So šťastím som našiel chodník vedúci do Talianska a vybral som sa po ňom. Značený bol horšie ako rakúsky chodník hranicou, ale dal sa sledovať.

Tesne pod vrcholom je v kaverne z vojny bivak a sú tam naťahané nové oceľové laná. Ako keby tu chceli spraviť ferratu na Hohe Warte. Momentálne však istenie končí v sedle a ďalej je terén iba pre horolezcov.

Zbehol som dolu bočným hrebeňom a podo mnou sa zjavil skalný amfiteáter. Schádza sa doň za pomoci istenia. Náročnosť je A/B, ferratový set tu nepotrebujete. Je to však príjemné spestrenie zostupu.

Lúky

Dnešná prechádzka je krátka, hoci so značným prevýšením. Vďaka tomu mám more času. Podchvíľou sa vyvalím na lúku a “chytám lelky”. Až som prišiel na lúku, na ktorej som ráno videl kvitnúť vstavačovce, päťprstnice a bieloprsty. Teraz som si všimol bradáčiky, tmavohlávky a dokonca pavstavač hlavatý.

Na lúke však nerástli iba orchidey, ale aj horce, klinčeky, lomikamene a všeličo ďalšie. Opäť chcem poďakovať Danke za pomoc s ich určovaním. Pomaly som schádzal a podchvíľou som sa zastavoval, aby som čosi odfotil. Až som zišiel nižšie a všimol som si, že kvetín ubudlo. Pasú sa tu ovce.

Záver

Záver dňa mi spestrili záchranári s vrtuľníkom. Neviem, či niekoho zachraňovali, alebo iba cvičili. Na lúčke bolo akosi priveľa ľudí na obyčajnú záchrannú akciu. A tak som sedel pod starými barakmi a obdivoval som helikoptéru. Keď bola na zemi, pilot nevypol motor, iba vyrovnal vrtule. Tie sa točili a tráva dolu pod nimi sa ani nepohla. Ale keď vzlietal, listy vrtule sa naklonili a tráva sa zúrivo plieskala o zem. Bolo zrejmé, ako sa helikoptéra dokáže pohybovať hore a dole. A tak som rozmýšľal, ako sa pohybuje dopredu a do strán (presnejšie, nie ako, pretože na to veľa možností nie je, ale prečo).

Fórum 1 príspevok
Karnské Alpy – Kollinkofel 01/09/20 23:09 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
VHT Ennstaler Alpen – Kreuzmauer Gesäuse je v mojich očiach najkrajším národným parkom Rakúska. Vápencové hory nie sú príliš vysoké, sú však poriadne divoké. Hrebene pohoria sú pre bežného turistu neschodné, hoci ich časti sa prejsť dajú. Vlani som prešiel z Malého na Veľký Pyhrgas, nuž a tento rok som chcel prejsť z Frauenscharte na Kreuzmauer. Problém bol v tom, že sa mi to nepodarilo. Napriek tomu bola prechádzka atraktívna. Myslím, že to bola najkrajšia túra, akú som túto sezónu v Rakúsku prešiel. 20/10/20 Martin Knor Svet
Túra Ennstaler Alpen – Tamischbachturm Gesäuse je národný park zaberajúci časť Ennstalských Álp (Ennstaler Alpen) a pre mňa ide o najkrajšiu časť Rakúska. Snažím sa prejsť tu každý rok aspoň jednu - dve trasy, nuž a tento rok som vyšiel na Tamischbachturm a na Kreuzmauer. Prvá túra bola pohodová, druhá bola za hranicou mojich možností. Ale teraz budem písať iba o prechádzke na Tamischbachturm. 13/10/20 Martin Knor Svet
Túra Kamniške Alpe - Raduha s okolím Raduha je 2062 metrov vysoký kopec v Kamnických Alpách (Kamniške Alpe), ležiaci východne od Solčavy. Plánoval som naň vyjsť už dávnejšie, ale raz bolo proti počasie, inokedy červená kontrolka motora. Teraz mi to vyšlo. Nuž a okrem Raduhy som si pozrel aj čosi v okolí. 29/09/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Okolo Tatier Tento rok boli plány na leto rôzne, či už lezecké, alebo výjazd bicyklom. Jeden z plánov bol zobrať bicykle a ísť s kamarátom prejsť nejaké dlhšie trasy a horské prechody do Rakúska. Počasie ale dlho odkladalo možný termín odchodu, rovnako aj nešťastná korona, čo prišla na návštevu do Európy. Nakoniec prišiel na rad náhradný program. Musím ale hneď na začiatok povedať, že nebol o nič menej atraktívny a náročný na prechod ako pôvodné plány. Oživil som môj už starší plán, prejsť bicyklom okruh okolo Vysokých Tatier. dnes Michal Mikuláš Tatry, Vysoké a Belianske Tatry, +
Test Devold Tuvegga – obojstranné merino termoprádlo Merino je pevne zakotvený štandard v termoprádle, no popri mnohých výhodách zvykne horšie odvádzať pot, čo je problém najmä pri intenzívnejšom pohybe – napr. pri skialpe či behu. Je viacero spôsobov, ako to zlepšiť. Buď môžete siahnuť po extra tenkom merine, prípade po takom, čo má na vnútornej strane vrstvu z umelého vlákna. Ďalšiu cestu skúša minuloročná novinka Devold Tuvegga, ktorá kombinuje tri rôzne merino úplety – jemnú sieťovinu, klasické merino a merino s 3D štruktúrou. Vychytávkou je obojstrannosť tohto termoprádla – každá zo strán sa zároveň správa tepelne odlišne. Prádlo nosím už vyše roka a o svoje skúsenosti sa podelím v tomto teste. včera Ľubomír Mäkký Oblečenie
VHT Ennstaler Alpen – Kreuzmauer Gesäuse je v mojich očiach najkrajším národným parkom Rakúska. Vápencové hory nie sú príliš vysoké, sú však poriadne divoké. Hrebene pohoria sú pre bežného turistu neschodné, hoci ich časti sa prejsť dajú. Vlani som prešiel z Malého na Veľký Pyhrgas, nuž a tento rok som chcel prejsť z Frauenscharte na Kreuzmauer. Problém bol v tom, že sa mi to nepodarilo. Napriek tomu bola prechádzka atraktívna. Myslím, že to bola najkrajšia túra, akú som túto sezónu v Rakúsku prešiel. 20/10/20 Martin Knor Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Karnské Alpy – Kollinkofel 01/09/20 23:09 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Taliansko a Rakúsko: Alpy (Alpen / Alpi) – Východné Alpy (Ostalpen / Alpi Orientali) – Južné Vápencové Alpy (Südliche Kalkalpen / Alpi Sud-orientali) - Karnské Alpy (Karnische Alpen / Alpi Carniche)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2691 m n. m. – Kollinkofel

    • min: 1350 m n. m. – Plockenpass

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1400 m

    • klesanie: 1400 m

  • Vzdialenosť
    • 9 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Náročnosť lezenia
    • max: 2 UIAA

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 13.07.2020

  • Štart trasy
    • šírka: 46.60334 ° SŠ
      dĺžka: 12.94503 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 46.60334 ° SŠ
      dĺžka: 12.94503 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • Plockenpass (parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.99 (0.35)