Smutné sedlo
Túra

Smutné sedlo a Tri kopy zo Žiarskej doliny

17. 08. 2020
Na dnes mám naplánovaný výlet do Roháčov, centrálnej časti Západných Tatier. Chcem si prejsť časť červeno značenej hrebeňovky, známej atraktívnymi zaistenými úsekmi a krásnymi výhľadmi. Vybrala som si okruh cez Smutné sedlo, Tri kopy, Hrubú kopu, Baníkov a Príslop zo Žiarskej doliny.

Trasa

Žiarska dolina, ústie – Žiarska chata – Pod Homôľkou – Smutné sedlo – Tri kopy – Smutné sedlo – Pod Homôľkou – Žiarska chata – Žiarska dolina, ústie

Úvodné metre modrej značky vedú asfaltovou cestou. Míňam Medvediu štôlňu, staré banské dielo, kam je možné ísť na prehliadku. Veľký portál v skale pripomína vstup do jaskyne. Niekedy sem vezmem deti, program je zjavne prispôsobený aj pre ne.

Ako o chvíľu zisťujem, metrov po asfalte bude dnes nad očakávanie. Na odbočke modrej značky, ktorá vedie vľavo nad cestou, je zábrana s upozornením, že tam prebieha ťažba dreva. Idem teda po ceste, najprv lesom, neskôr sa dolina otvára. O každom prejdenom kilometri ma informuje tabuľka. Pramene pri ceste, ktoré sú v mape, tečú aj v realite, aj turistický prístrešok stojí. Nie je úplne v najlepšom stave, no v zlom počasí poslúži. Do svahu vpravo urobila poriadnu jazvu paralelná “protipožiarna cesta”.

Na štvrtom kilometri si spomeniem na vynikajúci článok od bývalého strážcu v TANAP-e - Pavla Gavláka o lavíne storočia v Žiarskej doline. Hovorí v ňom, že 4. kilometer na 5,3 km ceste k Žiarskej chate dovtedy býval v zimnom období bezpečnou líniou, no lavína túto čiaru posunula nižšie.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Tí, ktorí sem chodia častejšie, asi stopy lavíny z roku 2009 v teréne vidia, no ja som tu nebola už dlho, takže si rozdiely neuvedomujem. Okrem toho, príroda odvtedy urobila svoje. V strednej časti doliny je mladý lesík, vidím cezeň doďaleka. Na jednej zo zákrut sa pristavím pri náučnej tabuli. Hovorí o histórii ovčiarstva na Liptove. Prevažoval tu chov plemena valaška, prevažne čiernej farby. Pastieri boli so stádom mimo dediny približne päť mesiacov v roku.

O niečo vyše hodiny od štartu som na Žiarskej chate. Má zrekonštruovanú terasu. Nejaký čas si posedím pri káve a chatárskom čaji, no čaká ma ešte dosť dlhá trasa, a tak pomaly pokračujem po modrej značke vedúcej k rázcestiu Pod Homôľkou.

Asi pätnásť minút nad chatou ma chytí dážď. Počasie dnes má byť bez búrok, maximálne s nejakými prehánkami popoludní, no žiadny súvislý dážď. Najprv to neriešim, no napokon musím vytiahnuť bundu. Našťastie neprší dlho. Keď sa blížim k rázcestiu, vychádza slnko. Veľmi sa mi tu páči. Jednak človek nemusí vynaložiť toľko energie, kým prejde dolinou do vyšších zaujímavých partií ako vo Vysokých Tatrách či Alpách, jednak je to tu pekne zelené, keďže toto leto primerane prší. Nad rázcestím si teda robím dlhšiu obedovú pauzu. Pred sebou vidím ako na dlani Baranec a Smrek. Odtiaľto by sa dalo pokračovať aj do Žiarskeho sedla, ktoré je veľmi pekné, široké, otvorené, s plieskom. Smutné sedlo bude iné, no nepredbiehajme.

Po obede sa poberám ďalej hore. Výstup nie je náročný, len občas treba dávať pozor, ktorý chodník je správny. Vyzerá to, že pôvodná trasa sa prekladala kvôli odtrhom vo svahu. Chodník ma vyvedie na hranu, z ktorej opäť vidieť Žiarsku chatu a záver doliny, keďže doteraz som obchádzala nejaký skalný vrcholček. Vidieť aj moje ďalšie ciele - Smutné sedlo, niekoľko ďalších skalných vrcholčekov, zjavne Tri kopy, Baníkov, a zubatý hrebeň vedúci na Príslop. Odtiaľto vyzerá všetko ľahko a blízko, no vidím, ako pomaly sa blíži Smutné sedlo. Keď som konečne tam, som nadšená. Pôsobí na mňa viac vysokohorsky, niečo ako Poľský hrebeň. Vidím odtiaľto Rákoň, Volovec a Ostrý Roháč. Dnes som pôvodne chcela ísť naň, no bála som sa, koľko ľudí bude na jeho reťaziach v sezóne. Nechcela by som čakať v rade. Tu v sedle veľa turistov nie je, no môžu ísť z opačnej strany. Koniec filozofovania, ide sa.

Na túto časť sa teším, skalnaté zaistené úseky, to bolo odjakživa niečo pre mňa. Prechádzam nižší skalný vrchol, potom leziem na ďalší, vyšší. Výhľady sú čím ďalej krajšie, ako to už na horách býva. Postupne sa mi odkrývajú aj Roháčske plesá. Spomínam si na parádny výlet s Hiking partiou, keď nám v krásne jesenné dni ešte trochu nasnežilo na štíty a mali sme tu úžasný fotografický deň. Pri každom plese iné ročné obdobie a iný zážitok...

No dnes nie je ani zďaleka také výstavné počasie. Na druhej strane kopca zliezam prvými reťazami a s obavou sledujem, ako vypadávajú zrážky nad Nízkymi Tatrami. Možno sa to tam vyprší. Reťaz vedie chvíľu vertikálne, potom kolmo dole, nie je to nič náročné, aspoň za sucha nie. Tesne pred sedielkom mi nie je jasné, či značka na skale znamená len určenie smeru, alebo mám ísť priamo tadiaľ. Idem teda rovno. Trošku voľného lezenia. Mám nové polovičky, ktoré mi dobre držia.

Odtiaľto ma čaká hneď ďalšia reťazová pasáž. Túto som videla na fotke v galérii ako povestný reťazový úsek na Troch kopách. Je to fakt pekné. Reťazová serpentína po úzkej polici, okolo veľa vzduchu, a nikde nikoho, len ja a skaly. Aj by som tu chvíľu pobudla, no záclony dažďa sa priblížili. V tejto vhodnej chvíli som si spomenula, že nemám poistenie na zásah horskej služby. Obvykle mám celoročné, no tento rok to koronavírus trochu pribrzdil a potom som na to zabudla. Budem musieť popremýšľať, čo ďalej, nie teda s poistením, to večer vybavím, ale s túrou. Aspoň na Hrubú kopu by som rada došla.

Vyhupnem na vrchol. Myslela som, že to je posledná kopa, veď som bola na troch, no prvý vrcholček sa zjavne v tejto spoločenskej hre nepočíta, pretože medzi mnou a Hrubou kopou je ešte jedna skalná veža. No nič, zliezam po reťazi pekným komínom. Oproti mne idú dve oranžovo-modré postavičky, prví ľudia, ktorých od Smutného sedla stretávam. V sedielku medzi Kopami sa stretávame všetci aj s dažďom, hmlou a ľadovým vetrom. Mám len sukňu, dlhé nohavice ostali doma, takže mi je zima. A keďže neviem, ako to vyzerá ďalej (posledný pokus o Baníkov z druhej strany skončil lejakom v Jaloveckom sedle), tak sa rozhodujem pre návrat. Hoci spoluturisti si myslia, že je po daždi, mne sa nezdá, že by z mrakov ktovieako ubudlo. Nechám si to tu na nejaký príjemnejší deň.

Štverám sa teda komínom opäť hore a všetkými skalnými úsekmi naspäť. Pripadám si ako v nejakej reklame pred a po, lebo skala sa šmýka, reťaze sa šmýkajú, ešte sú aj ľadové, ruky ma oziabajú, samozrejme, rukaviciam je dobre v skrini v Smokovci. Predtým som na niektorých úsekoch reťaze ani nepoužila, teraz sa ich držím, kde sa len dá. Onedlho som opäť v Smutnom sedle. Na chvíľu vyjde aj slnko, no cestou dole ešte dvakrát prší, takže som rada, že som to otočila.

No aj Smutné sedlo považujem za plnohodnotný turistický cieľ, najmä pre toho, kto sa necíti úplne isto na reťaziach, keďže aj na druhú stranu z neho, na Ostrý Roháč, vedú pomerne vzdušné zaistené úseky. Pre menej zdatných turistov či rodinu s menšími deťmi môže byť plnohodnotným cieľom aj Žiarska chata, no určite by som odporúčala vyjsť aspoň kúsok vyššie do doliny, stojí to za to.

Fórum 6 príspevkov
Smutné sedlo a Tri kopy zo Žiarskej doliny 28/08/20 19:23 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Malá Svišťovka, Skalnaté pleso a Zamkovského chata v zime Počas zimnej sezónnej uzávery vo Vysokých Tatrách sú v kurze najmä horské chaty či vodopád Skok, no veľmi pekné výhľady ponúka menej frekventovaná trasa cez sedlo Malej Svišťovky. Na prechod si treba vyhradiť dostatok času, zaberie celý krátky zimný deň, ak teda nechcete v polovici túry použiť na zostup lanovku. Jedným z lákadiel pre deti môže byť aj to, že počas nej vystriedate všetky štyri farby značených trás. 14/01/21 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Na Krížnu cez Úplaz a Kráľovu studňu v zime Veľká Fatra je vhodne umiestnené pohorie, z ktorého dovidíte na všetky svetové strany. Prispieva k tomu jej hôľnatý charakter, napokon aj z bralnatej časti sú pekné výhľady. Nadmorská výška je už taká, aby sme sa dostali nad inverziu alebo na sneh, zároveň nám však výšľap z doliny na vrchol nezaberie až tak veľa času. Presne s týmito parametrami pracujeme pri plánovaní jednej nedeľnej túry s motívom "Ako ujsť týždne trvajúcim bratislavským hmlám". 07/01/21 Soňa Mäkká Veľká Fatra a Choč
Správa Mestské lesy v Bratislave prekladajú časť E8 kvôli bezpečnosti Mestské lesy v Bratislave prekladajú časť červeno značenej turistickej trasy. Tá je na tomto úseku súčasťou európskej diaľkovej trasy E8, taktiež Cesty hrdinov SNP, ktorá vedie naprieč celým Slovenskom. Hlavným dôvodom sú konfliktné situácie medzi pešími turistami a cyklistami, keďže doterajší úsek viedol po asfaltovej ceste, ktorá je aj cyklotrasou. 28/12/20 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Púchov - Lednica - Vršatec Je pol piatej pred večerom a začínam túru. Dnes to ani túra nebude. Potrebujem len dôjsť na miesto, kde strávim nasledujúcu noc. Ono vlastne ani nezačínam, kráčať som začal už o šiestej ráno v Považskej Bystrici. Len teraz sa odpojila na púchovskej, asi najnovšej železničnej stanici na Slovensku, polovica výpravy a nasadla na vlak. Tým sa zásadne mení charakter môjho putovania po turisticky zaujímavých miestach Považia. Navliekam ich ako perly náhrdelníka na šnúru mojej trasy. dnes Vladimír Mikuš Biele Karpaty
Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. včera Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Túra Slovenskom 4: Zamagurie, Spiš a Šariš Štvrtá časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Pieniny, Ľubovniansku vrchovinu, Čergov, Branisko a Čiernu horu. 16/01/21 Pavel Forgáč Čierna hora, Branisko, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Smutné sedlo a Tri kopy zo Žiarskej doliny 28/08/20 19:23 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry - Roháče (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1319 m

    • klesanie: 1319 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 03.08.2020

  • Štart trasy
    • šírka: 49.1448 ° SŠ
      dĺžka: 19.7002 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1448 ° SŠ
      dĺžka: 19.7002 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • dva upravené pramene pri asfaltovej ceste v Žiarskej doline

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - ústie Žiarskej doliny (bus, platené nestrážené parkovisko)

Sponzor článku
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.03 (0.29)