Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľad z Temešskej skaly na údolie riečky Nitrica, vpravo vrch Rokoš, uprostred vodná nádrž Nitrianske Rudno
Výhľad z Temešskej skaly na údolie riečky Nitrica, vpravo vrch Rokoš, uprostred vodná nádrž Nitrianske Rudno Zatvoriť

Túra Hrebeňom Magury

Po minulej túre mi nedal pokoj ani druhý, susedný hrebeň Magury, a tak som sa o pár týždňov neskôr vydal aj sem. Opäť sa snažím vymyslieť nejaký okruh, keďže sa musím vrátiť späť na miesto, kde budem začínať. Značky sú tu však rozložené dosť nepriaznivo, čo je dané charakterom hrebeňa. Preto sa tu okruh veľmi vymyslieť nedá. Teda dalo by sa prejsť údolím cez obce po asfaltke, ale radšej pôjdem rovnakou trasou aj späť ako sa trepať mimo les. Hľadal som teda vhodné miesto na štart a nakoniec som zvolil obec Temeš. Cestou na hrebeň by sa nad obcou mala nachádzať zaujímavá skala s pekným výhľadom a práve preto som sa rozhodol začínať tu.

Vzdialenosť
26 km
Prevýšenie
+1427 m stúpanie, -1430 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 16.06.2020
Pohoria
Strážovské vrchy - Malá Magura
Trasa
Voda
Prameň pri chate Lázky
Doprava
Nováky (vlak, bus) - Temeš (bus, parkovisko pri cintoríne)
SHOCart mapy
» č.480 Strážovské vrchy, Súľo… (1:40.000)
» č.1075 Strážovské vrchy, Tren (1:50.000)

Trasa

Temeš – Temešská skala – Malá Magura – Magura – Polianky (Hlboký vrch) - Horná polianka - Tri kopce - Boškovie laz – Panský háj – Boškovie laz - Tri kopce - Horná polianka - Polianky (Hlboký vrch) - Magura – Malá Magura - sedlo Obšiar - Čavoj – Temeš

(26 km, prevýšenie 1427 m)

Ráno som vyrazil „za kopec“ a po niečo vyše hodine som bol v obci Temeš. Dnes by mal byť konečne po dlhej dobe deň bez búrok s celkom pekným počasím. Nasvedčuje tomu aj ráno, ktoré je vcelku slnečné. Zisťujem, že v obci Temeš je problém zaparkovať. Nakoniec auto nechávam len tak niekde pri ceste. Snáď tu nikomu nebude zavadzať. Po žltej značke prejdem kúsok obcou a potom len stúpam lesom. Celkom ma prekvapí tabuľka upozorňujúca na zvýšený pohyb medveďov. Tu by som ich ako maku teda nečakal. Miestne lesy mi neprídu až tak hlboké, ale zase do Malej Fatry je to odtiaľto iba na skok.

Stúpanie po žltej značke je dosť príkre a na chodníku je popadaných viacero stromov, ktoré treba preliezať. Po krátkom výstupe do Temešského sedla rozmýšľam, či zbehnúť na Temešskú skalu teraz, alebo až keď sa budem vracať späť. Niečo mi však hovorí, aby som tam išiel teraz, a tak si urobím malú zachádzku. Po pár minútach prichádzam k zaujímavým vápencovým skalám, ale ešte zaujímavejší je výhľad. Doslova letecký pohľad mám na celé údolie Nitrice od obce Nevidzany až po Nováky. Uprostred údolia sa ligoce hladina vodnej nádrže Nitrianske Rudno, nad ktorou sa týči majestátny Rokoš. V diaľke vidieť aj hrebeň pohoria Vtáčnik, Tribeč a medzi nimi nesmelo vykúka Pohronský Inovec. Naozaj krásny výhľad, za mňa možno aj najkrajší v Strážovských vrchoch. Počas zlatej hodinky to tu musí byť naozaj bomba. Chvíľu tu len tak sedím a pozerám do doliny, ale potom sa začne obloha zaťahovať. Žeby na dnes predsa len predpoveď nevyšla? Poberám sa teda ďalej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vraciam sa do Temešského sedla a odtiaľ pokračujem smerom na Malú Maguru (1101 m). Chodník vedie zväčša po lesných zvážniciach a iba občas sa niekde cez lesný priesek otvorí výhľad. Obloha sa celkom zatiahla a z pekného slnečného dňa sa razom stáva deň pochmúrny. Vrchol Malej Magury je zalesnený a prakticky okrem smerovníka tu nie je nič zaujímavé. Vedel som, že dnes pôjdem väčšinou lesom, a tak som si zobral so sebou aj košík na hríby, a keď nebudú výhľady, tak budem obzerať aspoň tie. A veru cestou na Malú Maguru sa mi podarilo nájsť dubák a pár kuriatok.

Na susedný vrch Magura (1141 m) je to len kúsok po hrebeni. Na polceste je smerovník Nad Veľkou lúkou, ale žiadna lúka tu nie je. Opäť cestou nachádzam pár hríbov a dostávam sa na malú horskú lúku tesne pod vrcholom. Prakticky na okraji lúky v lese je už vrchol. Okrem smerovníka a ohniska je tu urobené malé posedenie. Priamo na vrchole je umiestnený dvojkríž a kúsok od neho je, bohužiaľ rozbitý, prístrešok. Magura je skrz jedného pána z Prievidze, ktorý obľuboval prostorekú rýdzu slovenčinu (obohatil ju o všakovaké expresívne výrazy), celkom kultovým vrchom pre istú úzku skupinu ľudí. Samozrejme k nej patrím tiež, a tak som celkom rád, že som sa sem konečne dostal. Chvíľka rozjímania na Magure s cibuľou, pletenkou a keksami padla fajn, ale musím sa pobrať ďalej.

Teraz budem zväčša klesať. Bukovým lesom prechádzam k smerovníku Polianky. Cestou ma zaujme šípka s nápisom WC. Zo zvedavosti sa pozriem dolu do svahu, ale nič také tu nevidím. Buď si niekto robí srandu alebo je WC ukryté niekde hlbšie v lese. V okolí smerovníka Polianky je niekoľko rúbanísk, z ktorých sa otvárajú výhľady na susedný Rokoš a okolie Nitrianskeho Pravna. Vidím, že sa od severozápadu blíži dážď. Dnes model Aladin veľmi nevyšiel. Podľa predpovede malo byť celkom pekne. Na jednodňovke mi však dážď neprekáža. Schovávam teda foťák do ruksaku, ale ešte predtým odfotím malé biele potvory, ktoré sa mi usalašili na batohu. Sú to malé biele mušky a vyskytujú sa v bukových lesoch počas mesiaca jún. Neviem čo sú zač, ale keď prechádzam okolo stromu kde sú, tak na mňa vždy urobia hromadný nálet. Neviem či hľadajú vodu, cenné minerály alebo sa im tak páčim.

V miernom daždi pokračujem v klesaní po hrebeni. Celkom ma prekvapí ďalší nečakaný dvojkríž a pekné posedenie na nevýraznom vrchole Tri kopce. Na dvojkríži je napísané Kanianka, pretože práve tento vrch je najvyšším bodom obce Kanianka. Keďže prší, len rýchlo urobím fotku a pokračujem v postupe. Najskôr prudšie klesám, a potom zase prudko stúpam na vrch Boškovie laz (935 m). Na vrchole je opäť ohnisko, posedenie, malý prístrešok, hojdačka a dvaja drevení mužíci. Červená značka odtiaľto opäť prudko klesá k smerovníku Panský háj.

Cestou ma zaujme pekný brezový háj na pravej strane. Cestou hore sa tu zastavím a skúsim pohľadať nejaké hríby. Len kúsok od smerovníka Panský háj je poľovnícka chata Lázky. Keďže začalo dosť liať, idem sa k nej na chvíľu skryť. Hneď vedľa chaty je pekne upravený prameň vody a latrína. Schovám sa na malej verande a prestávku využívam na konzumáciu jedla, ktoré mi ešte ostalo. Ďalej po hrebeni smerom na Bojnice nejdem. Túto časť hrebeňa poznám a veľkú chuť ísť k rozhľadni Čajka nemám.

Keď prestane pršať, vraciam sa späť rovnakou cestou na Maguru. Tentokrát viac stúpam ako klesám a ešte nachádzam hríby, ktoré som si nevšimol cestou sem. Na Magure sa rozhodujem, že si aspoň na konci trasy urobím malý okruh, aby som sa nevracal stále po identickej ceste. Prejdem na Malú Maguru a odtiaľ klesám po červenej značke do sedla Obšiar. Úvod zostupu vedie po ceste, v ktorej sú obrovské koľaje od lesných strojov. Pomaly tu začína rozsiahla erózia pôdy práve vďaka nim. V nižšej časti je cesta fajn a dostávam sa do lúčnatého sedla Obšiar. Pasie sa tu stádo kráv, a keď sa k nim bližšie priblížim, tak na mňa vybehne svorka pastierskych psov. Potrebovali však iba zistiť, že nie som nepriateľ a potom boli ku mne celkom priateľské. Stretávam aj pastiera, s ktorým prehodím pár slov a potom klesám do obce Čavoj.

Zaujme ma pekná stará drevenica a kopec starých, už legendárnych PV3S na ulici. Toto nákladné auto tu majú snáď v každom druhom dvore. Mimo značky prechádzam na okraj obce a odtiaľ idem po asfaltovej, neskôr len spevnenej ceste späť do obce Temeš. Zisťujem, že kúsok za obcou Temeš pri miestnom cintoríne je celkom veľké parkovisko. Keby som bol vedel, zaparkujem tu. K autu prichádzam celý zmoknutý, a tak sa prezliekam do suchých vecí. Dnes to bola túra síce väčšinou v daždi, ale ranný výhľad z Temešskej skaly stál naozaj za to. Taktiež som rád, že sa mi podarilo vymazať ďalšie biele miesto z turistickej mapy Slovenska.

Záver

Hrebeň Magury je oproti susednému hrebeňu Rokoša oveľa fádnejší. Priamo na hrebeni sa nenachádzajú výraznejšie skalné útvary a trasa vedie zväčša lesom. Pár výhľadov sa otvára iba z lesných priesekov. Aj napriek tomu je tu však celkom pekne a rád sa sem opäť vrátim. Veľmi sa mi páčila Temešská skala, z ktorej sú krásne výhľady. Už teraz rozmýšľam, kedy sem prídem na viacdňový prechod spoznať tento a susedný hrebeň Rokoša z inej perspektívy. Po ceste som našiel za pol koša hríbov. Bola z nich dobrá praženica na večeru.

Fotogaléria k článku

Najnovšie