Trasa

Píla, rázcestie – Lindava – socha Panny Márie Lurdskej – kaštieľ Budmerice – Budmerice – Silnica – Jablonec – Jablonecká rozhľadňa – Báhoň, železničná stanica

V soboru po deviatej vystupujeme z autobusu na rázcestí Píla. Zelená značka Píla - Budmerice pretína cestu asi päťsto metrov smerom na Častú a nám sa nechce kráčať k nej po krajnici frekventovanej cesty. Volíme radšej lesnú cestu, ktorá priamo od zastávky ide Lindavským lesom do Budmeríc. Obetujeme tak síce pohľad na tri rybníky, okolo ktorých ide zelená značka, ale myslíme si, že sa zase vyhneme komárom. Chyba! V lese ich bolo toľko, že ani sprej voči nim nezaberal. Nuž sme oháňajúc sa pomaly bežali lesom. Ak sme aj plánovali dôjsť na zelenú odbočením doľava, zabránilo nám v tom oplotenie nejakého poľnohospodárskeho podniku, ktorý veru príliš životaschopne nevyzeral. Netrvalo dlho a došli sme k soche Panny Márie Lurdskej, ktorú tu nechal postaviť gróf Ján Pálffy, po výstavbe kaštieľa v Budmericiach. Je tu pár lavičiek a múrik, kde sú umiestnené tabuľky s poďakovaním veriacich. Nás zaujala tabuľka s poďakovaním za ochranu cyklistov. No dúfam, že drží ochrannú ruku aj nad pešími turistami pred cyklistami, ktorí sa hlavne v Malých Karpatoch správajú dosť agresívne.

Pokračovali sme po cestičke k plotu. V jeho výplni bol zarastený mladý stromček. Som zvedavý, kto z nich to prežije. Vošli sme do rozsiahleho parku. Okolo kaštieľa ho dal vysadiť v anglickom štýle na podklade dubovo-cerovom, po roku 1889, gróf Ján Pálffy. Park plynulo prechádzal do lesa a bažantnice, kde si gróf užíval poľovačky.

Bol som tu pred x rokmi, keď bol ešte kaštieľ Domovom slovenských spisovateľov. Stal sa ním zásluhou miestneho rodáka Rudolfa Fábryho a Ladislava Novomeského, 14. 5. 1947, keďže po roku 1945 a emigrácii grófa Pavla Pálffyho, pripadol štátu. Od roku 1954 až do roku 2011 bol v správe Literárneho fondu a odvtedy je v majetku Ministerstva kultúry SR. Od roku 2016 zabezpečuje prehliadky SNM – Múzeum Červený Kameň. Na naše potešenie ho práve po rozsiahlej rekonštrukcii práve sprístupnili opäť návštevníkom. Mali sme pol hodiny do prehliadky, a tak som sa vybral po cestičkách parku a kamarátka si sadla, že sa naje. Keď som sa vrátil, mala plný ruksak hríbov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na prehliadku sa nás nazbieralo dosť, až sme sa občas nezmestili do miestnosti. Úprimne sa priznám, že som videl už onakvejšie interiéry a expozície, ale na druhej strane, chvalabohu, že je kaštieľ tak pekne opravený a udržiavaný.

Po prehliadke sme sa vybrali Budmericami hľadať začiatok náučného chodníka. Vedel som, že má začínať niekde pri futbalovom ihrisku. Keď sme k nemu dorazili, poradila nám jedna pani, zametajúca pred bytovkou, kade ísť. Privítala nás informačná tabuľa – Náučný chodník Budmerice – Silnica v dĺžke 1,5 km vybudovaný s finančnou pomocou Bratislavského samosprávneho kraja. To čo nasledovalo ma mierne šokovalo. Išli sme úzkym chodníčkom vedľa kukurice a porastu obklopujúceho Gidru. Určite je tu vyšliapaný po generácie. Po celej trase nie je jedna jediná informačná tabuľa, nie je vidieť absolútne žiadny zásah ľudskou rukou. Do čoho investovali finančné prostriedky z BSK a v čom je "náučnosť" chodníka, som nepochopil.

Prišli sme k asfaltke zo Silnice, čo je vraj nejaké školiace stredisko. Tu nás privítala tabuľa – Jablonecký náučno poznávací chodník Jablonec – Jarná a označenie Svätojakubskej pútnickej cesty. Gidra začala trošku meandrovať a my sme sa z jedenástich tabúľ dozvedeli mnoho zaujímavých informácií. Hneď na prvej o Budmerickej bitke z 11. 8. 1705, keď sa tu stretli kuruci pod vedením Františka II. Rákocziho a cisárske vojská pod vedením generála Ľudovíta Hebervilla. Vyhrali cisárski vojaci a na pamiatku bitky stojí pri zastávke SAD Silnica - železný kríž, postavený roku 1805 a v obci Štefanová 3. 9. 2006 vysvätili pomník – Božie muky.

Na ostatných tabuliach sú návštevníci oboznamovaní s faunou a flórou okolia Gidry – jelša lepkavá, ďateľ veľký, stehlík pestrý, jastrab krahulec, diviak lesný, brhlík lesný, ondatra pižmová, bobor vodný, rak riečny, sova lesná, hrúz škvrnitý, jež tmavý.

Postavili tu asi v prostriedku ohnisko s lavičkami, tie sú aj pri každej informačnej tabuli. Tesne pred obcou Jablonec je ihrisko na petanque. Na konci či začiatku NCH sú tri tabule. Jedna informuje o Gidre, ktorá pramení pod kopcom Baďurka v Malých Karpatoch a po 38,5 km sa vlieva pri obci Malá Mača do Dolného Dudváhu. Cestou priberá vody potokov Paldla, Kamenný potok, Štefanovský potok, Rodava. Napája rybníky Biela skala, Budmerický, Hájíček a Obecný. Druhá tabuľa hovorí o histórii obce Jablonec a tretia o vyhliadkovej veži a kaplnke sv. Vendelína.

Prešli sme po tehlovom a dvojoblúkovom moste ponad Gidru a pomedzi slnečnice sme miernym stúpaním došli k jedenásť metrov vysokej vyhliadkovej veži. Na okraji hájika stojí kaplnka sv. Vendelína, ktorú rekonštruovali v roku 2019. Medzi stromami je ohnisko s lavicami, stolom a hamakou. Napokon sme vystúpili na vyhliadkovú plošinu. Je z nej panoramatický výhľad na skoro celé Malé Karpaty. Pod vyhliadkovou vežou budujú archívnu pivnicu, kde majú byť uskladnené vína Spolku jabloneckých vinárov. Okolo rozhľadne by mal vyrásť lesík, lebo 183 miestnych občanov sa zložilo aj na výsadbu stromčekov a je tu dokonca latrína.

Keďže sme chceli chytiť osobák z Báhoňa o 14.06 h, veľmi sme sa nekochali a vybrali sme sa poľom k lesnej ceste medzi Jarnou a Báhoňom. Po príchode do Báhoňa som sa nechal zlákať prvou asfaltkou doľava a skončili sme pri rodinnom dome a za ním bolo pole, vraj oplotené. Domáci nás ochotne pustil cez záhradu a dvor na cestu k stanici, a tak sme vlak napokon ešte čakali.

Zhodnotenie

Krátka túra je vhodná aj pre malé deti či mamičky s kočíkom. Je dobre dostupná vlakom či autobusom, a ak nechcete navštíviť kaštieľ Budmerice, bohato stačí si prejsť len úsek medzi Jabloncom a Silnicou.

Užitočné odkazy

• Rozhľadňa Jablonec (NCH),
• Kaštieľ v Budmericiach,
• Lindava,
• Alúvium Gidry.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek