Eisenhut
Túra

Na najvyššiu halušku

08. 09. 2020
Nockberge sa dá do slovenčiny preložiť ako “Knedľové” či “Haluškové” hory. Kopce z odstupu naozaj vyzerajú ako knedle či halušky. Sú oblé, na hrebeňoch porastené vresom a čučoriedím. Prípadne trávou, keď ich zmenili na pasienky. Lenže keď podídete bližšie, na tých najvyšších sa ukážu skaly. Nie biele vápence, ale tmavé bridlice a žuly. Najvyššou haluškou je Eisenhut, na ktorý som sa vybral.

Pred túrou

Predpoveď počasia bola priaznivá, tak som čosi po obede zamieril do Rakúska. Večer som si ešte overil, či predpoveď Nóri nezmenili, a veruže ju zmenili. Doobeda majú spadnúť 3 mm zrážok, poobede 0,5. To nie je veľa. Lenže Rakúšaci v rádiu hlásili na doobedie polooblačno a na poobedie “heftige Gewitter” (silné búrky). Bol som z toho jeleň. Povedal som si, že na túru vyrazím a až ma počasie zaženie späť, odídem s dlhým nosom. Nebude to po prvýkrát.

Pôvodne som chcel nocovať kdesi pri chate Fürstenhütte, ale na začiatku doliny ma zastavila značka zákaz vjazdu. Bolo pred ňou maličké parkovisko, na ktorom stál karavan s nemeckou ŠPZ-kou. Tak som si povedal, že prenocujem tu. Prechádzka sa tým predĺži o dve hodiny šliapania po rovine, čo nie je až tak veľa.

Výstup na halušky

Ráno som sa pobalil a o 6.30 h som vyrážal na túru. Bolo mokro, ale na štrkom vysypanej lesnej ceste mi to neprekážalo. Po hodine som minul chatu a začal som prudšie stúpať. Je tu veľa domov či chát, pri ktorých sa pasú kravy. Sú bez pastierov, strážia ich elektrické ohradníky.

Postupne som vystúpal nad pasienky, prešiel som riedky les a vyšiel som na alpské lúky. Nebo sa začalo zaťahovať a zdvihol sa vetrík. Zatiaľ však nepršalo.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Dlhým tiahlym stúpaním som vyšiel na Wintertaler Nock (2394 m). Prvú halušku mám pod sebou. Cestou som míňal peknú skalnú vežičku či skôr skalný ostroh, avšak susedné hrebene sú bralnaté až-až. V závetrí na južnom svahu som zjedol Horalku a pokračoval som ďalej.

Takmer bez klesania som vyšiel na Straßburger Spitz (2404 m), na ktorom je kaplnka venovaná svätému Bernardovi, patrónovi turistov. Z kopca som zamieril na sever. Čakal ma najkrajší úsek túry, ktorým bol mierne zvlnený hrebienok. Sú z neho pekné výhľady, ale okolité kopce nepoznám. Na západe by mali byť Vysoké Taury s Große Hafnerom, najvýchodnejšou trojtisícovkou, ale ktorý vrcholček to je, to veru netuším.

Na hrebienku som míňal zaujímavú trhlinu či roklinu a prekvapil ma provizórny prístrešok. Zrejme bivak, ktorý si pred mnohými rokmi postavili pastieri. Aj tu, v nadmorskej výške nad 2000 metrov, sa totiž pasie. Pri rokline bolo stádo koní a o kus ďalej, v sedle, kravy.

Eisenhut

A máme tu záverečný výšvih. Stúpal som pomaly, vytrvalo, ale keď ma to prestalo baviť, zvalil som sa do trávy. Tváril som sa, že fotím kvietky. Tunajšie očianky sú akosi menej chlpaté ako by sa patrilo, tak snáď budem mať nový úlovok do zbierky. A keď nie, aspoň som si trochu oddýchol.

Posledné výhľady som fotil tesne pod vrcholom Eisenhutu (2441 m), pretože na kopci sa rozvaľovali oblaky. Zahaľovali iba samotný vrchol s Gipfelkreuzom a železným klobúčikom, keďže “Eisenhut” sa dá preložiť ako “železný klobúk”.

Zostup sa mi páčil viac ako výstup, pretože na východnom svahu kopca nie sú pasienky. Odfotil som tam zvončeky bradaté, klinčeky pyšné a zaujímavé mrkvovité rastliny. Chodník sa dosť kľukatí, pretože obchádza skalné galérie.

Návrat okolo Diestling See

Zbehol som k plesu Diestling See. Sú tu lavičky so stolami, tak som sa na nich zložil a zjedol som obed. Pleso je zrejme častým cieľom turistov, ale dnes som za celý deň nestretol ani jedného. Posledných ľudí som míňal dolu pri chate a tí sa na túru veru nechystali.

Za plesom bolo treba vyjsť na nevysoký bočný hrebienok. Začalo pršať. Trochu som pridal a za chvíľu som bol na hrebienku. Opäť som sa ocitol na pasienkoch, hoci kráv som veľa nevidel. Zrejme sa schovávali pred dažďom.

Chodník tu ide po cestičke, ale často ju opúšťa. Využíva skratky a staré úvozy. Dážď ustal, no všade na nebi sa prevaľujú ťažké sivé mraky. Vyzerá to tak, že každú chvíľu môže prísť silný lejak či búrka. Oddych odkladám a už je jasné, že dnes končím. Mám dosť.

Cestou na Eisenhut som vedľa cesty zaregistroval pekný porast pichliačov, tak k nemu teraz zbieham. Hľadám pichliač, ktorý má tmavý zákrov a tento ho tmavý má. Čo ak motyka vystrelí? Tak ho fotím a vtom si spomeniem, že má mať listy na rube bielo plstnaté. Mám šťastie. Našiel som pichliač rôznolistý, takže mi do zbierky “našich” pichliačov chýba iba bezbyľový.

Záver

Po celodennom utekaní pred búrkou som k autu dorazil totálne rozbitý. Prezul som sa, sadol som do vozítka a išiel som domov. Môžem si odfajfknúť ďalší “najvyšší kopec” rakúskeho pohoria, ale nabudúce musím ísť do Nockberge v inom ročnom období. Buď na jar alebo na jeseň. V lete ma “Haluškové hory” nejako neoslovili, hoci prechádzka na Eisenhut bola pekná.

Fórum 10 príspevkov
Na najvyššiu halušku 15/09/20 10:33 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
VHT Ennstaler Alpen – Kreuzmauer Gesäuse je v mojich očiach najkrajším národným parkom Rakúska. Vápencové hory nie sú príliš vysoké, sú však poriadne divoké. Hrebene pohoria sú pre bežného turistu neschodné, hoci ich časti sa prejsť dajú. Vlani som prešiel z Malého na Veľký Pyhrgas, nuž a tento rok som chcel prejsť z Frauenscharte na Kreuzmauer. Problém bol v tom, že sa mi to nepodarilo. Napriek tomu bola prechádzka atraktívna. Myslím, že to bola najkrajšia túra, akú som túto sezónu v Rakúsku prešiel. 20/10/20 Martin Knor Svet
Túra Ennstaler Alpen – Tamischbachturm Gesäuse je národný park zaberajúci časť Ennstalských Álp (Ennstaler Alpen) a pre mňa ide o najkrajšiu časť Rakúska. Snažím sa prejsť tu každý rok aspoň jednu - dve trasy, nuž a tento rok som vyšiel na Tamischbachturm a na Kreuzmauer. Prvá túra bola pohodová, druhá bola za hranicou mojich možností. Ale teraz budem písať iba o prechádzke na Tamischbachturm. 13/10/20 Martin Knor Svet
Túra Kamniške Alpe - Raduha s okolím Raduha je 2062 metrov vysoký kopec v Kamnických Alpách (Kamniške Alpe), ležiaci východne od Solčavy. Plánoval som naň vyjsť už dávnejšie, ale raz bolo proti počasie, inokedy červená kontrolka motora. Teraz mi to vyšlo. Nuž a okrem Raduhy som si pozrel aj čosi v okolí. 29/09/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Správa Združenie horských útulní Škótsko (MBA) Horské chaty a útulne sa nachádzajú vo väčšine pohorí v Európe i mimo nej. Väčšinou musíte za ich použitie platiť, rezervovať si miesto vopred (napríklad Korzika) a v mnohých si môžete kúpiť aj jedlo a pitie. Vo Veľkej Británii je to veľmi odlišné. Tu existuje dlhá tradícia otvorených prístreškov (útulni) zvaných Bothies, ktoré sú k dispozícii všetkým bezplatne. Žiadna rezervácia, jednoducho príďte. Veľmi málo zariadenia, musíte mať so sebou všetko, čo si myslíte, že budete potrebovať. dnes Pavol Horváth Zaujímavosti
Túra Na Čachtický hrad a Veľký Plešivec s deťmi Po minulotýždňových doslova monzúnových dažďoch tento víkend opäť nesľubuje ideálne počasie na turistiku. No aj naši dvaja turisti vedia, že neexistuje zlé počasie, iba zle vybavený turista. S týmto heslom v sobotu ráno chalani mudrujú nad mapou hradov západného Slovenska. Nedosiahnutých cieľov je v nej ešte veľa. Máme záujem o miesta, kde nestretneme veľa ľudí. No okrem hradu by sme sa radi pekne prešli, predýchali pľúca, čo je v "rúškovej" dobe veľmi potrebné. S maminou si balia batohy a ja sa s radosťou pripájam. včera Daniela Mäkká Malé Karpaty
Cyklotúra Z Duklianskeho priesmyku na Devín na bicykloch 4 Krátka správa z dlhej trasy alebo dlhá správa z krátkej trasy... Posledný zo série štyroch článkov o cyklistickom prechode z Duklianskeho priesmyku na hrad Devín, ktorý je voľne inšpirovaný Cestou hrdinov SNP. V tejto časti prechádzame z Turčianskych Teplíc na hrad Devín. včera Miloš Hajdin Biele Karpaty, Malé Karpaty, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na najvyššiu halušku 15/09/20 10:33 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Gurktalské Alpy (Gurktaler Alpen) - Knedľové hory (Nockberge)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2441 m n. m. – Eisenhut

    • min: 1330 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1500 m

    • klesanie: 1500 m

  • Vzdialenosť
    • 27 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 11.08.2020

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.7 (0.32)