Túra

Na najvyššiu halušku

08. 09. 2020
Nockberge sa dá do slovenčiny preložiť ako “Knedľové” či “Haluškové” hory. Kopce z odstupu naozaj vyzerajú ako knedle či halušky. Sú oblé, na hrebeňoch porastené vresom a čučoriedím. Prípadne trávou, keď ich zmenili na pasienky. Lenže keď podídete bližšie, na tých najvyšších sa ukážu skaly. Nie biele vápence, ale tmavé bridlice a žuly. Najvyššou haluškou je Eisenhut, na ktorý som sa vybral.

Pred túrou

Predpoveď počasia bola priaznivá, tak som čosi po obede zamieril do Rakúska. Večer som si ešte overil, či predpoveď Nóri nezmenili, a veruže ju zmenili. Doobeda majú spadnúť 3 mm zrážok, poobede 0,5. To nie je veľa. Lenže Rakúšaci v rádiu hlásili na doobedie polooblačno a na poobedie “heftige Gewitter” (silné búrky). Bol som z toho jeleň. Povedal som si, že na túru vyrazím a až ma počasie zaženie späť, odídem s dlhým nosom. Nebude to po prvýkrát.

Pôvodne som chcel nocovať kdesi pri chate Fürstenhütte, ale na začiatku doliny ma zastavila značka zákaz vjazdu. Bolo pred ňou maličké parkovisko, na ktorom stál karavan s nemeckou ŠPZ-kou. Tak som si povedal, že prenocujem tu. Prechádzka sa tým predĺži o dve hodiny šliapania po rovine, čo nie je až tak veľa.

Výstup na halušky

Ráno som sa pobalil a o 6.30 h som vyrážal na túru. Bolo mokro, ale na štrkom vysypanej lesnej ceste mi to neprekážalo. Po hodine som minul chatu a začal som prudšie stúpať. Je tu veľa domov či chát, pri ktorých sa pasú kravy. Sú bez pastierov, strážia ich elektrické ohradníky.

Postupne som vystúpal nad pasienky, prešiel som riedky les a vyšiel som na alpské lúky. Nebo sa začalo zaťahovať a zdvihol sa vetrík. Zatiaľ však nepršalo.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Dlhým tiahlym stúpaním som vyšiel na Wintertaler Nock (2394 m). Prvú halušku mám pod sebou. Cestou som míňal peknú skalnú vežičku či skôr skalný ostroh, avšak susedné hrebene sú bralnaté až-až. V závetrí na južnom svahu som zjedol Horalku a pokračoval som ďalej.

Takmer bez klesania som vyšiel na Straßburger Spitz (2404 m), na ktorom je kaplnka venovaná svätému Bernardovi, patrónovi turistov. Z kopca som zamieril na sever. Čakal ma najkrajší úsek túry, ktorým bol mierne zvlnený hrebienok. Sú z neho pekné výhľady, ale okolité kopce nepoznám. Na západe by mali byť Vysoké Taury s Große Hafnerom, najvýchodnejšou trojtisícovkou, ale ktorý vrcholček to je, to veru netuším.

Na hrebienku som míňal zaujímavú trhlinu či roklinu a prekvapil ma provizórny prístrešok. Zrejme bivak, ktorý si pred mnohými rokmi postavili pastieri. Aj tu, v nadmorskej výške nad 2000 metrov, sa totiž pasie. Pri rokline bolo stádo koní a o kus ďalej, v sedle, kravy.

Eisenhut

A máme tu záverečný výšvih. Stúpal som pomaly, vytrvalo, ale keď ma to prestalo baviť, zvalil som sa do trávy. Tváril som sa, že fotím kvietky. Tunajšie očianky sú akosi menej chlpaté ako by sa patrilo, tak snáď budem mať nový úlovok do zbierky. A keď nie, aspoň som si trochu oddýchol.

Posledné výhľady som fotil tesne pod vrcholom Eisenhutu (2441 m), pretože na kopci sa rozvaľovali oblaky. Zahaľovali iba samotný vrchol s Gipfelkreuzom a železným klobúčikom, keďže “Eisenhut” sa dá preložiť ako “železný klobúk”.

Zostup sa mi páčil viac ako výstup, pretože na východnom svahu kopca nie sú pasienky. Odfotil som tam zvončeky bradaté, klinčeky pyšné a zaujímavé mrkvovité rastliny. Chodník sa dosť kľukatí, pretože obchádza skalné galérie.

Návrat okolo Diestling See

Zbehol som k plesu Diestling See. Sú tu lavičky so stolami, tak som sa na nich zložil a zjedol som obed. Pleso je zrejme častým cieľom turistov, ale dnes som za celý deň nestretol ani jedného. Posledných ľudí som míňal dolu pri chate a tí sa na túru veru nechystali.

Za plesom bolo treba vyjsť na nevysoký bočný hrebienok. Začalo pršať. Trochu som pridal a za chvíľu som bol na hrebienku. Opäť som sa ocitol na pasienkoch, hoci kráv som veľa nevidel. Zrejme sa schovávali pred dažďom.

Chodník tu ide po cestičke, ale často ju opúšťa. Využíva skratky a staré úvozy. Dážď ustal, no všade na nebi sa prevaľujú ťažké sivé mraky. Vyzerá to tak, že každú chvíľu môže prísť silný lejak či búrka. Oddych odkladám a už je jasné, že dnes končím. Mám dosť.

Cestou na Eisenhut som vedľa cesty zaregistroval pekný porast pichliačov, tak k nemu teraz zbieham. Hľadám pichliač, ktorý má tmavý zákrov a tento ho tmavý má. Čo ak motyka vystrelí? Tak ho fotím a vtom si spomeniem, že má mať listy na rube bielo plstnaté. Mám šťastie. Našiel som pichliač rôznolistý, takže mi do zbierky “našich” pichliačov chýba iba bezbyľový.

Záver

Po celodennom utekaní pred búrkou som k autu dorazil totálne rozbitý. Prezul som sa, sadol som do vozítka a išiel som domov. Môžem si odfajfknúť ďalší “najvyšší kopec” rakúskeho pohoria, ale nabudúce musím ísť do Nockberge v inom ročnom období. Buď na jar alebo na jeseň. V lete ma “Haluškové hory” nejako neoslovili, hoci prechádzka na Eisenhut bola pekná.

Fórum 10 príspevkov
Na najvyššiu halušku 15/09/20 10:33 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Dva dni v Marmarole (Dolomity) Pred piatimi rokmi som prešiel v Dolomitoch kus Sorapiss a kraj Marmarole. V Sorapiss sa mi páčilo, ale Marmarole ma očarili. Za pol dňa, čo som tam bol, som nestretol ani nohy, chodníky boli vychodené slabo a krajina bola divoká. Po návrate domov som si naplánoval trasu a tento rok som ju chcel prejsť. Lenže korona to zmenila. Ako cudzinec som si netrúfal spať v bivakoch, budem spať v aute. A tak som behom dvoch dní prešiel iba západnú časť pohoria s cestou Sanmarchi. 22/09/20 Martin Knor Svet
Túra Na najvyššiu halušku Nockberge sa dá do slovenčiny preložiť ako “Knedľové” či “Haluškové” hory. Kopce z odstupu naozaj vyzerajú ako knedle či halušky. Sú oblé, na hrebeňoch porastené vresom a čučoriedím. Prípadne trávou, keď ich zmenili na pasienky. Lenže keď podídete bližšie, na tých najvyšších sa ukážu skaly. Nie biele vápence, ale tmavé bridlice a žuly. Najvyššou haluškou je Eisenhut, na ktorý som sa vybral. 08/09/20 Martin Knor Svet
Ferrata Karnské Alpy – Kollinkofel Karnské Alpy som si obľúbil. Pohorie na hranici Rakúska a Talianska je geologicky veľmi pestré, ale najkrajšie kopce sú predsa len vápencové. Tento rok som vyšiel na Kollikofel, pod ktorým leží jediný ľadovec v pohorí. Aj som ho zhora videl. Cestou som išiel dve via ferraty a plajdal som sa lúkami, na ktorých kvitli záľahy kvetín. 01/09/20 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. dnes Marián Jaššo Branisko
Túra Tribečská osmička z Kostolian pod Tribečom Chcel som sa poriadne prebehnúť, ale čas mi momentálne nedovolil vybrať sa niekam na viacdňovú túru. Rozmýšľal som teda kam vybehnúť a nakoniec som zvolil svoju klasiku - severnou časťou pohoria Tribeč. Osmičkový okruh som vymyslel asi pred dvoma rokmi a odvtedy som ho prešiel snáď v každom počasí, ale vždy je to iné a vždy ma tu niečo prekvapí. včera Pavel Forgáč Tribeč
Túra Rudná magistrála 1. (Zlaté Moravce – Zaježová) Vydraté ramená od batohu, boľavé nohy, sem-tam otlačik a spanie na houmlesáka v spacáku na karimatke. Čo za hovadinu som si to zase vzala do hlavy, keď som fučala ako ježko na slnečnom úpeku, opretá o paličky a prehnutá v páse ako žeriav. ,,Chcela si prejsť Rudnú magistrálu?“ ,,Chcela... Tak nedaj na sebe znať, že ti to teraz nepríde ako dvakrát dobrý nápad...“ 26/09/20 Alexandra Uhlárová Javorie, Pohronský Inovec, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na najvyššiu halušku 15/09/20 10:33 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Gurktalské Alpy (Gurktaler Alpen) - Knedľové hory (Nockberge)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2441 m n. m. – Eisenhut

    • min: 1330 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1500 m

    • klesanie: 1500 m

  • Vzdialenosť
    • 27 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 11.08.2020

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.67 (0.35)