Pozvánka

Slováci sa pokúsili o prechod Beringovho prielivu

sponzorovaný článok 07.09.20 Prejdite suchou nohou z ázijského na americký kontinent! Vzrušujúca expedícia, ktorú podniklo len pár ľudí na svete, nás vezme na miesto, kde teploty v zime klesajú k -50°C. Peter Hliničan a Martin Navrátil sa ako prví Slováci rozhodli, len s pomocou vlastných síl, prejsť cez zamrznuté Beringovo more. Tristo kilometrov v treskúcej zime, prechod dátumovej hranice i pripomienka toho, čo všetko môžeme stratiť v dôsledku klimatických zmien – to všetko priblíži dvojica dobrodruhov v septembri v Košiciach a v Trnave a v októbri v Bratislave.

Ako skúsení cestovatelia máte za sebou rôznorodé zážitky, ale Beringov prieliv je naozaj špecialitka. Ako vznikol nápad vydať sa na takúto expedíciu?

Expedícia Beringov prieliv – Cesta prvých ľudí bola netradičná expedícia, ktorá vzišla z hlavy Martina po jeho predposlednej ceste na Čukotku za kmeňmi Čukčov v marci 2018. Vtedy sa stretol s pôvodnými etnikami tohto regiónu, ktoré podľa antropológov prešli približne 40- až 10-tisíc rokov p.n.l. cez zamrznuté more z Ázie na nový kontinent a po prvýkrát ho osídlili. Práve touto cestou prišlo na americký kontinent dnešné pôvodné americké obyvateľstvo. A tak vzniklo pri teplotách až mínus 50°C nápad, že čo keby sme to skúsili aj my. (úsmev)

Je to pomerne neprebádané územie. Ako vyzerala vaša príprava?

Desať mesiacov sme sa fyzicky pripravovali. Trikrát týždenne sme chodili do fitnesu, kde sme sa pripravovali na ťažké podmienky. Veď ťahanie 80-kilových saní pri extrémnych mrazoch nie je žiadna sranda. K tomu treba pripočítať aj otužovanie v zamrznutej bratislavskej Kuchajde či klasické behanie alebo bicyklovanie. Musíme povedať, že tá príprava bola viac než úspešná a v daných podmienkach nás viac-menej nič neprekvapilo.

Čím je Beringov prieliv zaujímavý a aký príbeh sa k tomuto miestu viaže?

Do roku 1991 bolo prejdenie krížom cez toto územie zo Sovietskeho zväzu do USA kvôli napätiu a studenej vojne medzi týmito svetovými hegemónmi nemysliteľné. Pri prechode Beringovho prielivu je totiž potrebné prekročiť prísne stráženú rusko-americkú hranicu. Do dnešného dňa prešlo dokázateľne touto cestou len deväť ľudí. Tak si viete predstaviť, aké je ťažké vybaviť všetky tie šialené povolenia. To, že to musel podpísať vicepremiér Ruskej federácie, hovorí za všetko.

Ako dlho trvala vaša výprava, koľkí ste sa na ňu vydali a aké vlastné teplotné rekordy ste dosiahli?

Ako sme už hovorili, príprava trvala desať mesiacov a pripravovali sme sa na teploty až mínus 50°C. Celkovo nás bolo osem – traja Slováci, štyria Rusi a jeden Novozélanďan. Teploty nakoniec neboli až také kruté, aj kvôli globálnemu otepľovaniu. Miesto mínus 50°C bolo nakoniec len mínus 30°C. Ale o tom povieme viac počas premietania.

V podmienkach, v ktorých ste sa pohybovali, vás určite sprevádzali všelijaké komplikácie. S akými výzvami ste sa museli pobiť?

Pri takýchto výnimočných expedíciách musíte byť pripravení na všetko. Všetko môže ísť podľa plánu, ale takisto sa všetko môže pokašlať. Napríklad sme nepredpokladali, že tam bude toľko navrstveného ľadu, ktorý bude robiť veľké ľadové prekážky. Očakávali sme, že predsa bude viac rovnej plochy, kde si nasadíme lyže a prejdeme aj 40 kilometrov denne. Žiaľ, príroda si povedala, že to tak ľahké mať nebudeme a musíme bojovať.

Čo vám osobne dala táto expedícia?

Pokoj a hlavne trpezlivosť. Naučíte sa, že aj keď žijeme v 21. storočí, sú stále veci, ktoré sa nedajú, našťastie, ovplyvniť. Niekedy máme pocit, že žijeme v dobe, v ktorej si mnoho ľudí myslí, že vie rozkázať všetkému, každému a všetko pôjde tak, ako si myslí. Tu v tejto časti sveta si uvedomíte, že si takmer nikto sám nič nezmôže. Musíte počúvať miestnych, načúvať prírode a správne sa rozhodnúť. Ťažko sa to vysvetľuje, ale počas premietania sa vám to pokúsime vysvetliť. Tešíme sa na vás a na vaše otázky.

Expedícia Beringov prieliv – Cesta prvých ľudí

vzišla z hlavy Martina Navrátila po jeho poslednej ceste na Čukotku za kmeňmi Čukčov v marci 2018. Vtedy sa stretol s pôvodnými etnikami tohto regiónu, ktoré podľa antropológov prešli približne 40 až 10 tisíc rokov p.n.l. cez zamrznuté more z Ázie na nový kontinent a po prvýkrát ho osídlili. Práve touto cestou prišlo na americký kontinent dnešné pôvodné americké obyvateľstvo. Odvtedy sa prechod Beringovho prielivu takmer neuskutočnil. Do roku 1991 bolo prejdenie krížom cez toto územie zo ZSSR do USA nemysliteľné, kvôli napätiu a studenej vojne medzi týmito svetovými hegemónmi – pri prechode Beringovho prielivu je totiž potrebné prekročiť prísne stráženú rusko-americkú hranicu. Do dnešného dňa prešlo dokázateľne touto cestou len 9 ľudí a je veľmi pravdepodobné, že kvôli klimatickým zmenám je to na dlhé obdobie jedna z posledných možností prejsť touto trasou.

Martin Navrátil

svoje cestovateľské zážitky nielen žije, ale o nich aj píše a hovorí. Zo svojich ciest publikuje články, uverejňuje fotografie a poskytuje rozhovory v rozhlase i v televízii. Martin bol profesionálnym sprievodcom a navštívil už viac ako 150 krajín sveta.

Peter Hliničan

aj vďaka svojej práci sprievodcu precestoval viac ako 70 krajín sveta. Medzi jeho najzaujímavejšie destinácie patria Afganistan, Severná Kórea, Kongo, Venezuela a Patagónia. Profesionálne sa však najviac venuje regiónu Južnej Ameriky, kde aj rok pôsobil v rámci rozvojového programu OSN. Vyštudoval prekladateľstvo na University College London.

Košice, Kino Úsmev
Termín: 8. 9. (utorok)
Štart: 20:00 hod.
Lístky
Event

Trnava, Kino Hviezda
Termín: 30. 9. (streda)
Štart: 20:00 hod.
Lístky
Event

Bratislava, KC Dunaj
Termín: 13. 10. (utorok)
Štart: 19:00 hod.
Lístky
Event

--
Pozn. redakcie: Tento text je PR článok zadávateľa. Neprešiel jazykovým ani redakčným spracovaním a nemusí vyjadrovať názor redakcie HIKING.SK.
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. včera Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Búda Zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom Málo známe východoslovenské pohorie Slanské vrchy ponúka viacdňovú hrebeňovú turistiku, ale napriek tejto možnosti, nie je tam ani jedna vyhlásená či aspoň neoficiálna útulňa. Jednou neoficiálnou by však mohol byť zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom. 24/10/20 Henrich Tomáš Slanské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.95 (0.32)