Pozvánka

Slováci sa pokúsili o prechod Beringovho prielivu

sponzorovaný článok 07.09.20 Prejdite suchou nohou z ázijského na americký kontinent! Vzrušujúca expedícia, ktorú podniklo len pár ľudí na svete, nás vezme na miesto, kde teploty v zime klesajú k -50°C. Peter Hliničan a Martin Navrátil sa ako prví Slováci rozhodli, len s pomocou vlastných síl, prejsť cez zamrznuté Beringovo more. Tristo kilometrov v treskúcej zime, prechod dátumovej hranice i pripomienka toho, čo všetko môžeme stratiť v dôsledku klimatických zmien – to všetko priblíži dvojica dobrodruhov v septembri v Košiciach a v Trnave a v októbri v Bratislave.

Ako skúsení cestovatelia máte za sebou rôznorodé zážitky, ale Beringov prieliv je naozaj špecialitka. Ako vznikol nápad vydať sa na takúto expedíciu?

Expedícia Beringov prieliv – Cesta prvých ľudí bola netradičná expedícia, ktorá vzišla z hlavy Martina po jeho predposlednej ceste na Čukotku za kmeňmi Čukčov v marci 2018. Vtedy sa stretol s pôvodnými etnikami tohto regiónu, ktoré podľa antropológov prešli približne 40- až 10-tisíc rokov p.n.l. cez zamrznuté more z Ázie na nový kontinent a po prvýkrát ho osídlili. Práve touto cestou prišlo na americký kontinent dnešné pôvodné americké obyvateľstvo. A tak vzniklo pri teplotách až mínus 50°C nápad, že čo keby sme to skúsili aj my. (úsmev)

Je to pomerne neprebádané územie. Ako vyzerala vaša príprava?

Desať mesiacov sme sa fyzicky pripravovali. Trikrát týždenne sme chodili do fitnesu, kde sme sa pripravovali na ťažké podmienky. Veď ťahanie 80-kilových saní pri extrémnych mrazoch nie je žiadna sranda. K tomu treba pripočítať aj otužovanie v zamrznutej bratislavskej Kuchajde či klasické behanie alebo bicyklovanie. Musíme povedať, že tá príprava bola viac než úspešná a v daných podmienkach nás viac-menej nič neprekvapilo.

Čím je Beringov prieliv zaujímavý a aký príbeh sa k tomuto miestu viaže?

Do roku 1991 bolo prejdenie krížom cez toto územie zo Sovietskeho zväzu do USA kvôli napätiu a studenej vojne medzi týmito svetovými hegemónmi nemysliteľné. Pri prechode Beringovho prielivu je totiž potrebné prekročiť prísne stráženú rusko-americkú hranicu. Do dnešného dňa prešlo dokázateľne touto cestou len deväť ľudí. Tak si viete predstaviť, aké je ťažké vybaviť všetky tie šialené povolenia. To, že to musel podpísať vicepremiér Ruskej federácie, hovorí za všetko.

Ako dlho trvala vaša výprava, koľkí ste sa na ňu vydali a aké vlastné teplotné rekordy ste dosiahli?

Ako sme už hovorili, príprava trvala desať mesiacov a pripravovali sme sa na teploty až mínus 50°C. Celkovo nás bolo osem – traja Slováci, štyria Rusi a jeden Novozélanďan. Teploty nakoniec neboli až také kruté, aj kvôli globálnemu otepľovaniu. Miesto mínus 50°C bolo nakoniec len mínus 30°C. Ale o tom povieme viac počas premietania.

V podmienkach, v ktorých ste sa pohybovali, vás určite sprevádzali všelijaké komplikácie. S akými výzvami ste sa museli pobiť?

Pri takýchto výnimočných expedíciách musíte byť pripravení na všetko. Všetko môže ísť podľa plánu, ale takisto sa všetko môže pokašlať. Napríklad sme nepredpokladali, že tam bude toľko navrstveného ľadu, ktorý bude robiť veľké ľadové prekážky. Očakávali sme, že predsa bude viac rovnej plochy, kde si nasadíme lyže a prejdeme aj 40 kilometrov denne. Žiaľ, príroda si povedala, že to tak ľahké mať nebudeme a musíme bojovať.

Čo vám osobne dala táto expedícia?

Pokoj a hlavne trpezlivosť. Naučíte sa, že aj keď žijeme v 21. storočí, sú stále veci, ktoré sa nedajú, našťastie, ovplyvniť. Niekedy máme pocit, že žijeme v dobe, v ktorej si mnoho ľudí myslí, že vie rozkázať všetkému, každému a všetko pôjde tak, ako si myslí. Tu v tejto časti sveta si uvedomíte, že si takmer nikto sám nič nezmôže. Musíte počúvať miestnych, načúvať prírode a správne sa rozhodnúť. Ťažko sa to vysvetľuje, ale počas premietania sa vám to pokúsime vysvetliť. Tešíme sa na vás a na vaše otázky.

Expedícia Beringov prieliv – Cesta prvých ľudí

vzišla z hlavy Martina Navrátila po jeho poslednej ceste na Čukotku za kmeňmi Čukčov v marci 2018. Vtedy sa stretol s pôvodnými etnikami tohto regiónu, ktoré podľa antropológov prešli približne 40 až 10 tisíc rokov p.n.l. cez zamrznuté more z Ázie na nový kontinent a po prvýkrát ho osídlili. Práve touto cestou prišlo na americký kontinent dnešné pôvodné americké obyvateľstvo. Odvtedy sa prechod Beringovho prielivu takmer neuskutočnil. Do roku 1991 bolo prejdenie krížom cez toto územie zo ZSSR do USA nemysliteľné, kvôli napätiu a studenej vojne medzi týmito svetovými hegemónmi – pri prechode Beringovho prielivu je totiž potrebné prekročiť prísne stráženú rusko-americkú hranicu. Do dnešného dňa prešlo dokázateľne touto cestou len 9 ľudí a je veľmi pravdepodobné, že kvôli klimatickým zmenám je to na dlhé obdobie jedna z posledných možností prejsť touto trasou.

Martin Navrátil

svoje cestovateľské zážitky nielen žije, ale o nich aj píše a hovorí. Zo svojich ciest publikuje články, uverejňuje fotografie a poskytuje rozhovory v rozhlase i v televízii. Martin bol profesionálnym sprievodcom a navštívil už viac ako 150 krajín sveta.

Peter Hliničan

aj vďaka svojej práci sprievodcu precestoval viac ako 70 krajín sveta. Medzi jeho najzaujímavejšie destinácie patria Afganistan, Severná Kórea, Kongo, Venezuela a Patagónia. Profesionálne sa však najviac venuje regiónu Južnej Ameriky, kde aj rok pôsobil v rámci rozvojového programu OSN. Vyštudoval prekladateľstvo na University College London.

Košice, Kino Úsmev
Termín: 8. 9. (utorok)
Štart: 20:00 hod.
Lístky
Event

Trnava, Kino Hviezda
Termín: 30. 9. (streda)
Štart: 20:00 hod.
Lístky
Event

Bratislava, KC Dunaj
Termín: 13. 10. (utorok)
Štart: 19:00 hod.
Lístky
Event

--
Pozn. redakcie: Tento text je PR článok zadávateľa. Neprešiel jazykovým ani redakčným spracovaním a nemusí vyjadrovať názor redakcie HIKING.SK.
Najnovšie články na titulke
 
VHT Furkotská dolina, Bystrá lávka a Štrbský štít Ôsmy diel zo seriálu Tatranské doliny je venovaný Furkotskej doline, ktorá ústí neďaleko Štrbského plesa a ohraničuje ju Soliskový hrebeň z východu a hrebeň Ostrej zo západu. V závere doliny sa nad ňou týči Furkotský štít, z ktorého oba hrebene vybiehajú. Veľkou ozdobou Furkotskej doliny sú dve Wahlenbergove plesá, ležiace v jej hornej časti. Vyšné Wahlenbergovo pleso v samom závere doliny je druhým najvyššie položeným plesom v Tatrách a to je aj dôvod, prečo tu robím výnimku a dolinu si neprejdem tradične hore a späť dole. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Severovýchodnou časťou malebnej Muránskej planiny Po viacerých zimných a jarných potulkách Muránskou planinou som bažil po ďalšej návšteve ľudoprázdneho horstva. Naplánoval som si „okruh“ z Červenej Skaly s prespaním na útulni Nižná Kľaková, ktorá je čarovným miestom priamo v srdci národného parku. Počkal som, kým prejde daždivé obdobie druhej októbrovej dekády a vydal sa neplánovane sám do divočiny. 21/11/20 Martin Birka Muránska planina
Prístrešok Pastierová, chatka pod Bukovou Slovenský kras nemá veľa možnosti na prespatie pod strechou a preto určite poslúži znalosť prístrešia na strategickom mieste pri prechode najdlhšej značenej trasy v rámci Slovenského krasu. 20/11/20 Henrich Tomáš Slovenský kras

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.95 (0.33)