Baníkov zo stúpania na Pachoľa
Túra

Dolinou Parichvost na Baníkov

21. 09. 2020
Ak by ste sa mali rozhodnúť, či ísť na zaujímavý vrchol trasou cez horskú chatu alebo mimo nej, ako by ste sa rozhodli? Pár rokov dozadu by som určite volila túru cez chatu. Ale čím som staršia, tým mám na horách menej rada príliš veľa ľudí. Pretože, kde sa ľudia zoskupujú? Okolo chát. Takže keď sa rozhodujem, kade vyjsť na Baníkov, obľúbený vrchol v roháčskej časti Západných Tatier, čo mi padne do oka? Áno, správne, dolina Parichvost. Tam určite nikto nebude. Je rozhodnuté. Pôjdeme na Baníkov tade a nie cez Žiarsku chatu alebo zo Zverovky.

Trasa

Bobrovecká Vápenica – Jalovecká dolina, ústie – Pod Lyscom – Baníkovské sedlo – Baníkov – Baníkovské sedlo – Pachoľa – Spálená – Salatín – Brestová – sedlo Pálenica – Bobrovecká dolina – Pod Lyscom - Bobrovecká Vápenica

Pri plánovaní trasy používam hikeplanner. Nie je tomu inak ani pri tejto túre. Časy aj vzdialenosti vyzerajú takmer všetky dobre. Jedno viem určite – dobre si zašliapeme, aj do výšky aj do diaľky. Čo ma však zneistí je úsek Pod Lyscom – Baníkovské sedlo. Hikeplanner mi udáva 4 h a približne 1000 m prevýšenia. Aj keby sme sa veľmi vliekli, tak to musíme vyjsť pod 3 hodiny. 4 h sa mi zdajú naozaj príliš. Som zvedavá, aké to bude v teréne.

Túru ideme prvý augustový deň, v sobotu. Dni sú ešte dlhé a SHMÚ hlási mimoriadne stabilné počasie. Dnes búrky nehrozia, na hrebeni očakávam veľa turistov. Na Bobroveckej Vápenici (750 m) parkujeme približne o siedmej hodine ráno. Už tu nejaké autá stoja, iné prichádzajú, ale nie je tu žiadny masívny ruch. Prvý úsek po ústie Jaloveckej doliny kráčame po červenej a žltej značke, zatiaľ prevažne v tieni. Ranné lúče už ale osvetľujú charakteristické bralo Mnícha.

Na rázcestí Tokariny (790 m) odbáča zelená značka smerom na Babky. My dnes máme iné plány. V ústí Jaloveckej doliny opúšťame červenú značku Tatranskej magistrály a pohodlnú lesnú cestu a začíname stúpanie po žltej Jaloveckou dolinou. Širší chodník sa po pár desiatkach metrov zužuje a stúpa do svahu doľava, aby sme obišli úseky popri potoku, kde sa chodník vybudovať nedal. Potom opäť klesneme a až po rázcestie pod Lyscom ideme prevažne popri burácajúcom potoku. Sem-tam po kameňoch, sem-tam lopúchmi vyše pása, sem-tam lesom. Unikát Jaloveckej doliny (a tiež nasledovnej Bobroveckej doliny a doliny Parichvost s Hlbokou dolinou vedúcou pod Salatín) je, že sem nevedie žiadna cesta, žiadna zvážnica. Je to krása, divoký kus prírody v západnej časti Západných Tatier. Po rázcestie pod Lyscom nám to má trvať od auta 1,5 h, sme rýchlejší asi o 15 minút a to ešte cestou hľadáme kešky.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Na rázcestí pod Lyscom (1006 m) odbáčame na modrú značku do doliny Parichvost. Čas do Baníkovského sedla udáva 2,5 h. No, to vyzerá rozumne, určite lepšie ako 4 h podľa hikeplannera. Čaká nás 1000 m prevýšenia na 4,5 km. Párkrát prekračujeme potok a inak ostáva rovnaký ráz krajiny. Divočina, skaly, lopúchy, hučiaci potok. Po polhodine sa odpája zelená značka do Hlbokej doliny na Salatín. My pokračujeme našou modrou. Stúpanie nepoľavuje, presúvame sa z pásma lesa do pásma kosodreviny až nakoniec do alpínskych lúk. Výhodou doteraz prejdenej trasy je dostatok vody po ceste. Jalovský potok, pretekajúci dolinou Parichvost, má dosť bočných prítokov, z ktorých sa dá nabrať chutná ľadová voda. Strmý záver doliny sa prekonáva serpentínami. Postup trochu spomaľujú zrelé čučoriedky, ale sme v národnom parku, tak si odzobneme len symbolicky. Radšej sa kochám výhľadmi počas predýchavania strminy. Rovno pred nami cez údolie je bralo Mnícha, nad ním Babky (1566 m), za nimi vytŕča Veľký Choč. Čím sme vyššie, tým sú výhľady lepšie. Pridáva sa aj Veľká a Malá Fatra. Tesne pod Baníkovským sedlom (2040 m) sa ukáže v plnej kráse aj blízka Ráztoka (1947 m) a hrebeň Nízkych Tatier.

V sedle sme presne o 11-tej, štyri hodiny od začiatku na Bobroveckej Vápenici. Dávame si krátku pauzu v závetrí, keďže na hrebeni dosť fúka. Rýchle pivko a niečo pod zub, ale obed bude neskôr, teraz by sme radi využili dobrý čas a dali čo najskôr Baníkov. Vychádzame z nášho závetria priamo do sedla a tu šok, kopec ľudí! Vôbec ich nebolo vidieť a našou trasou nešiel okrem jedného českého turistu, ktorý mal podobné tempo ako my, takmer nik. Nuž, obrním sa trpezlivosťou a poďho vybehnúť hore. Na smerovníku v sedle píšu na Baníkov 30 minút, ale to je pridlho, aj s fotením a kochaním sa som hore za 20 minút.

Na vrchole Baníkova (2178 m) je naozaj dosť ľudí, sype sa to sem zo všetkých strán, ale podarí sa mi vyfotiť sa s vrcholovým smerovníkom, na pamiatku. Potom pohľadám kešku, kvôli ktorej som sem najmä prišla a utekáme preč, niet dôvodu sa tu dlhšie zdržiavať. Nakuknem ešte smerom na Hrubú kopu a Tri kopy, skaly sú obsypané turistami a spomínam si na dávnu túru, keď som si tade tiež prešla. Dnes sa ale vraciame naspäť do Baníkovského sedla. Už počas stúpania Parichvostom ma Matúš presviedčal, nech sa nevraciame z Baníkova rovno dole, ale nech si prejdeme opäť po rokoch aj hrebeň cez Pachoľa a ďalej. Čas máme výborný, počasie sa drží, tak prečo nie. Sedlo teda len prebiehame a rovno stúpame na Pachoľa (2167 m). Na vrchole nachádzame kešku a dávame si v závetrí obed. Výhľad máme na veľkú časť Liptova a Liptovskú Maru. Je to krása.

Okolo jednej opúšťame Pachoľa a pokračujeme ďalej hrebeňom po červenej značke smerom na Spálenú. Zostup z vrcholu je strmší, na začiatku štrkovo-suťový, neskôr po skale, kde je v jednom mieste aj natiahnutá reťaz. Presne v tomto mieste sa stretávame s kamarátmi, ktorí idú v protismere. Tak sa aspoň pozdravíme a ide sa ďalej, každý svojou trasou. Úsek k Spálenej je taký preliezací. Puristi môžu ísť priamo po hrebeni, tí, ktorým sa nechce preliezať každú skalku, ich môžu obísť ako sa dá. Toto preliezanie celkom spomaľuje postup. Každú chvíľu sa vyhýbam turistom, ktorí idú v protismere.

Na Spálenej (2083 m) ani nestojíme, rovno pokračujeme ďalej na Skriniarky. Tu si pamätám jednu ľahkú retiazku. Dnes spôsobuje malú kolónu. Dlho čakáme, kým prejdú ľudia z protismeru, ale že by potom niekto pustil aj nás, to už nie. Musím sa nakoniec trochu drzo natlačiť, inak by som tam asi stála dodnes. Než začneme stúpať na Salatín, tak trochu klesneme. Je pol tretej, keď stojíme na vrchole pri smerovníku. Krátka pauza a ide sa ďalej. Zatiahlo sa, trochu fúka, ale ideme ako píly. Druhý vrchol Salatína (2048 m), zostup do sedla Parichvost (1870 m) a posledné stúpanie dňa na Brestovú (1934 m). Tu opäť postojíme. Ľudí sa tu motá dosť, aj vďaka všelijakým populárnym výzvam, aj vďaka relatívne blízkej lanovke od Zverovky. Necháme si urobiť spoločnú fotku a už si len užívame to, že posledné stúpanie je za nami. Výhľady z Brestovej mám veľmi rada, hrebeň je odtiaľto ako na dlani, od Rákoňa, cez Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivô, Tri kopy až po dnes prejdený Baníkov, Pachoľa, Spálenú a Salatín.

Za Brestovou akoby uťal. Opäť sme tu takmer sami, len sem-tam sa niekto mihne. V sedle Pálenica (1570 m) si poľskí turisti vychutnávajú slnečné lúče. Na dlhú dobu sú to poslední ľudia, ktorých vidíme. Je pred 16-tou, smerovník nám ukazuje 3:10 h na Bobroveckú Vápenicu. Symbolicky zdravíme blízky Sivý vrch, aby sme sa následne spustili po žltej do Bobroveckej doliny. Plánujeme ešte prestávku pri Bobroveckých plesách, ale sú za hustou hradbou kosodreviny, a tak ich míňame a nejakých 100 m sa musíme vracať. Pri vode si dávame poslednú väčšiu pauzu dnešného dňa. Rozjímame nad prejdenou trasou a hodnotíme deň. Ešte nie sme na konci, ale už teraz viem, že toto je pamätná túra.

Zostup Bobroveckou dolinou je pestrý. V hornej časti je alpínska zakvitnutá lúka, potom zóna kosodreviny so spomínanými najzápadnejšími plesami Západných Tatier. Poniže nich vchádzame do lesa a okrem spestrenia terénu dvomi horskými lúkami (Bobrovecká poľana) ideme prevažne v lese. Čím bližšie sme k rázcestiu pod Lyscom, tým viac sa brodíme lopúchmi vyše pása. Už to začína byť trochu úmorné, ale konečne sa napájame na trasu, ktorou sme ráno prišli. Hneď sa mi inak kráča, keď viem, čo ma ešte čaká.

Pred siedmou hodinou večer sme na Bobroveckej Vápenici, po takmer 12 hodinách od začiatku nášho výletu. Fotky a aj videá z našej túry nájdete tiež na mojom instagramovom profile @adushkask.

Fórum 8 príspevkov
Dolinou Parichvost na Baníkov 12/10/20 07:35 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Radzim s deťmi Začiatok leta 2020 trávime v Dobšinej. Každý deň si užívame krásnu prírodu na pomedzí NP Slovenský raj a Slovenského rudohoria – výlety, kešky, jaskyne... Po dovolenke sa zhodujeme, že najviac na nás zapôsobila túra na Veľký Radzim z Vyšnej Slanej, ktorú vám opíšem v článku. 11/02/21 Andrea Morongová Revúcka vrchovina
Túra Na Naturfreudehaus Knofeleben cez Mittagstein V roku 2020 som kvôli pandémii nevymýšľala takmer žiadne turistické výlety mimo Slovensko. Veď sa ani poriadne nedalo. Keď sa zamyslím, tak také výlety boli do susedného Rakúska len dva. Dnes pre vás popíšem jeden z nich - jednodňovku pod blízky Schneeberg. Vyberieme sa na chatu Naturfreundehaus Knofeleben cez Mittagstein. 02/02/21 Andrea Morongová Svet
Túra Lockdownová motanica po Bratislavskom lesoparku Veľká noc v roku 2020 bola poznačená lockdownom so zákazom vychádzania a povoleným pohybom v prírode len v rámci okresu. Nám v Bratislave dopriali veľkoryso – pohyb v prírode bol povolený na celom území mesta, t. j. vo všetkých piatich okresoch. Čo to ale znamenalo v skutočnosti? Kam sa dalo ísť do prírody, aby to bolo zároveň aspoň trochu zaujímavé? 06/01/21 Andrea Morongová Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Cesta hrdinov SNP: Trenčín – Devín Posledná etapa prechodu Cesty hrdinov SNP. Z Trenčína cez Biele Karpaty až za hranice na Moravu a na záver prechod Myjavskou pahorkatinou a Malými Karpatami až do cieľa na Devíne. dnes Gabriela Grofová Biele Karpaty, Malé Karpaty, +
Túra Zimný okruh lazníckym krajom Hriňovej Napriek blízkosti kraja som končiny v okolí Hriňovej nikdy nenavštívil. Dokonca aj cez Hriňovú som prechádzal len raz autom. Pritom ma malebná oblasť známa z obrázkov v kalendároch lákala už veľmi dávno. Bolo už na čase zmeniť žalostný stav. Vonku vrcholila zima 2020/2021 s krásnym jasným počasím a ako to už v zime býva, spolu s ním aj s poriadnymi mrazmi. Naplánoval som si príjemný dvojdňový okruh po lazníckych osadách a po umožnení cestovania mimo okres som vyrazil. včera Martin Birka Veporské vrchy
Túra Zimný okruh na hrebeň Spišskej Magury zo Ždiaru Niekedy stačí pre cestovný ruch urobiť málo. Odhrnúť parkovisko. Táto okolnosť rozhodla o tom, že v druhej polovici februára sme sa vybrali na tento okruh. Pôvodne sme mali v pláne niečo iné, ale odradili nás ľadové parkoviská. Trasa je nižšej až strednej náročnosti, krajinársky veľmi vďačná. 04/03/21 Soňa Mäkká Spišská Magura

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dolinou Parichvost na Baníkov 12/10/20 07:35 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry: Západné Tatry - Roháče (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2178 m n. m. – Baníkov

    • min: 750 m n. m. – Bobrovecká Vápenica

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2028 m

    • klesanie: 2028 m

  • Vzdialenosť
    • 27 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Náročnosť lezenia
    • max: I UIAA

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 01.08.2020

  • Štart trasy
    • šírka: 49.15621 ° SŠ
      dĺžka: 19.63234 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.15621 ° SŠ
      dĺžka: 19.63234 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • dostatok malých prítokov v Bobroveckej doline a v doline Parichvost

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Jalovec (bus, parkovisko na Bobroveckej Vápenici)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.04 (0.28)