VHT

Predné, Mlynické, Štrbské a Furkotské Solisko

12. 10. 2020
Názvy z nadpisu patria jednotlivým vrcholom južného okraja Soliskového hrebeňa, ktorý sa dvíha od Štrbského plesa a oddeľuje Mlynickú a Furkotskú dolinu. Z najjužnejšieho a najnižšieho Predného Soliska zbieha dole k plesu postupne sa rozširujúci chrbát, ktorý dokáže každý ľahko identifikovať – je to ten so zjazdovkami.

V hornej časti kosodreviny, v nadmorskej výške 1840 m je situovaná Chata pod Soliskom, ku ktorej vedie sedačková lanovka. Od chaty k Prednému Solisku sa dá vyjsť po značenom chodníku, vyššie však už iba v sprievode oprávnenej osoby. Práve tam sa pozrieme v treťom diele seriálu Tatry so sprievodcom.

Trasa

Štrbské Pleso – Chata pod Soliskom – Predné Solisko – Mlynické Solisko – Štrbské Solisko – Furkotské Solisko a späť

Jesenná ouver-túra

Kvôli predpovedi počasia je štart akcie stanovený na 6.00 h ráno pri Štrbskom plese, čo na začiatku septembra znamená tesne pred východom Slnka. Doobeda má byť slnečno, no na obed už zamračené, tak aby sa všetko stihlo. Východ Slnka sa deje počas prechodu krátkeho lesného úseku nad plesom, takže zjazdovka nás víta zaliata ranným svetlom. Značka vedie po jej okraji najkratšou cestou priamo hore. Prvýkrát v živote tu stúpam po svojich, doteraz to bola vždy lyžovačka. Výstup je po chvíli dosť monotónny, pred sebou vidíme stále rovnaký obraz - Soliskový hrebeň a napravo Mlynická dolina s hrebeňom Bášt. Preto sa neustále otáčam za pohľadmi do podtatranskej oblasti s Nízkymi Tatrami na obzore, ktorá je pekne prizdobená rannou hmlou. K Chate pod Soliskom prichádzame pred spustením sedačky, takže tu panuje absolútny pokoj. Po krátkom osviežení sa mašíruje ďalej. Chodník na Predné Solisko je už iná káva, strmší a skalnatý. Nastúpané výškové metre pribúdajú rýchlejšie a s nimi aj perspektíva pri pohľade späť do krajiny. Je pekne vidieť, ako sa s postupujúcim časom stráca ranná hmla v údolí.

Za necelú hodinku dosahujeme kríž na Prednom Solisku, kde sa v nadmorskej výške asi 2110 m strmé stúpanie na čas končí. Nasleduje kratšia fotoprestávka, počas ktorej pozorujem, že oblaky sa nad Tatrami začínajú tvoriť akosi skôr. Mimochodom, je to moja premiéra na tomto mieste, tak si to tu chcem patrične poobzerať, pribúdajúca oblačnosť však velí pokračovať.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Opúšťame kríž a pokračujeme po hrebeni ďalej. Po pár desiatkach metrov prechádzame okolo skaliska, ktoré by malo byť samotným Predným Soliskom s nadmorskou výškou 2118 m. Za ním terén mierne klesá, ako prechádzame cez Predné Soliskové sedlo. Vychodený chodník pokračuje ďalej miernym stúpaním, až nás privádza pred prvú vážnejšiu prekážku, ktorou je Soliskový hrb (2152 m). Hore to ešte ide, aj keď už za pomoci rúk, no zostup na druhú stranu vyzerá odstrašujúco. Nejako to schádzame, a tak sme o chvíľu v Zadnom Soliskovom sedle. Tu sa obnovuje strmé stúpanie, no už bez vykladaného chodníka. Spočiatku po nepríjemnej suti, neskôr po trávnato-skalnatom teréne ukrajujeme z výškových metrov pomaly, ale isto. Táto fuška trvá už vyše pol hodiny, keď pribúdajúce skalné balvany dávajú tušiť, že vrchol nebude ďaleko. O chvíľu ho už vidíme - Mlynické Solisko (2297 m) a dvojica veľkých, plochých, naklonených skalných platní. Akurát si stihnem všetko zaujímavé pofotiť, keď sa oblaky začnú tvoriť aj na prednej strane Tatier. Divadlo končí, keď sa zo strany Furkotskej doliny privalí rozmernejší oblak, ktorý začína všetko zahaľovať. V hmle sa mi tu sedieť nechce, takže nasleduje návrat naspäť dole pod oblaky. Neskôr pri pohľade zdola zo Štrbského plesa sú Tatry komplet zamračené. Tu by to celé mohlo končiť, keby mi po návrate domov synátor neoznámil, že aj on chce ísť na Mlynické Solisko. Neviem, čo ho zaujalo práve na Mlynickom Solisku, ale čo človek neurobí pre následníka trónu.

Letný výstup

Presúvame sa teda v čase o 10 mesiacov dopredu, do leta nasledujúceho roka. Naplánovaný je opäť výstup na Soliskový hrebeň, tentokrát sa do zostavy pripája aj syn. Aby to však nebola úplná kópia, po informáciách od sprievodcu sa rozhodujeme, že hrebeň preskúmame aj trochu ďalej. Predpoveď počasia priaznivá po celý deň dáva možnosť nepreháňať to s budíčkom. Výstup letnou zjazdovkou nás preto privádza medzi davy ľudí pri chate a hlavne na Prednom Solisku, kde sa doslova nie je kde zložiť. S nostalgiou som si zaspomínal na vyľudnené ranné chvíle lanského roka. Predné Solisko je predsunutou rozhľadňou hrebeňa, z ktorej terén klesá strmo dole, čo umožňuje vynikajúce výhľady. Povinné fotky a uháňame z chaosu preč. Plánovaný krátky oddych na Soliskovom hrbe sa však nekoná pre prekvapujúco silný vietor, ktorý nedovolil takmer nič. S obavami zdolávame už známy výstup na Mlynické Solisko, nedokážem si predstaviť, ako sa bude dať fungovať hore na hrebeňových skalách. Zázraky sa však dejú, keď si hore na Mlynickom Solisku uvedomíme, že tu panuje úplné bezvetrie. Vôbec nerozumiem týmto atmosférickým pochodom, ale rozhodne sa tomu teším.

Výhľady z Mlynického Soliska sú, logicky, podobné tým z Predného, 180 výškových metrov k dobru je však vidieť. Jednoducho úchvatné. Letný opar síce neumožňuje vidieť Nízke Tatry tak čisto, ako to bolo ráno v septembri, no všetko bližšie je dnes krásne zreteľné. V prvom rade zaujme pohľad na Predné Solisko hlboko pod nami a na Štrbské pleso ešte hlbšie pod ním. Je takmer kilometer nižšie ako my. Neskutočný pohľad. Východný obzor vyplňuje hrebeň Bášt na druhej strane Mlynickej doliny. Z tejto výšky sa veľmi ľahko identifikuje Satan, jeho najvyšší vrch, so svojim typickým dvojvrcholom. Ponad prednú, nižšiu časť hrebeňa Bášt je krásne vidieť Gerlachovský štít a Končistú, no a niekde uprostred toho vykukuje aj dvojvrchol Vysokej. V závere Mlynickej doliny je ľahko rozoznať Štrbský štít a v hĺbke doliny je odtiaľ vidieť všetky jej hlavné plesá, narátal som päť. Pohľad opačným smerom odhaľuje Liptov, predhorie Tatier a dominujúci Kriváň.

Treba povedať, že Soliskový hrebeň sa na Mlynickom Solisku nakrátko stáča v pravom uhle doľava, teda na západ, čo z neho robí výborný výhľadový bod do Mlynickej doliny aj na pokračovanie samotného hrebeňa. Ten sa po krátkom úseku opäť stáča na sever (SZ) a hneď prvé bralo, akoby len na dohodenie kameňom, je Štrbské Solisko. Za ním nasleduje Furkotské Solisko, to však takmer splýva so za ním stojacim Malým Soliskom. Hrebeň kulminuje na Veľkom Solisku, ktorého masív je neprehliadnuteľný a zakrýva ďalšie pokračovanie hrebeňa.

Čas aj podmienky máme dobré, takže začíname presun na Štrbské Solisko. Vzdušnou čiarou je to tak 100 metrov, no zásadne sa tu mení charakter terénu. Je neprehľadný a nie je tu žiadny náznak nejakého súvislého chodníka. Je dobré sa tu vyznať alebo mať niekoho, kto sa vyzná. Nepríjemným, ale stále schodným terénom sa cez sedlo Nízka lávka postupne za necelú polhodinku prepracujeme na Štrbské Solisko (2316 m). Zo Štrbského Soliska je krásny pohľad na stranu Furkotskej doliny s Nižným Wahlenbergovým plesom a hrebeňom Ostrej na jej druhej strane. Ľahko tu identifikujem líniu Kriváň - Krátka - Ostrá. Výhľad na východ je takmer identický s tým z Mlynického Soliska. Vrchol Štrbského Soliska je pomerne plochý a dlhý. Dá sa po ňom relatívne bezpečne prejsť z jedného konca na druhý, čo s fotoaparátom hneď aj urobím. Na severnom okraji je zrejmé, prečo tadiaľ cesta dole nevedie. Skalnatý hrebeň tu padá kolmo dole do sedla Šedá lávka, čo je zruba 30 metrov. Vraciam sa späť a po krátkej prestávke začíname zostup do sedla bočným svahom trávnato-skalnatým terénom. Vo vhodnej výške pretraverzujeme svah a konečne sa ocitáme v sedle. Pred nami sa dvíha ďalší skalný hrb, ktorým je tentokrát Furkotské Solisko (cca 2320 m). Výstup naň je otázkou pár minút a sme hore. Po rozľahlejšom Štrbskom Solisku je na vrchole Furktoského pomerne stiesnene. Vrchol je naozaj špicatý a pohodlne sa tu pousádzame tak akurát. Do portfólia výhľadov nepribudlo nič podstatné, veď sme sa do strany aj výšky presunuli doslova len pár metrov. Tu dnes končíme, keďže, ako som sa dozvedel, odtiaľto začína terén lezecký, kde_ cepri_ ako ja nechodia.

Nasledujúce skalné bralo je Malé Solisko a je tak blízko, že sa zdá byť na dosah ruky. Že nie je ani tak blízko, ako je mohutné, nás o chvíľu presvedčí drobná dvojica postavičiek - horolezcov, ktorí sa odrazu objavia na jeho vrchole. V nasledujúcich minútach máme možnosť takpovediac v priamom prenose sledovať, ako sa zlieza Malé Solisko. Na prvý pohľad je zrejmé, že jeden z nich je majster a druhý učeň. Kým majster zlieza celkom isto, na učňa je ťažko čo i len pozerať. Neistia sa nijako, asi to nebude až také nebezpečné, no najviac ma zaujal spôsob, ako učeň zliezol jednu veľmi strmú hladkú skalnú platňu. Normálne si na ňu opatrne naľahol bruchom a držiac sa rukami jej horného okraja, začal sa pomaličky po bruchu spúšťať. Keď už bol natiahnutý ako na škripci úplne v celej svojej dĺžke (a krátky teda nebol), bez možnosti čo i len kúsok sa pozrieť pod seba, dotkol sa naslepo nohami akéhosi stupu, kde sa opatrne mohol postaviť. Ak by stup nedosiahol, tak skončil. Samozrejme všetko toto robil pod dohľadom parťáka, ktorý stál pár metrov pod ním a navigoval ho. Za seba ďakujem, neprosím.

Keďže sme jedli a kecali, nesledoval som čas, ale odhadom do pol hodinky boli pri nás na Furkotskom Solisku. Zistili sme, že sú Poliaci a pokračovali hneď ďalej. Zaujímavý bol pohľad na učňa. Ani Winnetou nemal toľko strapcov na rukáve, ako mal učeň karabínok okolo pása. O chvíľu ich vidíme zdolávať Štrbské Solisko. Kým učeň ide zboku zhruba po našej trase, majster to berie rovno po hrebeni a naozaj veľmi šikovne a rýchlo je hore. Keď sa nám stratili z dohľadu, vyberáme sa na návrat aj my.

Zdola zo Šedej lávky sa Štrbské Solisko javí ako extrémne nebezpečné špicaté skalisko, na ktoré by sa štveral len blázon. Majster má môj rešpekt. Zo Štrbského Soliska si ešte fotím pohľady, ktoré boli predtým proti slnku, hlavne smerom na Štrbské pleso, ktoré je naozaj poriadne hlboko. Na vrchol Mlynického Soliska sa už nevraciame a traverzom ho podliezame. Zostup do Zadného Soliskového sedla nám krásne odhaľuje, ako sa z reliéfu hrebeňa postupne vynára Soliskový hrb. Zdola zo sedla pôsobí naozaj ako nedobytná pevnosť. Po jeho prekonaní máme podobný pohľad aj na skalisko na Prednom Solisku. Celkovo sú severné pohľady na jednotlivé Soliská podstatne dramatickejšie, než tie známe z juhu od plesa či zjazdoviek. O chvíľku sme pri výrazne vyľudnenom kríži a pred nami je záverečný, vcelku nezáživný, avšak vďaka peknému letnému počasiu pomerne panoramatický zostup po značke na Štrbské pleso.

Zhodnotenie

V suchom a slnečnom počasí považujem prejdený úsek hrebeňa stále za primerane bezpečný. V akomkoľvek inom počasí by som sa sem neodvážil. Južný okraj Soliskového hrebeňa a jeho jednotlivé skalné veže prirodzene poskytujú úžasné výhľady do okolitej krajiny pod Tatrami. Pre svoju nadmorskú výšku nebudú premiantami v poskytovaní výhľadov na celé Tatry, no pohľady hlboko do susedných dolín a na protiľahlé hrebene rozhodne stoja za to. Ako tak schodný terén je po Furkotské Solisko, ďalej musí mať turista chuť a skúsenosti v lezení. Ako samostatné vysokohorské turistické ciele slúžia soliskové vrcholy len veľmi zriedka, najčastejšie sú súčasťou lezeckého prechodu celého Soliskového hrebeňa z Predného Soliska až po sedlo Bystrá lávka alebo naopak.

--
Pozn. redakcie: Uvedená trasa je VHT túrou mimo značených turistických značených trás. Nejde o horolezeckú túru, hoci sa v nej môžu nachádzať krátke čiastkové úseky, odbočky a/alebo mikro-varianty, ktoré de jure podmienku horolezectva podľa Návštevného poriadku TANAP-u môžu spĺňať. Preto upozorňujeme, že tu uverejnenú trasu možno legálne absolvovať iba nasledovným spôsobom:
  • v sprievode horského vodcu, alebo
  • v sprievode inštruktora vysokohorskej turistiky (KST, SVTS) a po absolvovaní kurzu v jednej z uvedených organizácii.
Horolezci, organizovaní v horolezeckom spolku, môžu vystúpiť na vrchol, prípadne na iné medzibody tejto túry iba ak existuje náročnejší variant s horolezeckým charakterom.
Fórum 2 príspevky
Predné, Mlynické, Štrbské a Furkotské Solisko 14/10/20 11:44 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
VHT Predné, Mlynické, Štrbské a Furkotské Solisko Názvy z nadpisu patria jednotlivým vrcholom južného okraja Soliskového hrebeňa, ktorý sa dvíha od Štrbského plesa a oddeľuje Mlynickú a Furkotskú dolinu. Z najjužnejšieho a najnižšieho Predného Soliska zbieha dole k plesu postupne sa rozširujúci chrbát, ktorý dokáže každý ľahko identifikovať – je to ten so zjazdovkami. 12/10/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Knola a Pálenica zo sedla Grajnár Dvojicu vrchov z nadpisu spájajú dve veci. Prvou je, že oba majú svoje najlepšie výhľadové roky dávno za sebou. Okolitý porast vyrástol a zredukoval výhľady len na fragmenty obzoru. Druhou je sedlo Grajnár, ležiace medzi nimi. Zvolili sme si ho za východiskový bod nášho letného rodinného výletu pred pár rokmi. Dá sa z neho celkom ľahko vystúpiť na Veľkú Knolu a keďže sa decká zdali fit, po návrate sme pridali aj Pálenicu na opačnej strane. No a koncom predminulej zimy, len aby som nezhrdzavel, prebehol som si tento úsek aj po snehu. 24/09/20 Peťo Nový Volovské vrchy
Túra Martinka z Mlynkov Sklamaný ostane každý, kto by z nadpisu očakával romantický príbeh. Nepôjde dokonca ani len o vzrušujúcu zápletku. Skutočnosť je totiž oveľa prozaickejšia - Martinka je škaredá. Teda, aby sme si rozumeli, Martinka je hora. Hora, ktorú postihol podobný osud, ako stovky a stovky iných hôr na Slovensku. Prišla o svoj krásny účes a nechali jej len typický rúbaniskový krátky zostrih. 29/08/20 Peťo Nový Slovenský raj, Volovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. dnes Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Búda Zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom Málo známe východoslovenské pohorie Slanské vrchy ponúka viacdňovú hrebeňovú turistiku, ale napriek tejto možnosti, nie je tam ani jedna vyhlásená či aspoň neoficiálna útulňa. Jednou neoficiálnou by však mohol byť zrub Zalámaná pod Mošnickým sedlom. včera Henrich Tomáš Slanské vrchy
Túra Klokočina, Kukučková a Bolehlav Dnes sa pôjdem túlať vŕškami i dolinami na východnej strane Malých Karpát. Trasu nemám úplne presne pripravenú, idem tentokrát sám, a tak som zvedavý, aké miesta navštívim. 23/10/20 Vladimír Čech Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Predné, Mlynické, Štrbské a Furkotské Solisko 14/10/20 11:44 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2320 m n. m. – Furkotské Solisko

    • min: 1327 m n. m. – Štrbské Pleso

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1155 m

    • klesanie: 1155 m

  • Vzdialenosť
    • 12 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2020

  • Štart trasy
    • šírka: 49.11851 ° SŠ
      dĺžka: 20.06252 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.11851 ° SŠ
      dĺžka: 20.06252 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Chata pod Soliskom

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Štrbské Pleso (vlak TEŽ, zubačka, bus, lanová dráha na Solisko, parkoviská)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.31 (0.57)