Aj vďaka každojesennej brigáde na spriechodňovanie turistických chodníkov v Nízkych Tatrách sa zážitok tohto druhu presunul do kategórie historických. Takže plavecké okuliare, čiapky, pre neplavcov rukávniky už na túru netreba. Po prečistení najzarastenejších úsekov sa pomaly dostávame do fázy preventívno-udržiavacej. Aj v tomto duchu sme ukuli plány na už ôsmy ročník.

Stretli sme sa v piatok podvečer 11. 9. 2020 v útulnom Domčeku HZS na Čertovici. Živú debatu našej skupinky o zajtrajších pracovných plánoch si vypočulo i niekoľko tu práve nocujúcich turistov - hrebeňovkárov. Jeden sympatický mladík spomedzi nich sa so srdcom na dlani opýtal, či máme ešte voľné miesto, keby sa k nám chcel pridať. Jasné, že máme! Z Adriana sa navyše vykľul šikovný majster s motorovou pílou a na hrebeni nám bol nápomocný a potrebný ako soľ.

Keď slnečné a teplé sobotné dopoludnie vysušilo naše zásoby vody, nejeden z nás si uvedomil, že množstvo prinesených tekutín sme dnes podcenili. Odhodlaním partie rozdelenej do troch skupín to však neotriaslo, o nápoje sme sa svorne delili. Evidentne sme nedošli na hranu, lebo v tom prípade by sme si vodu iste pýtali aj od okoloidúcich turistov, korona - nekorona. O dobrej nálade svedčili aj tvorivé nápady typu, ako by vodu mohli ponad hrebeň nosiť drony. Náš pravidelný a zatiaľ stále ďaleko najmladší člen vypiľovačov, päťročný Matejko, možno niektoré z nich onedlho rozpracuje do reality.

Na nedeľné praženie sme sa tekutinami zásobili výdatnejšie a ak náhodou sa zdalo, že by dochádzali sily, naša kamarátka, usmiata lektorka jogy Anička, sa na vec hneď pozrela z iného uhla. Jej stojka na hlave, pri ktorej ju po nose šteklili čučoriedky a brusnice, vyvolala obdivné komentáre i cvakanie mobilo-foťákov. Človeku sa pri tom pohľade akosi zmobilizujú aj tie sily, čo si myslel, že už nemá.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Píly vrčali, nožnice cvakali, kosodrevina lietala... a hoci pot z nás tiekol miestami aj cícerkami, pracovali sme s úprimnou radosťou a vďačnosťou, že nám je výživný nabíjajúco-vybíjajúci zážitok dopriaty. V pondelok nám zostala len jedna motorová píla a práce aj pre tri. Neprekáža! Vytiahli sme ručné pílky a nestíhali sa čudovať, ako vyčistené metre pribúdajú. Aj svalstvo na našich usedených telách sa výpadku technických vymožeností zjavne potešilo.

Prejdime ale k meritu veci, čo sa nám tento rok podarilo prečistiť:

• červený chodník medzi Čertovicou a Chatou gen. Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom je celý dostatočne široko prepílený, môžete po ňom prechádzať pohodlne v dvojstupoch,

• zelený chodník z Kumštového sedla cez Bocianske sedlo smerom na Rovnú hoľu je prepílený tiež okrem krátkeho úseku pri Rovnej holi,

• žltý chodník z Rovnej hole smerom na Nižnú Bocu sa podarilo dokončiť,

• modrý chodník z Chaty gen. M. R. Štefánika dolinou Štiavnica je prepílený tiež okrem jedného krátkeho úseku, na ktorý už nevyšli sily a čas. Zostal v pôvodnom stave pre tých, ktorí by chceli ešte znakom skúsiť plávať v ihličí.

Nádherný slnečný víkend s možnosťou predĺžiť si ho do utorka vďaka štátnemu sviatku 15. 9. vylákal do Nízkych Tatier aj celú hŕbu turistov. Trúsili sa okolo nás ako korálky na retiazke. Nejedni sa pristavili, ďakovali za prácu, čo robíme, niektorí sa pohotovo chopili odpílených vetiev a odhadzovali ich z chodníka, a čo smelší, pýtali sa, prečo chodník prepiľujeme tak naširoko. Názorov, ako majú turistické trasy vyzerať, je skoro ako hviezd na nebi. My sa držíme troch hlavných zásad skonzultovaných s NAPANT-om, dobrovoľníkmi z Horskej záchrannej služby a Klubom slovenských turistov.

Turistický chodník by mal byť priechodný a jeho údržba čo najefektívnejšia. Cieľom je, aby dobrá priechodnosť vydržala aspoň 10 rokov, ideálne aj viac. Keď sa už na hrebeň vyštveráme s motorovými pílami, bandaskami benzínu, ručným náradím a bežnou turistickou výbavou na celý deň k tomu, dobre si rozmyslíme, aby sme prácu odviedli čo najkvalitnejšie a nemuseli sme na rovnaké miesto prichádzať o 2 - 3 roky.

Dvoj- i trojmetrové šľahúne kosodreviny, ktoré v lete pekne lemujú okraj chodníka, sa pod prvými snehmi poskláňajú do priestoru chodníka. Prechádzanie „slavobránou“ v nepretržitom predklone či v podrepe nie je pre turistu to pravé orechové.

Keď záchranári horskej služby znášajú raneného, asi každý z nás, ak by bol v ich rukách, by uvítal, keby sa nemuseli predierať sklonenými konármi alebo kľučkovať v zúženinách. Vtedy každá ušetrená sekunda je najvzácnejšia.

Ďakujeme.

Ani tento rok by to nešlo, keby sa okolo nás opäť nezohrala partia nádherných ľudí ochotných počas utešeného víkendu dobrovoľnícky pomôcť nízkotatranským turistickým chodníkom.

Vďaka patrí aj priateľom z Lesov mesta Brezno a Urbariátu Vyšná Boca. Ušetrili nám sily priblížením k hrebeňu, pokiaľ sa dalo, prípadne aj priložili svoje ruky k dielu vypiľovania či odhadzovania odpílených konárov.

Martinovi Vargovi ďakujeme za fajnové lahôdky – raw tyčinky. Oblažili chuťové bunky i zasýtili. Dotvárali náš jedálniček spolu s obloženými chlebíkmi. Tentokrát sme si ich vyrobili v anticovid verzii: pridávali sme do nich čerstvý cesnak a cibuľu, huuu!

Ďakujeme ešte raz všetkým a všetkému, kto bol svojou menšou či väčšou troškou nápomocný. Už teraz sa tešíme na budúcoročné pokračovanie, keď nám bude dopriate.

Úsekov, kde by sme sa mohli s pílami zahryznúť nabudúce, je stále v Nízkych Tatrách dosť. Niektoré máme v "na čakačke" a budeme ich zvažovať pri plánovaní budúcoročnej brigády. Ak aj vy o nejakých ťažšie priechodných úsekoch viete, budeme radi, keď nám dáte vedieť na parbat.sportovyklub(zavinac)gmail.com.

Za podporu a spoluprácu ďakujeme aj:

• Správa Národného parku Nízke Tatry,
• Marekovi z OZ Horské spoločenstvo (útulňa Andrejcová), jeho družine a podporovateľom dobrovoľnej HZS Nízke Tatry juh, tiež za znamenité ubytovacie služby v Domčeku HS na Čertovici,
• personálu Chaty generála Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom,
• Klubu slovenských turistov.

Za fotky ďakujeme: Aničke Fedorčákovej, Peťovi Gašparíkovi, Rasťovi Kocourovi, Jarovi Prečuchovi, Jaffe a Sojke zo Športového klubu Parbat.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek