Brigáda 2020
Reportáž

Nás to skrátka baví! (brigáda 2020)

02. 10. 2020
S úsmevom a príjemne nostalgicky spomíname na prvé ročníky našich dobrovoľníckych brigád, keď sa plavcom výnimočne dobre darilo zdolávať mnohé úseky nízkotatranských chodníkov. Často využívaný bol prsiarsky štýl. V hustej kosodrevine turista predpažil ruky, schoval hlavu do ich zákrytu, aby mu čečina nevypichla oko, a v pravidelných tempách „rozpažiť - predpažiť“ postupne krôčikoval vpred. V extrémne zarastených častiach sa kraulovalo – jednou rukou rozrážať, druhou odhŕňať. Pri daždivom počasí bol turistický výlet skutočne „bazénový“.

Aj vďaka každojesennej brigáde na spriechodňovanie turistických chodníkov v Nízkych Tatrách sa zážitok tohto druhu presunul do kategórie historických. Takže plavecké okuliare, čiapky, pre neplavcov rukávniky už na túru netreba. Po prečistení najzarastenejších úsekov sa pomaly dostávame do fázy preventívno-udržiavacej. Aj v tomto duchu sme ukuli plány na už ôsmy ročník.

Stretli sme sa v piatok podvečer 11. 9. 2020 v útulnom Domčeku HZS na Čertovici. Živú debatu našej skupinky o zajtrajších pracovných plánoch si vypočulo i niekoľko tu práve nocujúcich turistov - hrebeňovkárov. Jeden sympatický mladík spomedzi nich sa so srdcom na dlani opýtal, či máme ešte voľné miesto, keby sa k nám chcel pridať. Jasné, že máme! Z Adriana sa navyše vykľul šikovný majster s motorovou pílou a na hrebeni nám bol nápomocný a potrebný ako soľ.

Keď slnečné a teplé sobotné dopoludnie vysušilo naše zásoby vody, nejeden z nás si uvedomil, že množstvo prinesených tekutín sme dnes podcenili. Odhodlaním partie rozdelenej do troch skupín to však neotriaslo, o nápoje sme sa svorne delili. Evidentne sme nedošli na hranu, lebo v tom prípade by sme si vodu iste pýtali aj od okoloidúcich turistov, korona - nekorona. O dobrej nálade svedčili aj tvorivé nápady typu, ako by vodu mohli ponad hrebeň nosiť drony. Náš pravidelný a zatiaľ stále ďaleko najmladší člen vypiľovačov, päťročný Matejko, možno niektoré z nich onedlho rozpracuje do reality.

Na nedeľné praženie sme sa tekutinami zásobili výdatnejšie a ak náhodou sa zdalo, že by dochádzali sily, naša kamarátka, usmiata lektorka jogy Anička, sa na vec hneď pozrela z iného uhla. Jej stojka na hlave, pri ktorej ju po nose šteklili čučoriedky a brusnice, vyvolala obdivné komentáre i cvakanie mobilo-foťákov. Človeku sa pri tom pohľade akosi zmobilizujú aj tie sily, čo si myslel, že už nemá.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Píly vrčali, nožnice cvakali, kosodrevina lietala... a hoci pot z nás tiekol miestami aj cícerkami, pracovali sme s úprimnou radosťou a vďačnosťou, že nám je výživný nabíjajúco-vybíjajúci zážitok dopriaty. V pondelok nám zostala len jedna motorová píla a práce aj pre tri. Neprekáža! Vytiahli sme ručné pílky a nestíhali sa čudovať, ako vyčistené metre pribúdajú. Aj svalstvo na našich usedených telách sa výpadku technických vymožeností zjavne potešilo.

Prejdime ale k meritu veci, čo sa nám tento rok podarilo prečistiť:

  • červený chodník medzi Čertovicou a Chatou gen. Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom je celý dostatočne široko prepílený, môžete po ňom prechádzať pohodlne v dvojstupoch,

  • zelený chodník z Kumštového sedla cez Bocianske sedlo smerom na Rovnú hoľu je prepílený tiež okrem krátkeho úseku pri Rovnej holi,

  • žltý chodník z Rovnej hole smerom na Nižnú Bocu sa podarilo dokončiť,

  • modrý chodník z Chaty gen. M. R. Štefánika dolinou Štiavnica je prepílený tiež okrem jedného krátkeho úseku, na ktorý už nevyšli sily a čas. Zostal v pôvodnom stave pre tých, ktorí by chceli ešte znakom skúsiť plávať v ihličí.

Nádherný slnečný víkend s možnosťou predĺžiť si ho do utorka vďaka štátnemu sviatku 15. 9. vylákal do Nízkych Tatier aj celú hŕbu turistov. Trúsili sa okolo nás ako korálky na retiazke. Nejedni sa pristavili, ďakovali za prácu, čo robíme, niektorí sa pohotovo chopili odpílených vetiev a odhadzovali ich z chodníka, a čo smelší, pýtali sa, prečo chodník prepiľujeme tak naširoko. Názorov, ako majú turistické trasy vyzerať, je skoro ako hviezd na nebi. My sa držíme troch hlavných zásad skonzultovaných s NAPANT-om, dobrovoľníkmi z Horskej záchrannej služby a Klubom slovenských turistov.

Turistický chodník by mal byť priechodný a jeho údržba čo najefektívnejšia. Cieľom je, aby dobrá priechodnosť vydržala aspoň 10 rokov, ideálne aj viac. Keď sa už na hrebeň vyštveráme s motorovými pílami, bandaskami benzínu, ručným náradím a bežnou turistickou výbavou na celý deň k tomu, dobre si rozmyslíme, aby sme prácu odviedli čo najkvalitnejšie a nemuseli sme na rovnaké miesto prichádzať o 2 - 3 roky.

Dvoj- i trojmetrové šľahúne kosodreviny, ktoré v lete pekne lemujú okraj chodníka, sa pod prvými snehmi poskláňajú do priestoru chodníka. Prechádzanie „slavobránou“ v nepretržitom predklone či v podrepe nie je pre turistu to pravé orechové.

Keď záchranári horskej služby znášajú raneného, asi každý z nás, ak by bol v ich rukách, by uvítal, keby sa nemuseli predierať sklonenými konármi alebo kľučkovať v zúženinách. Vtedy každá ušetrená sekunda je najvzácnejšia.

Ďakujeme.

Ani tento rok by to nešlo, keby sa okolo nás opäť nezohrala partia nádherných ľudí ochotných počas utešeného víkendu dobrovoľnícky pomôcť nízkotatranským turistickým chodníkom.

Vďaka patrí aj priateľom z Lesov mesta Brezno a Urbariátu Vyšná Boca. Ušetrili nám sily priblížením k hrebeňu, pokiaľ sa dalo, prípadne aj priložili svoje ruky k dielu vypiľovania či odhadzovania odpílených konárov.

Martinovi Vargovi ďakujeme za fajnové lahôdky – raw tyčinky. Oblažili chuťové bunky i zasýtili. Dotvárali náš jedálniček spolu s obloženými chlebíkmi. Tentokrát sme si ich vyrobili v anticovid verzii: pridávali sme do nich čerstvý cesnak a cibuľu, huuu!

Ďakujeme ešte raz všetkým a všetkému, kto bol svojou menšou či väčšou troškou nápomocný. Už teraz sa tešíme na budúcoročné pokračovanie, keď nám bude dopriate.

Úsekov, kde by sme sa mohli s pílami zahryznúť nabudúce, je stále v Nízkych Tatrách dosť. Niektoré máme v "na čakačke" a budeme ich zvažovať pri plánovaní budúcoročnej brigády. Ak aj vy o nejakých ťažšie priechodných úsekoch viete, budeme radi, keď nám dáte vedieť na parbat.sportovyklub(zavinac)gmail.com.

Za podporu a spoluprácu ďakujeme aj:

Za fotky ďakujeme: Aničke Fedorčákovej, Peťovi Gašparíkovi, Rasťovi Kocourovi, Jarovi Prečuchovi, Jaffe a Sojke zo Športového klubu Parbat.

Fórum 7 príspevkov
Nás to skrátka baví! (brigáda 2020) 02/10/20 11:44 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Reportáž Nás to skrátka baví! (brigáda 2020) S úsmevom a príjemne nostalgicky spomíname na prvé ročníky našich dobrovoľníckych brigád, keď sa plavcom výnimočne dobre darilo zdolávať mnohé úseky nízkotatranských chodníkov. Často využívaný bol prsiarsky štýl. V hustej kosodrevine turista predpažil ruky, schoval hlavu do ich zákrytu, aby mu čečina nevypichla oko, a v pravidelných tempách „rozpažiť - predpažiť“ postupne krôčikoval vpred. V extrémne zarastených častiach sa kraulovalo – jednou rukou rozrážať, druhou odhŕňať. Pri daždivom počasí bol turistický výlet skutočne „bazénový“. 02/10/20 Stanislava Vrbická Reportáže
Reportáž Na Kráááľovej holi nehatí chodník šľahúň zelenýýý Ostrieľaní horomilovia bez dlhého premýšľania iste potvrdia, že naplánovať si turistiku po úbočiach majestátnej hory na bezzrážkové počasie je jedna vec a skutočne ju takú mať, je niekedy malý zázrak. So zatajeným dychom sme sledovali predpovede počasia. Sýto žlté slniečka v nich meteorológovia sľubovali na celý víkend. Vďaka dokonalému babiemu letu, rekordnému počtu dobrovoľníkov a skúsených pilčíkov s motorovými pílami nám bolo tento rok dopriate naplnenie plánov vrchovatou dávkou. 07/11/18 Stanislava Vrbická Reportáže
Pozvánka Kosodrevina rastie, kto chodníky spasie? Veru, nezostalo veľa miest na hrebeňovom chodníku medzi Telgártom a Donovalmi, ktoré by neskrášlila ruka našich dobrovoľníkov alebo aspoň nepochodila noha prieskumníkov. Prichodí nám preto vrátiť sa späť na začiatok našej cesty, na majestátnu Kráľovu hoľu. O zelenom strome na nej nemôže byť reč už dlhšiu dobu, určite ale treba hovoriť o piatich prístupových chodníkoch na vrchol, z ktorých väčšina trpí zanedbaným stavom. A tento fakt ideme v septembri zmeniť. Každá nápomocná ruka padne vhod. Príďte, tešíme sa na vás. 14/08/18 Stanislava Vrbická Iné
Najnovšie články na titulke
 
Túra Tri dni v Chočských vrchoch Slovensko máme celkom slušne prechodené, no nájde sa pár turisticky veľmi známych miest, ktoré sa nám úspešne vyhýbajú. Takými bola časť Chočských vrchov - Pravnáč a Čerenová skala. dnes Danka Tomášiková Veľká Fatra a Choč
Túra Slovenskom 2: Krivánska Fatra, Kysuce a Orava Druhá časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Krivánsku časť Malej Fatry, Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Podbeskydskú vrchovinu a Oravskú Maguru. 28/11/20 Pavel Forgáč Malá Fatra, Kysucká vrchovina, +
Podcast O lavínach s Pavlom Krajčím zo Strediska lavínovej prevencie V 22. dieli HIKING podcastu bol naším hosťom Pavel Krajčí, odborník na lavínovú problematiku zo Strediska lavínovej prevencie. Hovorili sme o tom, čo robiť, ak sa my alebo naši kamaráti dostanú do lavíny, ako si plánovať túru v zime, aj ako Stredisko lavínovej prevencie tvorí každodenné lavínové správy. 27/11/20 Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nás to skrátka baví! (brigáda 2020) 02/10/20 11:44 7 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.07 (0.42)