Výberová komisia
Správa

Po tretí raz vyberajú riaditeľa Štátnej ochrany prírody

25. 09. 2020
Štátna ochrana prírody je bez riaditeľa od konca apríla. Aktuálne prebieha už tretie kolo výberového konania. Dnes sa na verejnom vypočutí prezentovali Dušan Karaska, riaditeľ Správy CHKO Horná Orava, a Karol Pepich, riaditeľ Správy CHKO Strážovské vrchy.

Dnes sa na ministerstve životného prostredia uskutočnilo verejné vypočutie uchádzačov na pozíciu riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR. Včerajšieho neverejného prvého kola sa zúčastnilo sedem uchádzačov, do dnešného postúpili Dušan Karaska, riaditeľ Správy CHKO Horná Orava, a Karol Pepich, riaditeľ Správy CHKO Strážovské vrchy. Druhý menovaný zaujal tým, že prišiel vo valašskom kroji.

Posledného riaditeľa Martina Lakandu odvolal minister životného prostredia koncom apríla. Dôvodom mali byť viaceré čudné zmluvy, ktoré podpísal. Odvtedy je vedením ŠOP poverený Daniel Baláž.

Prepracovanejší projekt má Karaska

Obaja kandidáti na verejnom vypočutí predstavili svoju koncepciu rozvoja štátnej ochrany prírody. Linky na ne sa nachádzajú na konci článku. Koncept Dušana Karasku je rozpracovanejší, Karol Pepich body skôr načrtol s tým, že ďalšie oblasti môže rozviesť pri osobnom stretnutí.

Za prioritu obaja označili decentralizáciu organizácie. Všetkých našich deväť národných parkov a trinásť chránených krajinných oblastí riadi ústredie ŠOP v Banskej Bystrici. Rozhodnutia o výstavbe či výrube vydávajú okresné úrady, odbory starostlivosti o životné prostredie. Správa chráneného územia napíše odborné stanovisko, ktoré môže, ale nemusí byť akceptované.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Dušan Karaska označil za “do neba volajúce kuriozity”, keď o hromadnom športovom podujatí nerozhoduje správa parku či CHKO a musí to ísť zložitým systémom cez okresný úrad. Rovnako podľa neho úrady nemajú odbornú kvalifikáciu na posudzovanie škôd spôsobených chránenými živočíchmi. “Posudzujú to na jednotlivých správach, prečo by to mal rozhodovať iný rezort? Je to plytvanie a strata času.” Ako riešenie vidí, aby boli správy chránených území štátnou správou v oblasti ochrany prírody, teda aby na ne prešli kompetencie od okresných úradov aj s personálom a mohli rozhodovať. Uznáva však, že na túto zmenu treba politickú vôľu a nie je to ani v programovom vyhlásení vlády.

Ústredie v Banskej Bystrici by malo byť len metodickým centrom

Správy chránených území postupne viac a viac obmedzovalo aj samotné riaditeľstvo internými smernicami. Riaditeľ chráneného územia napríklad môže rozhodovať o investícii do výšky 20 eur. Odvolaný riaditeľ Lakanda zakázal riaditeľom komunikovať s médiami bez jeho súhlasu.

Administratívne náročné riadenie označil Dušan Karaska za jedno z negatív ŠOP. Treba podľa neho čo najskôr prehodnotiť a analyzovať všetky právne predpisy, ktoré zbytočne redukujú samostatnosť jednotlivých organizačných útvarov.

Riaditeľstvo v Banskej Bystrici by podľa oboch kandidátov malo fungovať ako odborno - metodické centrum a koordinovať úlohy dôležité z celoslovenského hľadiska. Podľa Dušana Karasku by sa čo najskôr malo oddeliť CHKO Dunajské luhy pod CHKO Ponitrie tak, ako to bolo predtým.

Pre subjektivitu je kľúčový prevod pozemkov, ten však nebude

Obaja kandidáti za kľúčovú vec pre právnu subjektivitu chránených území považujú prevod štátnych pozemkov v 3. a vyššom stupni ochrany z rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia. Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský však včera na diskusii denníka N informoval, že to sa v tomto volebnom období diať nebude. Správy národných parkov a CHKO tak ďalej budú chrániť územia, ktoré im nepatria, a navyše o nich rozhodujú okresné úrady. Na jednom území tak fungujú tri rôzne rezorty.

Podľa Karola Pepicha, ak sa teda presun pozemkov neudeje, bude treba na to ísť iným spôsobom a v správnej rade chráneného územia sa bude hlasovať za konkrétne činnosti v ňom. Ak sa zahlasuje za prírode blízke hospodárenie, lesníci to budú musieť robiť, ak predtým nepríde k dohode.

Správne rady chránených území by chceli zriadiť obaja kandidáti. Mali by byť poradným orgánom riaditeľa správy (Karaska), resp. by mali chránené územie riadiť, neriadil by ho riaditeľ (Pepich). Zastúpenie by v nich mali mať všetky subjekty, ktoré vyvíjajú aktivity v danom chránenom území.

Ochrana prírody potrebuje viac peňazí

Obaja kandidáti sa v značnej miere venovali financovaniu ochrany prírody. Dušan Karaska navrhuje, aby ŠOP nebola príspevková, ale verejnoprospešná organizácia, ako napríklad vysoké školy. Rozšírilo by to možnosti financovania nad rámec peňazí od štátu a z eurofondov. Dušan Karaska spomína miestne dane či výnosy zo vstupného, na čo je však nutný presun pozemkov. Ďalej výnosy z podnikania v mäkkom turizme. Karaska by chcel, aby sa na ochranu prírody nepozeralo ako na niekoho, kto len zakazuje, ale kto je partner v oblasti rozvíjania cestovného ruchu.

Obaja kandidáti sa zhodli na tom, že subjekty, ktoré profitujú z chráneného územia, napríklad hotely, lyžiarske strediská či vodárenské spoločnosti, by mali platiť poplatok za jeho využívanie.

Štátna ochrana prírody môže čerpať eurofondy, no podmienky sú podľa Dušana Karasku nastavené veľmi prísne, napríklad v porovnaní s agrosektorom. Ak chránené územie potrebuje potrebuje kosenie, aby nezarastalo a neprišli sme o vzácne druhy, nie je možné to realizovať bez súhlasu vlastníka. Dušan Karaska uviedol príklad, keď malé rašelinisko vlastnia desiatky vlastníkov, medzi ktorými sú aj neznámi vlastníci či prebiehajú dedičské konania. Ak nezískajú súhlas všetkých vlastníkov, územie nepokosia a to postupne zarastie, predmet ochrany z neho zmizne.

Zároveň však podľa neho nie je možné financovať z eurofondov pravidelnú starostlivosť o územia. ŠOP by na to mala mať vlastné prostriedky, tak ako štát financuje napríklad zimnú údržbu ciest. Eurofondy by sa mali využívať na jednorazové investície.

Karol Pepich sa vo svojom projekte eurofondom nevenoval. V diskusii na túto tému uviedol, že každý budúci právny subjekt, teda každá správa chráneného územia by si mala sama nastavovať svoje projektové schémy.

Karol Pepich navrhuje prehodnotiť chránené územia, pričom klasifikácia podľa IUCN by bola len pomocný nástroj, nie určujúci. Každá správa by si ho robila sama.

Dušan Karaska by chcel doplniť počet zamestnancov a zvýšiť ich platy. Súčasný legislatívny rámec je podľa neho nastavený tak, že sú veľmi nízke a je problém nájsť zamestnancov. Chcel by využiť ďalšie zdroje v súvislosti s vyššie spomínanými možnosťami alternatívneho financovania.
Karol Pepich chce zlepšiť štatút pracovníkov chránených území. Vybaviť zamestnancov napríklad obuvou bez toho, že by musel čakať na výsledky centrálneho verejného obstarávania. Tiež kritizoval nízke platy. Strážcovia by mali mať také platy ako policajti či hasiči.

Výberovú komisiu tvorili: Juraj Smatana, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR, Michal Mertiňák, riaditeľ kancelárie generálnej tajomníčky služobného úradu, Tomáš Vančura, bývalý riaditeľ Správy Tatranského národného parku, Marián Vaľo, zástupca zamestnancov ŠOP zo Správy NP Slovenský raj a Marián Janiga, riaditeľ Výskumného ústavu vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity.

Projekty kandidátov si môžete pozrieť tu:
Dušan Karaska
Karol Pepich

Fórum 10 príspevkov
Po tretí raz vyberajú riaditeľa Štátnej ochrany prírody 13/10/20 15:00 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Podcast O lavínach s Pavlom Krajčím zo Strediska lavínovej prevencie V 22. dieli HIKING podcastu bol naším hosťom Pavel Krajčí, odborník na lavínovú problematiku zo Strediska lavínovej prevencie. Hovorili sme o tom, čo robiť, ak sa my alebo naši kamaráti dostanú do lavíny, ako si plánovať túru v zime, aj ako Stredisko lavínovej prevencie tvorí každodenné lavínové správy. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Karol Kaliský: Rok v divočine Knihy s horskou tematikou zaberajú značnú časť našej knižnice. Koncom januára sem pribudla publikácia Rok divočiny od Karola Kaliského. Vytiahla som ju opäť teraz s príchodom dlhých zimných večerov, kedy sa aj deti s obľubou prehrabávajú v prírodopisných a geografických knihách. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy
Túra Na Kráľovu hoľu cez Kráľovu skalu Na ikonickú Kráľovu hoľu vedie viacero značiek. My sme sa na ňu vybrali po zelenej z Telgártu, cez Kráľovu skalu, ktorá mala byť pôvodne cieľom detskej túry. No naši chlapci dali najavo, že už si nechcú kopec s vysielačom obzerať len zospodu. 26/11/20 Soňa Mäkká Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenskom 2: Krivánska Fatra, Kysuce a Orava Druhá časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Krivánsku časť Malej Fatry, Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Podbeskydskú vrchovinu a Oravskú Maguru. dnes Pavel Forgáč Malá Fatra, Kysucká vrchovina, +
Podcast O lavínach s Pavlom Krajčím zo Strediska lavínovej prevencie V 22. dieli HIKING podcastu bol naším hosťom Pavel Krajčí, odborník na lavínovú problematiku zo Strediska lavínovej prevencie. Hovorili sme o tom, čo robiť, ak sa my alebo naši kamaráti dostanú do lavíny, ako si plánovať túru v zime, aj ako Stredisko lavínovej prevencie tvorí každodenné lavínové správy. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Karol Kaliský: Rok v divočine Knihy s horskou tematikou zaberajú značnú časť našej knižnice. Koncom januára sem pribudla publikácia Rok divočiny od Karola Kaliského. Vytiahla som ju opäť teraz s príchodom dlhých zimných večerov, kedy sa aj deti s obľubou prehrabávajú v prírodopisných a geografických knihách. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Po tretí raz vyberajú riaditeľa Štátnej ochrany prírody 13/10/20 15:00 10 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.98 (0.36)