Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Ihla, vrchol
Ihla, vrchol Zatvoriť

Túra Ihla a Čierna hora - okruh z Ihlian

Moja mienka o Levočských vrchov bola, že sú rozsiahle, vhodné na bicykel, takmer bez značenia a kam sa človek pozrie, vidí holinu. Z toho plynul môj doterajší nezáujem ako pešiaka. Napriek tomu mi pri pohľade z Tatranskej Lomnice nedal spať jeden výrazný vcholček “Levočákov”.

Vzdialenosť
21 km
Prevýšenie
+889 m stúpanie, -889 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 2020
Pohoria
Levočské vrchy
Trasa
Voda
prameň pod Ihlou
Doprava
Kežmarok (vlak, bus) - Ihľany (bus)
SHOCart mapy
» č.1109 Spiš, Levočské vrchy (1:50.000)

Keď na mape prejdeme za spojnicu Tatranskej Lomnice a Spišskej Belej, prídeme ku kopcu menom Ihla. A tu si začala moja zvedavosť klásť otázku, ako že to tam vyzerá? A to pri každom pohľade tým smerom. Nedalo sa nič iné robiť, len jedného dňa sa tam vybrať. Zo všetkých možných trás napokon vyberám okruh z Ihlian na Ihlu a späť. Napokon sa to trocha aj zamotá, ale o tom až neskôr.

Trasa

Ihľany, časť Majerka - Holumnická dolina - Lesný mlyn - drevosklad Uhliská a Polianky - Pod lazíkmi - Ihla - Čierna hora - Pasíček - Veterný kút - Na Javor - Točňa (Malý Václavák) - Žliabky - dolina Peklo - Voláreň - Holumnická dolina - Uhliská - Ihľany, Majerka

Cesta

Sprvu nás čaká cesta autobusom z Tatranskej Lomnice do Kežmarku. Po rýchlom nákupe raňajok v potravinách nasleduje okružná jazda po dedinkách v okolí Kežmarku a Spišskej Belej. Napokon prechádzame obcou Holumnica, kde z okna hľadáme zrúcaninu hradu a vystupujeme v Ihľanoch. Je to dedina spojená z dvoch obcí - Stotince a Majerka. Prvý dojem ukazuje, že sme viac-menej v rómskej dedine, druhý, že domy sú tu bežné ako inde a tretí, že tu je kľud a pokoj.

Ihľany a Ihla

Najskôr sa musíme vrátiť kúsok späť, aby sme prešli na pravý breh Holumnického potoka. Na začiatku hory nachádzame novú, pravdepodobne protipovodňovú hrádzu. Tu sa cesta rozvetvuje, my pokračujeme vpravo asfaltkou. Za skladom dreva s tabuľkou Uhliská a Polianky, v mape označovanom ako Uhliská opúšťame cestu. Začíname prudko stúpať smerom Polianky po vymletej, blatovej zvážnici. Les je vysoký, miestami sa aj nájdu žltučké masliaky (hovorovo klouzky). Vychádzame na lúky Pod lazíkmi so senníkmi a kŕmidlami. Na ďalšej lúke sa začínajú konečne otvárať výhľady na hrebeň Levočských vrchov. Na konci poľany je z veľkého stromu spravené sedenie a poniže vybetónovaná nejaká základová platňa. Sadáme si. Snažíme sa dopátrať, aké lákavé pohľady by toto miesto ponúkalo nebyť oparu. Podľa mapy okrem spomínaného hrebeňa “Levočákov” tam bude k videniu asi aj Kráľova hoľa. No treba si to overiť v čase lepšej dohľadnosti.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Stúpame ďalej prudkým lesným chodníčkom. Napokon vychádzame z lesa, križujeme traverzujúcu zvážnicu s červenou turistickou značkou. Sme pod vytúženou Ihlou. Otvárajú sa výhľady na Vysoké a Belianske Tatry. V diaľke počuť pilčíkov, ich cesta nás zvádza priamo na vrchol. Tá zrazu končí a na záver sa preplietame vysokou trávou, popadanými stromami, haluzami a pňami. Napokon sme hore. Námaha sa oplatila. Sme na treťom najvyššom vrchole Levočských vrchov s 1282,6 metrami. Je tu geodetický bod, tyč, vrcholová kniha a náučná tabuľa, ba aj skromné sedenie. Sme konečne na vŕšku vyčnievajúcom nad zdanlivo jednoliatym hrebeňom “Levočákov”.

Čierna hora (1289,4 m)

Pred nami je voľba, buď sa vrátime späť rovnakou cestou, alebo pokračujeme na tunajší najvyšší vrch - Čiernu horu. Vyhráva výhľadový hrebienok vedúci k ďalšiemu vrcholu. Všade naokolo je more kopcov vysokých rádovo 1000 až 1200 m a holiny. Áno, tu v spleti chodníkov vo zvlnenom teréne by sa hodil bicykel. Čoskoro mierne stúpame k vrcholu. Ešte sa kocháme pohľadom na hríb smrekový (hovorovo pravák) a napokon sme pri kríži. Je tu infotabuľa o tunajších lesných požiaroch a obnove územia po ňom. Výhľad smerom k Tatrám je obmedzený. Levočské vrchy máme ako na dlani.

Pozeráme sa v mape na sieť chodníčkov, nejako sa teraz musíme dostať na červenú značku a ďalej k rázcestiu Točňa (Malý Václavák).

Ideme dole zvážnicou a po chvíli naďabíme na ďalšiu. Zopárkrát prudko meníme azimut. V diaľke nad nami je vidieť Ihlu. Keď sme už už temer na “dotyk” s červenou, tak partia odmieta prejsť na takmer neviditeľný a navyše stúpajúci chodník. Padáme zvážnicou prudko dole a nie a nie, aby sa cesta stočila správnym smerom. Keď to už trvá hodný čas a badáme cestičku smerujúcu k červenej, tentokrát rázne vykročíme do kopca. V jednom mieste sa zdá, že by sme si to mohli skrátiť, ale v podmočenej vysokej tráve po pás sa rýchlo tejto myšlienky zbavujeme a poslušne opäť fučíme do kopca.

Sledujeme hodinky ako neúprosne beží čas. Z prechádzky sa postupne stávajú dostihy za autobusom. Napokon sme na hrebeni, pripájame sa na červenú. Už je to veselšie, síce by nás značka mala viesť, ale je ju vidieť ozaj len kde-tu. V náhlení si synátor všimne pod statným smrekom ďalšieho “praváka”. Napokon sa so značným časovým sklzom vynárame na Malom Václaváku. Je tu cyklosmerovník s kilometrami do Ihlian. Prepočítavame aké asi tempo musíme udržiavať, aby sme stihli odvoz. Padá rozhodnutie, skúsime to!

A tak dostihy pokračujú asfaltkou až do dediny. Ponad Mokrú dolinu sa nám otvárajú nové pohľady na Ihlu. Zatíname zuby a dupeme ďalej. Napokon prichádzame desať minút pred odchodom. Na lavičke stihneme, čo to zjesť a doplniť tekutiny a už sa vezieme okolo zrúcaniny Holumnického hradu späť do Tatier.

Cieľ sme splnili. Zistili sme, ako to vyzerá na “tom” vrchole Levočských vrchov. Už len zostáva vrátiť sa sem v čase lepšej dohľadnosti.

Fotogaléria k článku

Najnovšie