Túra

Čunovo - Komárno

14. 11. 2007
Týmito dvoma dňami zavŕšim články o pochode po hranici Slovenska s Maďarskom. Šiel som ju počas všetkých ročných období a vždy mala svoje čaro, aj keď to väčšinou nie je typický turistický terén. Hoci toto je turistická stránka, dovolím si napísať, že som často myslel na našich politikov. Vždy som tu našiel dobrých, ochotných ľudí, s ktorými som sa dohovoril bez problémov a jazykových bariér. Toto je ďalší rozmer môjho putovania okolo Slovenska – spoznať aj ľudí, nielen prírodu.

1. deň

Čunovo ObÚ – Čunovo hať – Hrušov rázc. – Dunajské kriviny – Žofín – Vrbiny – Dunajská sihoť – Malá sihoť - Ostrov orliaka morského – odbočka na Gabčíkovský priehradný múr - Gabčíkovo

Túto trasu som šiel v zime 2002 s kamarátom Petrom po Dunajskej cykloceste na dvakrát. Raz z Čunova po Bodíky a potom z Bodíkov po Gabčíkovo. Tento raz som sa rozhodol prejsť to popri starom koryte Dunaja a naraz. Na www.turistickamapa.sk som si prezrel trasu a zistil som, že sa nemusím držať červenej z Čunova do Gabčíkova.

Hoci ráno pršalo, vybral som sa po 7:30 hod. na autobus č. 91. Doviezol som sa až do Čunova pred ObÚ a povedľa futbalového ihriska som sa dostal na cestu popri priesakovom kanáli. Vyšiel som na priehradný múr a chvíľu som sledoval vo vodnom kanáli trénujúcich rafterov a akrobatických kajakárov. Odfotil som si pamätník zostrelených letcov RAF a galériu Danubiana. Zišiel som z hrádze a cez cestu prešiel na poľnú cestu popri starom koryte. Dlho som však takto nemohol kráčať, lebo som prišiel k jazierku a musel som sa cez lužný les predierať na asfaltku. Potom som pokračoval po cyklistickom chodníku. Bolo sivo, vietor fičal, vlny narážali na breh. Odfotil som si kormoránov na kmeni, rýchloloď i nákladnú loď. Dunaj je tu skutočne široký. Bolo zaujímavé sledovať vodu vľavo ako veľtok a o pár desiatok metrov vpravo ako rieku uprostred zelene. Predbehli ma plne naložení cyklisti, ktorých som neskôr zase predbehol ja, lebo jedli.

Červená značka bola sporadicky na zvodidlách. Keď už bolo vidno prvé domy, smerovník Hrušov rázcestie ma o 11:10 hod. nasmeroval vpravo cez cestu na poľnú cestu, ktorá konečne viedla do lužného lesa. Po prvýkrát som mal na turistike namiesto ponča dáždnik a občas som ho musel použiť, no zväčša pražilo slnko. 12:07 hod. som natrafil na prvý hraničný kameň. Potom som našiel ešte štyri. Bolo úžasné sledovať vodu zľava, vodu sprava. Občas to bolo tiché jazero, občas dravý prúd. Našiel som aj stanujúcich a práve k nim priplávala partia na štvorveslici jedným ramenom a prenášali ho cez úzku šiju do druhého ramena. Minul som aj niekoľko posedov a zarazilo ma, že na smerovníkoch bolo napísané, aby sme si dávali pozor na poľovníkov. Nemajú oni dávať pozor, na čo strieľajú ?

Keď červená odbočila vľavo, pokračoval som po brehu rovno. Prišiel som až na koniec cesty pri hraničnom kameni II.8 a pokračoval som lúkou, neskôr lesom. Natrafil som na vodu zľava i sprava a musel som sa vrátiť. Pri predieraní lesom som si všimol vľavo násyp iného koryta a tak som hľadal cestu po tom násype. Prekvapila ma na ňom červená a tak som prišiel až na Ostrov Orliaka. Hoci cesta pokračovala rovno, z internetu som si pamätal, že by som skončil v močiari a tak som šiel po červenej vľavo. Prišiel som k bodu, kde sa jedno rameno prelievalo cez cestu do druhého. Našťastie tam boli rybári a tak ma previezli na druhú stranu. Oni vraj idú na sumca. Pokračoval som ďalej a o chvíľu som prišiel k obdobnému prietoku. Nezostalo mi nič iné, len sa vyzuť a prebrodiť to. Nohavice som si len podkasal a keď sa mi pošmykli nohy, namočil som si ich. Nuž som si ich na súši odzipsoval, obul sa a pokračoval na Gabčíkovo.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Vyšiel som na hlavnú cestu a po nej, popod Gabčíkovskú zdrž, kráčal k priehradnému múru. Cesta ma vyviedla na priehradný múr. V komore boli práve dve lode, ktoré sa plavili smerom na Komárno. Bolo zaujímavé sledovať, ako stúpajú spolu s hladinou hore. Zišiel som z priehradného múru a po asfaltke dorazil do Gabčíkova. Práve tu mali hody, no keďže mi išiel autobus 16:37 hod. do Bratislavy, dal som si len kofolu a šiel domov. Bol to krásny deň a ja som šťastný, že som spoznal zase nové zákutia okolo Bratislavy. Aj lužný les má svoje čaro, najmä keď neštípali komáre.

2. deň

Gabčíkovo – Veľké Vranie – Veľký kút – Sap – Medveďov – Zatonský les – Čičovské mŕtve rameno – Vranie – Klížska Nemá – Veľké Kosihy – Veľký Lél – Zlatná na Ostrove – Nová Stráž – žel. stanica Komárno

Napriek tomu, že som celý týždeň vstával skoro do práce, som v sebe našiel silu a ďalšiu sobotu vstal na autobus do Gabčíkova 5:10 hod. Predpoveď počasia hovorila o slnečnom dni a neklamala.
Vystúpil som v Gabčíkove pri kostole a nevybral som sa na priehradný múr, ani po štátnej ceste na Sáp, ale prvou ulicou odbočujúcou vpravo som vykročil pomedzi domy. Keď skončili, pokračoval som alejou ponad kanál Gabčíkovo – Ňárad a Blatné, až som prišiel na Dunajskú cyklocestu, ktorá ide po ochrannej hrádzi. V rannej hmle na poli oral traktor a čajky za ním hľadali potravu v čerstvej oráčine. Zišiel som k Odpadovému kanálu a vyfotil si priehradný múr. Na hrádzi pracovali. Rozširovali jej šírku, zatĺkali železá do zeme. Snáď sa teda už nebude opakovať situácia z 17. júna 1965, keď voda pretrhla hrádzu pri Čilistove a zaplavila Žitný ostrov.

Zhodil som "flisku" a vykročil ráznym tempom vpred. Žiadni cyklisti, ani korčuliari ma nepredbiehali a za celý deň som stretol jediných cykloturistov až pred Veľkým Lélom. Totálna rovina môže sa zdať ubíjajúcou, no vždy je čo obdivovať. Prešiel som ponad vyústenie kanálu Gabčíkovo – Ňárad do Dunaja a dostal som sa na úroveň sútoku starého koryta Dunaja a Odpadového kanála z Gabčíkovskej priehrady. Z lode pripútanej k brehu sa na mňa vyrútili tri čierne psiská a nemať so sebou dáždnik, bol by som dnes po prvýkrát pohryzený. Je tu hraničný riečny priechod. Za obcou Sap sa začína CHKO Dunajské luhy. V Sape ma prekvapil nový dom s klasickou trstinovou strechou. V ramenách, ktoré presvitali pomedzi stromy, plávali labute, kačice, nad hlavou mi krúžili kane. Videl som aj volavky a kormorány. Na stromoch sa podľa sivého, uschnutého bahna sa dala odhadnúť výška posledných záplav.

Prišiel som k mostu z Medveďova ponad Dunaj do Maďarska. Zišiel som k vode a nafotil trávy visiace v korunách stromov, ako pozostatok povodne. Pokračoval som popri jazerách na úrovni obce, Opatovskom jazierku. Naľavo sa nachádzali obrobené polia, napravo Sporná sihoť a Zatonský les so stromami stojacimi vo vode. Prešiel som ponad vyústenie kanálu Vrbina – Medveďov. Neďaleko sa nachádza pamätník na pretrhnutie hrádze v roku 1965. Onedlho som dorazil k Čičovskému mŕtvemu ramenu.
Toto jazero vzniklo v roku 1899, keď Dunaj pretrhol hrádzu. CHPR je od roku 1964. Je tu chránený hraboš severský, lekno biele, leknica žltá. Žije tu 107 druhov sťahovavého vtáctva, divý dunajský kapor, blatniak tmavý, sumček. Od 1. marca do 15. júla je návšteva rezervácie zakázaná z dôvodu kladenia vajec vtákmi. Zaujal ma osamelo stojaci komín a množstvo úľov. Ten komín je možno pozostatok parnej prečerpávacej stanice. Taký podobný jepri obci Žitava. Do rezervácie som nešiel, nakoľko ma čakalo ešte množstvo kilometrov, no určite stojí za samostatnú návštevu. Je tu aj altánok, ktorý v prípade núdze poslúži na prespatie.

Pokračoval som ďalej po hrádzi. Mnoho ciest z nej schádzalo do lesa, no nechcel som sa zapliesť do mokradí a tak som sa držal hrádze. Minul som Ereč, Razúr a priblížil sa ku Klížskej Nemej. Tu ma od vstupu do lesa odradil vlčiak a kríženec, ktorí sa vyrútili z lesa a nebyť dáždnika, neviem, neviem. Lesy ustúpili a opäť som šiel popri hlavnom toku. Na peknom kamennom ostrovčeku som vyplašil snáď stovku kačíc. Nad ním hlboko do toku vybiehali kamenné hate, odrážajúce vodu do plavebnej dráhy. Minul som vyústenie kanálu Holiare – Kosihy, obec Veľké Kosihy, kde sa ovečky pásli na hrádzi. Po pravej strane sa objavil Veľkolélsky ostrov a prišiel som k obci Veľký Lél. Uvedomil som si, že čas neúprosne uteká a tak som pridal do kroku. Hrádza viedla popri obci Zlatná na Ostrove, Nová Stráž a to už v diaľke bolo vidno Komárno. Popri doku lodenice som vošiel do mesta a snažil sa čo najrýchlejšie doraziť na stanicu. Mal som šťastie, vlak 17:58 som stihol.

Vďaka Hikingu som si prešiel nanovo úsek Čunovo – Štúrovo a nafotil mnoho krásnych zákutí. Bolo to omnoho zaujímavejšie, ako počas zimných pochodov.

Pokračovanie putovania Okolo Slovenska po jeho hraniciach vyjde o týždeň.

Fórum 2 príspevky
Čunovo - Komárno 16/11/07 07:11 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Bivak Pivnica Kolovrátok pod Mesačnou Opäť raz som sa presvedčil, že ak som niekade išiel desaťkrát, ešte stále som si všetko poriadne nepozrel. Na lúke Kolovrátok pod kopcom Mesačná vždy bývala kontrola pri Pochode bankových úradníkov. Chalani stanovali pri altánku a od prameňa sa chodilo neznačene k oploteniu obory Biela skala. Že je tam asi uprostred lúky pod stromami v lese pivnica, som si všimol až minulú sobotu, keď som prechádzal zo Sološnice do Píly. 17/10/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra České středohoří – okolím Litoměřic Náš T. O. Bjatek sa v roku 2020 dožíva 20. výročia svojej existencie. Na tento, pre nás tak významný rok, sme si pripravili viacero zájazdov – švajčiarske štvortisícovky, jednodňovky na Madeire, rakúske pohodové dvojtisícovky a České středohoří. Prišla však pandémia a plány nielen na zahraničie, ale aj domáce akcie padali jeden za druhým. 06/10/20 Miroslav Svítek Svet
Túra Píla – Budmerice – Báhoň Prechod Lúčanskou Fatrou a debata s kamarátom ma inšpirovala k plánovaniu účasti na Špačinskej stovke, respektíve jej polovičke po Myjavu. To som však zabudol, že som pred časom kúpil lístky do divadla na sobotu večer. Bolo treba zvoliť niečo, z čoho sa dá v rozumnom čase vrátiť domov a scivilizovaný sa vybrať za kultúrou. Ešteže mám v šuplíku vždy pár tipov, kam sa chcem vybrať. Rozhľadňa pri Jablonci a Náučno-poznávací chodník popri Gidre bol jedným z nich, a tak sme sa tam vybrali s kamarátkou. 11/09/20 Miroslav Svítek Podunajsko
Najnovšie články na titulke
 
Test Devold Tuvegga – obojstranné merino termoprádlo Merino je pevne zakotvený štandard v termoprádle, no popri mnohých výhodách zvykne horšie odvádzať pot, čo je problém najmä pri intenzívnejšom pohybe – napr. pri skialpe či behu. Je viacero spôsobov, ako to zlepšiť. Buď môžete siahnuť po extra tenkom merine, prípade po takom, čo má na vnútornej strane vrstvu z umelého vlákna. Ďalšiu cestu skúša minuloročná novinka Devold Tuvegga, ktorá kombinuje tri rôzne merino úplety – jemnú sieťovinu, klasické merino a merino s 3D štruktúrou. Vychytávkou je obojstrannosť tohto termoprádla – každá zo strán sa zároveň správa tepelne odlišne. Prádlo nosím už vyše roka a o svoje skúsenosti sa podelím v tomto teste. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
VHT Ennstaler Alpen – Kreuzmauer Gesäuse je v mojich očiach najkrajším národným parkom Rakúska. Vápencové hory nie sú príliš vysoké, sú však poriadne divoké. Hrebene pohoria sú pre bežného turistu neschodné, hoci ich časti sa prejsť dajú. Vlani som prešiel z Malého na Veľký Pyhrgas, nuž a tento rok som chcel prejsť z Frauenscharte na Kreuzmauer. Problém bol v tom, že sa mi to nepodarilo. Napriek tomu bola prechádzka atraktívna. Myslím, že to bola najkrajšia túra, akú som túto sezónu v Rakúsku prešiel. včera Martin Knor Svet
Túra Ihla a Čierna hora - okruh z Ihlian Moja mienka o Levočských vrchov bola, že sú rozsiahle, vhodné na bicykel, takmer bez značenia a kam sa človek pozrie, vidí holinu. Z toho plynul môj doterajší nezáujem ako pešiaka. Napriek tomu mi pri pohľade z Tatranskej Lomnice nedal spať jeden výrazný vcholček “Levočákov”. 19/10/20 Roman 'Bazin' Matkovčík Levočské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Čunovo - Komárno 16/11/07 07:11 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Podunajsko: Podunajská nížina - Podunajská rovina (Žitný ostrov), CHKO Dunajské luhy
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 130 m n. m.
    • min: 110 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 30 m
    • klesanie: 40 m
  • Vzdialenosť
    • 100 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 01.09.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 48.03042 ° SŠ
      dĺžka: 17.19928 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 47.76889 ° SŠ
      dĺžka: 18.12564 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Bratislava, Gabčíkovo, Komárno
  • Voda
    • Čunovo, Gabčíkovo, Medveďov, Kližská Nemá, Veľké Kosihy, Nová Stráž, Komárno
  • Doprava
    • MHD č.91, SAD Bratislava-Gabčíkovo a späť, vlak Komárno - Bratislava
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.14 (0.48)