Náš klub organizoval spoločnú turistiku na spomenutú chatu, a tak som to využil tiež na skúsenosť z pobytu vo vysokohorskom prostredí Vysokých Tatier. Napriek skoršiemu odchodu nič nenechávam na náhodu a som na mieste zrazu medzi prvými. Autobus odchádza do Starého Smokovca, čaká nás dlhšia cesta, kým vystúpime na parkovisku, aby sme sa mohli vydať v ústrety dnešnej trasy.

Trasa

Starý Smokovec – Hrebienok – Nad Rainerovou chatou – rázc. pod Hupačkami - Zamkovského chata – Téryho chata – Zamkovského chata – Rainerova chata – vodopády Studeného potoka – Nad Dlhým vodopádom - Bilíkova chata – Hrebienok – Starý Smokovec

Podriemkavajúc cestou v autobuse sme konečne zastavili v Starom Smokovci na parkovisku a berieme si ruksaky na ramená, aby sme mohli vyraziť na dnešné putovanie v tatranskej prírode. Podľa predpovede by dnes pršať nemalo, ale v Tatrách treba očakávať všetko možné a nepodceniť nič. Vyrážame z parkoviska cez osadu smerom k lanovej dráhe na Hrebienok, kde sa v podstate začína zelená trasa, ktorou pôjdeme hore. Hneď pri vstupe do lesnej časti je umiestnená informačná tabuľa o Bilíkovej chate a druhá o trase na kalváriu – Peknú vyhliadku. Údaj na smerovke je 3 km k spomenutej chate.

Chodník sa vinie popri lanovke na Hrebienok. Vľavo počas postupu na Hrebienok mám stále Slavkovský štít. Cestou si so záujmom obzerám kvitnúce kvety a občas sa obzriem späť, aby som sa pozrel na Nízke Tatry a na Smokovce. Trochu mi vo výhľadoch bráni ranný letný opar. Na Hrebienku nás víta starý dedko medveď hneď na okraji cesty, len pár krokov od smerovníka. Sme v 1285 metrovej výške nad morom. Pokračovať budeme po červenej a zelenej značke, plus NCH Hrebienok, o ktorom je tu tiež tabuľa. Možno pri návrate pôjdem po NCH, tak niečo v krátkosti o ňom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

NCH Hrebienok

Leží v TANAP-e a jeho zameranie je prírodovedné a lesnícke. Pozostáva z deviatich informačných tabúľ, ktoré popisujú:

1. Náučný chodník Hrebienok,
2. Ako tatranské doliny nadobudli súčasný tvar,
3. O tatranskej žule,
4. Súčasný stav horských lesov,
5. Turistické chodníky,
6. Studený potok a jeho obyvatelia,
7. Rainerova útulňa,
8. Vodopády Studeného potoka
9. Zlomisko a zvrat výškových vegetačných stupňov.

Jeho dĺžka je 4 km s využitím počas celého roka. Prevýšenie je 80 m. Začiatok a koniec je pri smerovníku na Hrebienku.

Vráťme sa však opäť na trasu a postup smerom po červenej Tatranskej magistrále. Postupne sa otvára pohľad na Lomnický štít a Studený potok. Pod nami je vidieť Bilíkovu chatu a neskôr dôjdeme k odbočke na Rainerovu útulňu, kde odbočuje modrá značka, vedúca Veľkou Studenou dolinou k Zbojníckej chate.

Pokračujem po červenej a po pár metroch som pri vodách Studeného potoka, ktorý prechádzam po drevenej lávke. Je tu šiesta informačná tabuľa NCH, ktorý som v krátkosti spomenul a opísal. Jeho vody len tak zurčia a putujú dolinou k vodopádom. O tých však bude reč až pri spiatočnej ceste. Vľavo je vidieť k Priečnemu sedlu, Ľadovému štítu a pred nami je aj Obrovský vodopád, ktorého vody Malého Studeného potoka sa rútia dole od tatranských štítov. Pohľad je z lávky nad vodami, ktoré pretekajú pod našimi nohami a rútia sa dole do Studeného potoka. Úchvatný pohľad na padajúcu masu vody.

Čas nás však núti pokračovať ďalej a opustiť vodopád. Pri návrate však máme možnosť sa na úchvatnú prírodnú krasu pozrieť ešte raz. Odchádzame kamenným chodníkom ponad dolinu a míňame menší vodopád po ľavej ruke. Po pravej zas je pekne vidieť v doline aj na Rainerku, Bilíkovu chatu a Hrebienok a do diaľky smerom na mesto Poprad a za ním k východnej časti Nízkych Tatier a Slovenskému raju. Od smerovníka pri Zamkovského chate Tatranská magistrála pokračuje na Skalnaté pleso a ďalej cez Veľkú Svišťovku na Zelené pleso. Po chvíli prichádzam k Zamkovského chate. Niektorí moji spoločníci v pokoji oddychujú, dopĺňajú tekutiny a posilňujú sa na ďalší úsek cesty.

Zamkovského chata

Leží v ústi Malej Studenej doliny v nadmorskej výške 1475 m pod Lomnickým štítom. V roku 1943 bola postavená drevená chatka Štefanom Zamkovským s manželkou. Je otvorená celoročne s možnosťou občerstvenia a ubytovania. Dnes je tu pomerne čulý ruch. Aj naša skupina využíva okolie na oddych a občerstvenie. Pred ďalšou časťou trasy je potrebné doplniť tekutiny a niečo zjesť, aby bol dostatok síl.

Odchádzame od chaty a pokračujeme lesom okolo Malého Studeného potoka stále vyššie rovnomennou dolinou. K dnešnému cieľu to máme podľa smerovníka ešte trištvrte hodiny stúpania. Vody potoka hučia vedľa nás, akoby nám spievali do kroku a povzbudzovali, aby sme rezkejšie stúpali vyššie a vyššie. Občas sa objavia tatranské štíty nad vrcholkami stromov. Viac sa pohľad otvorí, keď prídeme do pásma kosodreviny a to už máme všetku nádheru skalných stien, štítov, kamenných polí v celom našom zornom poli. Len sa dívať naokolo a vstrebávať nádheru, čo nám tatranská príroda ponúka. Nezabúdajme však aj na bezpečie a sledujme každý svoj krok, kde a ako stúpame po kamennom chodníku.

Po čase z okolia chodníka zmiznú aj posledné zakrpatené trsy kosodreviny a len kde-tu sa pri potoku objavuje viac kvetov a zelenajúce sa rastlinky. Všetko naokolo je len samý kameň. Však aj skala má svoje čaro. Vľavo na stene na malej plošinke odpočívajú dvaja horolezci a naberajú silu na ďalšiu časť výstupu strmou stenou. Celý čas mám pred sebou po ľavej strane štíty Prostredného hrebeňa. Postupne zdola je to Predný Oštep, Prostredný Oštep, Zadný Oštep, Malý a Veľký Kostol, Chmúrna veža, Prostredný hrot a Žltá veža. Vpravo zas Lomnický hrebeň a jeho Lomnický hrb, Veľká Lomnická veža, Lomnická kopa, Lomnický štít, ktorý je s 2633,8 m v poradí druhým najvyšším končiarom Tatier.

Keď sme bližšie pred skalnou plošinou, po ktorej steká v podobe vodopádu Malý Studený potok je na vrchole Lomnického štítu vidieť vysunutú lávku. K skalnej vyvýšenine sme sa dostali šikmo cez kamenné pole. Sme na skalnej plošine a objavuje sa chata, ktorá je dnešným cieľom. Objavuje sa Malé Spišské pleso, ktoré opäť vnesie do prírody trocha niečo iné. Posledné metre a sme na dnešnom vrchole.

Téryho chata

Je najvyššie položenou chatou s celoročnou prevádzkou vo výške 2015 m. Leží v Kotline Piatich Spišských plies, ktoré dotvárajú jej čaro pod tatranskými štítmi. Od chaty vidíme ďalšie končiare, ktoré sa pred nami objavili. Zľava je to Široká veža, Ľadový štít, Snehový štít, Baranie rohy a Pyšný štít. Vrátim sa ešte k samotnej chate aj jej postaveniu v roku 1899. Už v roku 1875 viedol Malou Studenou dolinou prvý chodník. Chata bola stavaná Uhorským karpatským spolkom z iniciatívy Edmunda Téryho, ktorého meno nesie. Bol banskoštiavnickým lekárom a priekopníkom horolezectva. Od roku 1933 je chata celoročne prístupná. Počas rokov 1983 – 1984 prešla rekonštrukciou.

Od chaty sú nádherné výhľady na okolité štíty, ktoré som spomenul. Nižné Spišské pleso za chatou v niektorom pohľade vytvára tvar srdiečka. Smerovník nám udáva, že po žltej spojovacej trase by sme sa cez Priečne sedlo dostali za 3 h na Zbojnícku chatu. Pri plesách rastie množstvo kvetov, akoby to bolo niekde doma v kvetinovej záhradke či podhorskej lúke. Občas nám mrak ukryje niektorý končiar, ale po chvíľke je opäť k videniu. Hore je celkom dosť turistov, tak treba počkať na občerstvenie. Dávam si teplú kapustnicu a chladenú kofolu. Po namáhavom výstupe to veľmi chutí. Dojedol som a môžem sa trochu pri oddychu venovať aj okoliu a vnímať všetko, aby mi to čo najviac ostalo v pamäti.

Návrat

Oddýchli si aj priatelia, a tak kráčame spiatočnou cestou dole, občas sa vyhýbame protichodcom, ktorí len idú nahor k chate. Samozrejme, že zostup je trocha rýchlejší, ale vždy je potrebné dbať na bezpečnosť. Schádzame zo skalnej plošiny, prejdem klesajúc kamenným poľom a kráčam vedľa potoka. Prichádza pásmo kosodreviny, ešte posledné pohľady na tatranské štíty a zahaľujú ich lesné porasty.

Dorazili sme k Zamkovského chate, trochu sa vydýchame, kráčame k smerovníku a po klesajúc červenej minieme Obrovský vodopád. Sme pri ústí Veľkej Studenej doliny, ktorá postupne ožíva a prebúdza sa novým životom pod suchými a polámanými stromami. Aj to má svoje čaro. Príroda si poradí so svojimi boľačkami, len potrebuje čas. Zároveň odbočením k Rainerovej chate sa dostávame na zvyšnú časť NCH Hrebienok, ktorým sme išli ráno, a tak ním budeme pokračovať, aby sme sa obohatili o zvyšné tri tabule, ktoré ešte sú na trase.

Bolo by hriechom nezájsť od Studeného potoka k Rainerovej chate a od nej popri zurčiacom potoku si pozrieť jeho vodopády. Zastaviť sa pri Veľkom vodopáde, potom pri Dlhom odbočiť od smerovníka, kde je žltá trasa prichádzajúca z Tatranskej Lesnej. Odbočujeme smerom k Bilíkovej chate, pred ktorou je pekný výhľad. Pohľad na Nízke Tatry a do doliny sú nádherné. O niekoľko minút (asi 200 m) a sme na Hrebienku.

Chvíľka oddychu a pokračujeme len dole povedľa dráhy pozemnej lanovky. Turista si však vždy dokáže všimnúť všetko pre neho zaujímavé. Občas sa obzriem alebo zastavím, aby som si niečo zaujímavé odfotil. Posledný spätný pohľad na Slavkovský štít a pred sebou mám Starý Smokovec. Prechádzame dole na parkovisko, kde na nás čaká autobus. Na dnes je dobojované. Len počkať na všetkých a vyraziť na spiatočnú cestu.

Zhodnotenie

Opäť niečo pre niekoho nové, pre iného zas oživenie a zopakovanie si známych miest z tatranskej prírody vo svojej pamäti. Osobne pre mňa to bolo niečo nové, neznáme. Už som zabudol na únavu z dnešnej turistiky, ktorú potlačili zážitky z prekrásnej a čarovnej púte za poznaním. Oboznámil som sa s prírodou cestou k dvom tatranským chatám. Zároveň som spoznal čaro Malej Studenej doliny a jej štítov, ktoré ju obklopujú po stranách cestou od Zamkovského chaty k Térynke. V spomienkach ostane hlavne to najkrajšie z každého miesta, ktoré turista vo svojom živote za poznaním slovenskej prírody prejde a spozná. A tak choďme a spoznávajme, čo doma máme. Je to najkrajší dar, ktorý nám naša príroda môže poskytnúť.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek