V Zejmarskej rokline
Túra

Zejmarská roklina a Havrania skala

02. 11. 2020
Čas prázdnin sa chýli ku koncu a je potrebné využiť posledné dni na poriadnu a zaujímavú turistiku. Keďže som si v duchu povedal, že sa ešte vrátiť do Slovenského raja, aby som spoznal ďalšie jeho miesta a prekrásnu prírodu, rokliny a tiesňavy, využívam možnosť stráviť s priateľmi niekoľko dni v južnej časti Slovenského raja v oblasti Dediniek.

Zároveň som si v predstihu spriadal plány a nazeral do máp, kam by som sa mohol na trocha dlhšiu túru pozrieť v nádhernom národnom parku akým Slovenský raj bez pochýb je. Určite sa nejaké dve pekné turistické trasy budú dať počas pobytu zrealizovať, a tak si opäť trocha rozšírim oblasti, nazriem do čarovných zákutí v južnej časti nevšednej prírodnej scenérie.

Trasa

Dedinky – Biele Vody – Zejmarská roklina – Geravy – Malé a Veľké Zajfy – Občasný prameň – Havrania skala – Stratenský kaňon – Stratená – Stratenská píla – Dedinky

Vedľa hotela, kde sme ubytovaní, je smerovník odkiaľ dnes vyrazíme na trasu. Aj pohľad na lesknúcu sa hladinu vodnej nádrže je úchvatný. Na hladine a jej brehu je niekoľko kačíc, ktoré sa venujú svojim raňajkám. Ani sa nečudujem, veď som len pred chvíľkou vstal od stola, aby som vydržal zo silami počas celého dňa. Samozrejme, že nejaký chlebík je vložený do útrob ruksaka a tiež jabĺčko a keksík. Nezabudlo sa ani na pitný režim, a tak môžem spokojne vyraziť vpred za novým dobrodružstvom, ktoré sa bude počas dňa odvíjať. Počasie sa má pokaziť až v poobedňajších hodinách, a tak dúfame, že nepríde búrka. Turista však aj na takúto alternatívu musí byť dostatočne pripravený. Je čas vyraziť.

Vo väčšom počte pôjdeme cez Zejmarskú roklinu a potom z Geráv len vo dvojici. Poďme však po poriadku s opisom, tak ako to počas celého dňa prebiehalo. Od smerovníka - Dedinky, hotel pokračujeme červenou značkou spolu so zelenou náučného chodníka okolo kempingu v smere pod lanovkou, vedením vysokého napätia, cez lúku nad chaty a reštaurácie. Severovýchodným smerom sa dostaneme do miestnej časti Mlynky - Biele Vody, kde na ich konci je vstup do Zejmarskej rokliny. Nachádza sa tu smerovník Zejmarská roklina ústie, tiež informácie o rokline a mapa NP Slovenský raj. Vedľa potoka, ktorý cez roklinu preteká, budeme postupovať vpred.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Zejmarská roklina

Je čo do dĺžky najkratšou sprístupnenou roklinou pre turistov a návštevníkov Slovenského raja od roku 1963, kde v exponovaných častiach sú technické zariadenia ako rebríky, stúpačky, laná a pod. Je národnou prírodnou rezerváciou s najvyšším 5. stupňom ochrany. Pohybovať sa turista môže len po vyznačenom chodníku, ktorý je jednosmerný. Hlavným zdrojom vody v potoku je vyvieračka Zejmarská studňa. Roklinou prechádza NCH Slovenský raj – juh, ktorého trasa je z Dediniek cez Biele Vody a roklinu na planinu Geravy. Odtiaľ cez Malé Zajfy dole do Stratenskej píly a opäť to uzatvorí v Dedinkách. Po jeho trase je rozmiestnených šesť informačných tabúľ. Dĺžka je 10 km a prevýšenie 570 m. Jeho zameranie a informácie sú k miestam, kadiaľ prechádza nespútanou prírodou.

Vráťme sa k ústiu Zejmarskej rokliny a prejdime ju spoločne, tak ako to v skutočnosti bolo. NCH Juh budeme z časti kopírovať počas putovania s priateľmi a neskôr len vo dvojici. Hneď na začiatku sa o nej dozviem z panelu, niečo o flóre a faune v okolí. Prichádzame k menšiemu vodopádu a k plošinám s lanom a sme pri väčšom vodopáde a rebríku, ktorým sa dostaneme nad vodopád. Pokračujeme ďalej potokom, kde je množstvo naplavených konárov a menších kmeňov. Po pravej strane míňame skalnú stenu s menšou jaskynkou. Stenu si trocha obzriem na kratšom úseku a vraciam sa naspäť do koryta potoka, aby som pokračoval. V skalnatej časti si voda vytvorila v tiahlom vodopáde veľmi pekné zákutia, nad ktorými prechádzame po šikmom železnom rebríku a za pomoci reťazí. Dostali sme sa do spodnej časti Nálepkových vodopádov, ktoré sú pomenované po hrdinovi - kapitánovi Jánovi Nálepkovi, ktorý v Bielych Vodách bol učiteľom a padol počas Druhej svetovej vojny v Rusku. Postupujeme nahor pomocou zabezpečovacích zariadení vedľa alebo nad vodopádmi a dostali sme sa do hornej časti do najužšej. Prekonali sme aj vrchné časti vodopádov a pokračujeme dnom potoka k prameňu. Niekoľko dúškov chladivej vody padne vhod a pokračujeme lesom, až kým sa nedostaneme na lúku planiny Geravy.

Geravy (1032 m)

Rozsiahla planina v južnej časti Slovenského raja medzi vrcholmi Suchého vrchu, Červenou skalou, Holým kameňom a Gačovskou skalou. Tvoria ju horské lúky a polianky s lesíkmi a hájikmi. V okolí hotela stojaceho na okraji lesa je množstvo bežeckých trás a stará zjazdovka do Dediniek. Hotel je otvorený celoročne s možnosťou ubytovania a stravovania. Prístup na Geravy je od Dediniek cez Zejmarskú roklinu, Občasný prameň so zachádzkou na vyhliadku na Havranej skale, z Čingova cez Klauzy alebo z Podlesku cez planinu Glac.

Pred hotelom je možnosť posedieť si a občerstviť sa. Aj naša skupinka zasadla a oddychuje na hrejúcom slniečku, ktoré rýchlo vysušuje naše prepotené trička. Chvíľka posedieť a posilniť sa nám príde vhod a chladená kofola a pivko tiež padne na úžitok. Lúčime sa s našimi priateľmi, ktorí sa budú vracať do Dediniek cez Stratenskú pílu a vyrážame vo dvojici po žltej trase planinou ďalej. Od Geráv je to aj modrá cyklotrasa.

Pokračujeme po planine až nás značkovaný chodník dovedie k ďalšiemu smerovníku na Malých Zajfoch. Tak pohodovo sa nám kráča, že čas ani nevnímame, len sa obzeráme, aby sme si čo najviac zapamätali z okolia. Od smerovníka to pokračuje aj naďalej v pohodičke spevnenou kamenistou cestou. Občas sa pri chodníku objavuje skalná časť až sa dolinou dostaneme k smerovníku Veľké a Malé Zajfy. V týchto miestach odbočí zelená značka a modrá cyklotrasa smerom ku Stratenskej píle. Je tu šieste zastavenie NCH - popisuje mokrade a život vo vode i na suchu.

V ďalšej časti cesty nás sprevádza žlto značená trasa. Odchádzame od smerovníka naďalej peknou spevnenou cestou. V týchto častiach nás trocha zo sledovania okolitej nádhernej prírody vyruší letný dážď v podobe prehánky, ale po chvíľke ustáva, a tak môžeme osušené pršiplášte opäť schovať do ruksaku. Dorazili sme k miestu, kde odbočuje trasa vľavo do lesa a cez drevené klady sa dostaneme cez potok. Hneď v týchto miestach je mapka o poznávacej a informačnej trase zameranej na Občasný prameň a Havraniu skalu. Kráčame mierne stúpajúc chodníkom s menšími kameňmi. V doline musíme občas podliezť nejaký smrek padnutý cez chodník, ale ešte je to v pohode. Obdivujeme nádherné modré kvety prilbice modrej a točiac sa doprava sa dostávame na rúbanisko, odkiaľ máme výhľad na časť Raja. Objavuje sa ďalší z dnešných cieľov nášho putovania, a to Havrania skala. Je však ešte dosť ďaleko. Vedľa chodníka sa dozvedáme niečo o výrobe drevného uhlia a po chvíli sa opäť ponárame pod koruny stromov a na lesnú zvážnicu, ktorá nás dovedie k Občasnému prameňu, v blízkosti ktorého je posedenie. Odkiaľ pokračuje zase zeleno značená trasa do dediny Stratená. Náš vrcholový cieľ je však Havrania skala s vyhliadkou a pokračovanie do Stratenského kaňonu.

Občasný prameň

Ide o občasne vyvieranie podzemných vôd z dolomitových skalných dutín podzemia v 2- až 3-hodinových intervaloch s prihliadnutím na ročné obdobia. Prvá informácia bola v roku 1861 od E. Helma. Neskôr jeho činnosť v roku 1863 popísal Dionýz Štúr, ktorý bol geológom a prírodovedcom. Jeho vody odtekajú Suchou dolinou. Je tu umiestnená tabuľa na kameni a posedenie. Len niekoľko metrov nižšie je monitorovacie zariadenie prameňa. Niekoľko metrov na lesnej ceste je prístrešok s mapkou a opisom činnosti prameňa. Vedľa je smerovník spomenutých trás, a to zelenej a žltej. Chvíľka oddychu, posilnenie a doplnenie tekutín pred strmým výstupom po žltej značkovanej trase nám určite bude na osoh.

Zanechávame odpočívadlo a zo zvážnice sa pozvoľne stúpajúc vydávame lesom po chodníku k menšej lúke alebo drevoskladu. Pokračujeme okolo tabule s informáciami o faune Slovenského raja a po prechode cez ďalšiu lesnú cestu sa dostávame ku skalám, cez ktoré pokračujeme pod skalnú stenu Havranej skaly. Čaká na nás úsek dnes najťažší a najstrmší. Okolo skál sa dostaneme k jaskyni, do ktorej sa samozrejme ideme pozrieť. Tak si trocha oddýchneme pred ďalším stúpaním, ktoré sa pred nami od jaskyne črtá.

Jaskyňa v Havranej skale je verejnosti voľne prístupná o čom sa dozvedáme z tabuľky umiestnenej na skale pri vchode. Celková dĺžka výtvoru je 39 m. Len údaj na tabuli ma nejako zavádza, 580 m je veľmi nízko, veď Občasný prameň bol na 960 m a tak podľa mapy to vychádza na 1120 m. Jaskyňa je od roku 1994 prírodnou pamiatkou. Po prehliadke opúšťame jaskyňu a pokračujeme pomedzi skalky nahor, kde sa ukážu menšie výhľady pomedzi stromy. Skalky aj napriek menším výškam mňa osobne veľmi potešia. Chodník medzi nimi nás dovedie k smerovníku a tabuli o tom, čo v okolí rastie. Na samotný vrchol a vyhliadku je to podľa údaja len 5 minút. Kráčame ešte chvíľočku po kamennom chodníku a sme na vrchole putovania – Havrania skala.

Havrania skala (1154 m)

Je tvorená z vápencov a jej hrebeň sa tiahne smerom sever - juh v dĺžke 100 m. Strmé skalné steny sú od 60 do 80 °. Vyhliadkovo je situovaná na severovýchod až juhovýchod. Pred sebou máme výhľad na najpodstatnejšiu časť Slovenského raja s jej dolinami, roklinami a samotnými vrchmi. Len ich čaro je ukryté v lesnom poraste a v dolinách. Určite každý turista nejaké miesto zo Slovenského raja pozná. Kvalitu výhľadu nám sťažujú pribúdajúce mraky a letný opar. V diaľke sa ozýva hrom a vyruší nás zo snenia nad pohľadmi na okolitú prírodnú scenériu. Vpravo sa nám zaleskne časť hladiny Palcmanskej Maše.

Schádzame späť k smerovníku, opúšťame čarovný kút s výhľadom a pokračujeme po žltom chodníku smerom do Stratenského kaňonu. Míňame lúčky a planiny a stále mierne klesáme. Do Stratenej máme tak hodinku cesty. Trocha zrýchľujeme, aby nás prípadná búrka nezastihla niekde hore, ale radšej v dedine. Uvidíme. Obloha pomaly tmavne a búrkových mrakov pribúda. V diaľke sa ukazujú po ozvene hromu aj blesky. Dúfame však, že búrka nás minie, dážď by až tak neprekážal. Veď uvidíme.

Z planiny sa lesom, zvážnicou dostaneme do časti nad dolinu, do ktorej nás zvedie značka a tu sa nám ukážu opäť skaly. Schádzame okolo potoka, v ktorom nie je veľa vody, a tak aj pri menších vodopádoch nemáme veľké problémy ich prekonať a zísť dole po šmykľavej skale. Dolina a potok nás vedie mierne na juhozápad smerom na Stratenský kaňon. Niekoľkokrát prejdeme cez lesnú cestu alebo menšou lúkou. Na jednej z nich je aj polorozpadnutý senník. Nad rúbaniskom máme výhľad zo zvážnice, ktorá nás opäť dovedie k odbočeniu z nej vľavo k ďalšiemu potoku a doline smerujúcej k poslednej fáze, aby sme sa dostali na červenú značku v Stratenskom kaňone. Aj tu je cestou zopár padnutých stromov, skalky a menšie vodopády, vymleté jaskynky. Stretávame skupinku maďarsky hovoriacich turistov, ktorých však nechávame za sebou. Už na nás padajú prvé kvapky dažďa s poslednými krokmi schádzajúc do Stratenského kaňonu k smerovníku.

Riadne prší a na sebe máme pršiplášte. Sme na starej ceste v kaňone. Chceli sme si obzrieť náučný chodník s jeho skalnými stenami a informačnými tabuľami o chodníku. Pár ich však vidíme, ale dážď nám kazí pohľad a radosť. Radšej čím skôr sa snažíme prísť do dediny alebo k prístrešiu. Prekračujeme rieku Hnilec a sme na ceste, kde z útrob tunela sa rútia autá, a tak musíme byť obozretní pri prechode na parkovisko na druhej strane cesty. Zrýchleným krokom po okraji cesty a v dedine sa po chodníku dostaneme s parťáčkou ku krížu, kde je autobusová zastávka. Tu sa môžeme v pokoji zložiť a schovať pred vytrvalým dažďom. Po štvrťhodinke ustáva, a tak sa opäť vyberáme na cestu. To však ešte netušíme, čo nás tak o pol hodinu čaká.

Kráčame opäť bez pršiplášťov až k podjazdu pod železničnou traťou, pod ktorou vedie štátna cesta. Odbočujúc vľavo sa dostaneme k Lesanke, pred ktorou je drevená vstupná brána s nápisom Národný park Slovenský raj. Vedľa po pravej ruke nám tečie rieka Hnilec a pred nami sa vľavo objavuje skalná stena. Za zákrutou cesty sa začína rozširovať rieka Hnilec, ktorá sa vlieva do vodnej nádrže, ktorú jej vody vytvárajú. Sme v zátoke Palcmanskej Maše v Stratenskej píle. Od odbočenia z hlavnej cesty sme prešli skoro 1,5 km. Zľava sem mieri červená a zelená značkovaná trasa z Geráv. Pohľad nám padne na ďalšie infotabule z NCH, ktorým sme dnes išli.

Pokračujeme na lúku nad chatkami a opäť padajú dažďové kvapky. Berieme na seba naspäť pršiplášte, ale v polovici lúky nás zachytí búrka a lejak ako z krhly. Nevidíme ani na krok. A ozývajú sa aj hromy a je vidieť ich svetelnú časť v podobe bleskov. To vchádzame do útrob lesa. Potrebujeme sa dostať cez šmykľavé drevené rebríky na chodník, ktorý pokračuje lesom. Po chodníku stekajú potoky prívalovej vody z búrky, ktorá po štvrť hodinke ustáva. Sme však do nitky premočení a najhoršie sú na tom nohy. Ani sa nejdem pozrieť na vyhliadku, ktorá je počas prechodu poslednou dnešnou vyvýšeninou.

Konečne sa dostávame nad Dedinky a pomaly obozretne schádzame dole do dediny k priehrade. Teraz je to v pohode, búrka sa presunula ďalej nad Dobšinský kopec a v pokoji kráčame k nášmu hotelu. Rýchlo pod sprchu, prezliecť sa a poďme na večeru.

Zhodnotenie

V pokoji pri večeri pomaly zabúdame na príkorie, ktoré nám spôsobil dážď a v poslednom úseku poriadna búrka. Do popredia sa derú pekné zážitky, ktoré sme počas dňa absolvovali v celkom peknom, slnečnom, teplom a letnom dni. Zejmarská roklina s Nálepkovými vodopádmi a skalami, odpočinok na Geravách pri pivku a kofole. Kráčanie planinou k Občasnému prameňu a neskôr od jaskyne v Havranej skale na jej vyhliadkovú časť na vrchole. Spoznali sme pekný náučný chodník Slovenský raj – juh a nádhernú prírodu južnej časti národného parku. Aj keď samotný záver bol menej pekný a dážď nám znemožnil obohatiť svoje pocity o ďalšie pekné miesto, a to Stratenský kaňon. Určite búrka nemá vplyv na krásu dnešnej trasy, ktorú sme absolvovali. Spoznali sme neskutočnú a nefalšovanú prírodu.

Fórum 3 príspevky
Zejmarská roklina a Havrania skala 17/11/20 08:04 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Zejmarská roklina a Havrania skala Čas prázdnin sa chýli ku koncu a je potrebné využiť posledné dni na poriadnu a zaujímavú turistiku. Keďže som si v duchu povedal, že sa ešte vrátiť do Slovenského raja, aby som spoznal ďalšie jeho miesta a prekrásnu prírodu, rokliny a tiesňavy, využívam možnosť stráviť s priateľmi niekoľko dni v južnej časti Slovenského raja v oblasti Dediniek. 02/11/20 Marián Jaššo Slovenský raj
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. 25/10/20 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. 28/09/20 Marián Jaššo Branisko
Najnovšie články na titulke
 
Rada Ako kakáte v lese? Nedávna skúsenosť v rámci akcii Čisté hory ma inšpirovala k otvoreniu tejto témy, najprv na diskusnom fóre, no myslím, že cikanie a kakanie v lese si zaslúži aj vlastný článok. Sú to úplne základné potreby, týkajúce sa každého turistu bez ohľadu na kondičku či výbavu, avšak v turistických príručkách či v návštevných poriadkoch národných parkov sa o nich nič nedozviete. Áno, odpadky je potrebné brať so sebou, ale o tom, že aj toaleťák je odpadok už všetci taktne mlčíme a väčšina si to vysvetľuje tak, že to vlastne nie je odpad. dnes Lenka Rusnáková Strava a pitie
Túra Stolové hory v Saskom Švajčiarsku V septembri sme sa vybrali do neďalekého Nemecka. Cieľom nášho trojdňového putovania bola bývalá vojenská pevnosť tesne za hranicami Česka. Terén bol nenáročný, zaujímavostí mnoho, doprava vlaková, lodná a pešia. včera Jana Hrehová Svet
VHT Furkotská dolina, Bystrá lávka a Štrbský štít Ôsmy diel zo seriálu Tatranské doliny je venovaný Furkotskej doline, ktorá ústí neďaleko Štrbského plesa a ohraničuje ju Soliskový hrebeň z východu a hrebeň Ostrej zo západu. V závere doliny sa nad ňou týči Furkotský štít, z ktorého oba hrebene vybiehajú. Veľkou ozdobou Furkotskej doliny sú dve Wahlenbergove plesá, ležiace v jej hornej časti. Vyšné Wahlenbergovo pleso v samom závere doliny je druhým najvyššie položeným plesom v Tatrách a to je aj dôvod, prečo tu robím výnimku a dolinu si neprejdem tradične hore a späť dole. 23/11/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zejmarská roklina a Havrania skala 17/11/20 08:04 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1154 m n. m. – Havrania skala

    • min: 784 m n. m. – Dedinky

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1282 m

    • klesanie: 1282 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 21.08.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.86346 ° SŠ
      dĺžka: 20.38562 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.86346 ° SŠ
      dĺžka: 20.38562 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Zejmarská vyvieračka (studňa), Vyvieračka Bránka, Občasný prameň, Stratená, Stratenskopiľanský prameň

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Dedinky (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.27 (0.5)