Trasa

Kavečany – chata Hrešná – Jánošova lúka – Kráľova studňa – Biela skala – Vysoký vrch – sedlo pod Vysokým vrchom – Prielohy – Jánošíkova bašta, vyhliadka – Kysak

Včas ráno sedím vo vlaku smerom do Košíc. Po vystúpení nasadám na MHD a smerujem do Kavečian, kde vystupujem pri cintoríne. Hneď po vystúpení pri smerovníku je umiestnená informačná tabuľa o náučnom chodníku Kavečany – Hrešná. Keďže som vystúpil na poslednej zástavke, tak mi ušla prvá tabuľa NCH, ktorá je pri obecnom úrade a tu je druhý panel. O dedine nebudem veľa písať. Za spomenutie stojí, že v tejto časti mesta Košice je ZOO, a tak sa chodník dá spojiť s jej návštevou. V mojom prípade to však dnes nebude, chcem spoznať a prejsť niečo nové a neznáme.

Vrátim sa ešte k NCH, ktorý na trase z Kavečian k chate Hrešná má osem tabúľ so zameraním na prírodu, flóru, faunu, turizmus v okolí, poľovníctvo a lesníctvo. Jeho dĺžka je 2,2 km s prevýšením 110 m. Nachádza sa v oblasti Košických lesov v pohorí Čierna hora.

Vyrazme na cestu za dobrodružstvom a spoznajme turistami menej navštevované miesta Košických lesov. Od smerovníka idem po červenej magistrále E8 na Kráľovu studňu, mierne stúpam ulicou, ktorá má dovedie na okraj obce. Pri ceste sú ďalšie dve tabule NCH a po pravej strane smerom na východ je pekný výhľad do Košickej kotliny a k Slanským vrchom. Na konci pod lesom sa ukazuje chata Hrešná. Po chvíľke sme pri nej. Je ešte zatvorené. Ale je tu dostatok miesta na posedenie. Stoly, lavice, prístrešky v tieni. Priatelia turisti sa tu trocha zdržia dlhšie. Môj plán putovania odtiaľ je sólo až do Kysaku. Poobzerám si ešte ostatné tabule, lúčim sa a odchádzam po lesnej ceste červenou E8 (Cesta hrdinov SNP).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prechádzam povedľa vysokého betónového plota, ktorý oddeľuje zoologickú záhradu od Košických lesov. Lesná cesta ma dovedie až k smerovníku na Jánošovej lúke, kde je veľká skládka dreva. Aj tu sa ťaží ostošesť, ako všade po Slovensku. Od smerovníka by som mohol ísť aj do košického Čermeľa. Po modrej zas do sedla pod Kamenným hrbom a zelenou k chate Diana. Pokračujem zhruba 10 minút a som na lúčke s posedením, prístreškom a výhľadom na vrcholok Kojšovskej hole. Tu končí oplotenie a stáča sa na východ. Pokračujem lesom a ani nie za pol hodinku som pri smerovníku Kráľova studňa.

Kráľova studňa (700 m)

Od smerovníka je vzdialená niečo cez sto metrov východne. Z dediny Kostoľany nad Hornádom sem vedie modrá značka a NCH s rovnomenným názvom, jeho zameranie je prírodovedné, kultúrne a historické. Na jeho 7 km trase je 9 panelov. Pri samotnom prameni je posedenie s ohniskom. Tabuľa NCH nás informuje o Kráľovej studni a možnostiach pokračovať na iné miesta Čiernej hory. Po chvíľke oddychu a obhliadke miesta sa vraciam späť na červenú trasu. Teraz ňou nepokračujem, ale namiesto západnou stranou pôjdem východnou stranou nad dolinou, hľadajúc miesto skadiaľ by som sa čo najpohodlnejšie dostal pod vyhliadkovú Bielu skalu. Po ceste miniem prameň niekde v polovici cesty k ostrej zákrute zvážnice a práve tu je jeden výbežok na hrebeň Bielej skaly. Lesom sa dostanem celkom pohodlne až pod skalu. Tu začína strmší a namáhavejší výstup na vyhliadku. Som hore, ale ešte nie na vrchole.

Biela skala (Arturova skala, 812 m)

Patrí do Slovenského rudohoria v horskom celku Čierna hora, podcelku Pokryvy. Západná časť je súčasťou PR Vysoký vrch, tou prechádza aj značka. Musím spomenúť, že ju prezývajú Arturova skala. Poskytne pohľad do doliny Uhrinčie, svahy a vrchy Čiernej hory, Košickej kotliny a tiež je odtiaľ vidieť moje milované Slanské vrchy. V južnej časti hrebeňa v skalách sa nachádzajú dve jaskyne. Nádherný pohľad z vápencovej skalnej steny, ale treba sa pobrať ďalej. Odchádzam po skalnom hrebeni a čo to pred sebou vidím, koza? Nie, čudo má nejaké tenšie rohy, veď je to kamzík! Ešte že ho nevyplaším výkrikom. Chvíľku tam stojíme oproti sebe a rozmýšľame, čo máme urobiť. Pozeráme jeden na druhého. Hneď robím nejaké zábery foťákom, kým si to ten oproti mne nerozmyslí. Pomaly skúšam ísť oproti bližšie, ale otáča sa a skok sem a tam a je dole pod skalami. Aj keď to trvalo možno len dve až tri minútky, tak to bolo neuveriteľné stretnutie v Rudohorí.

Hľadám chodník, ktorým by som zišiel dole na značku. Je to len okolo 50 m od vrcholu. Stále mi však vŕta hlavou stretnutie s kamzíkom, čo tu robil, veď tu nežijú. Ako sa sem dostal? Kráčam v myšlienkach ďalej po trase a po chvíľke ešte vyjdem na hrebeň Vysokého vrchu, aby som si ho trocha prezrel.

Vysoký vrch (851 m)

Na západných svahoch sa od roku 1993 nachádza prírodná rezervácia. Vyhliadka z vrcholu pomaly zarastá, ale aj tak je trocha vidieť smerom ku Kojšovskej holi. Jeho severozápadná strana je skalnatá, aj keď ide len o menšiu skalu. Schádzam do údolia a po zhruba 200 m som v sedle Repy pod Vysokým vrchom. Nachádza sa tu prístrešok, ohnisko a informačná tabuľa o prírodnej rezervácii a Košických lesoch. Na jednom zo stromov je svätý obraz, podobné som počas cesty videl asi dva. Zo sedela udáva smerovník Cestu hrdinov SNP z Košíc na Prielohy a Kysak. Modrá odtiaľ vedie cez chatu Diana do košického Čermeľa a v mojom smere cez Prielohy do Veľkej Lodiny. Je to ideálne miesto na oddych a doplnenie energie i tekutín. Túto možnosť využívam tiež. Oddýchol som si, a tak môžem spokojne vyraziť k ďalšej peknej vyhliadke.

Červeno-modrým chodníkom lesom idem na Prielohy, kde modrá odbočí na Veľkú Lodinu. K vyhliadke mám ešte 3/4 hodiny času a pokračujem mierne klesajúc nižšie. Pred vyhliadkou ma zaujmú skalky, a tak sa aj pri týchto trocha zastavím, aby som si ich obzrel. Celkom sa mi páčia, ale je už vidieť miesto výhľadu.

Jánošíkova bašta (523 m)

Poďme sa pozrieť na vyhliadku, nech spoznáme, čo nám výhľad poskytne. Pod nami sa rozprestiera údolie rieky Hornád. Premávajú tade vlaky hlavnou železničnou trasou Slovenska a tiež štátna cesta. Nad dolinou sa vypínajú vrchy, na ktorých sa objavujú skaly. Je to nádherný pohľad. Vľavo je vidieť dedinu Veľká Lodina. Aj napriek slabšej viditeľnosti na západnej strane je vidieť Rozlomity. Pred sebou mám Humenec a vpravo zas Tlstú, Stráž a Hrad. Chvíľku si sediac na skale užívam pohľady na okolie a prírodu. Skalné útvary ma už teraz lákajú a rozmýšľam nad ich zdolávaním, prebádaním, návštevou do budúcna. Čas je však veľkým pánom, a tak sa musím pomaly pobrať na poslednú časť putovania.

Mal by som len zostupovať dole. Podľa smerovníka by som do hodinky mal byť na konci trasy v Kysaku. Z hrebeňa neskôr odbočiac dole zídem do doliny, kde začína chatová osada. Hneď pri horárni je prameň, kde sa dá občerstviť. Pokračujem príjazdovou cestou okolo chatiek, až kým neodbočím z cesty dole k potoku, kde je ďalší prameň - Marianka. Odtiaľ v pohode kráčam povedľa potoka až k okraju Kysaku, kde pomedzi domy uličkou zídem okolo požiarnej zbrojnice k obecnému úradu a vľavo po ceste k mostu ponad železničnú trať. Na jeho druhej strane je smerovník, kde ukončím dnešné putovanie. K železničnej stanici je to do 300 m. Do odchodu vlaku mám štvrťhodinku čas, tak môžem v pokoji hodnotiť dnešnú úspešnú turistiku.

Záver

Počas dňa som prešiel a spoznal nádhernú prírodu a tiež niekoľko pekných výhľadových miest, ktorými boli z cesty pred chatou Hrešná, vrchol Biela skala a Jánošíkova bašta. Dozvedel som sa niečo o Kráľovej studni. Určite v mojich spomienkach bude dlhodobo rezonovať stretnutie s kamzíkom na Bielej skale. Istotne sa do oblasti ešte vrátim, aby som spoznal aj iné miesta v Čiernej hore. Nové miesta a čarovná príroda nás turistov dokážu vždy odmeniť za lásku k nej a obohatiť nás o neznáme miesta, ktoré nám dokáže ponúknuť naše nádherné Slovensko aj v menej známych lokalitách.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek