Popradské pleso – zimná vychádzka

Trasa

Zastávka TEŽ Popradské pleso – Popradské pleso, Majláthova chata – Trigan – Helios – Štrbské Pleso TEŽ

Z poloprázdnej TEŽ-ky vystupujem o 9.45 h na zastávke Popradské pleso. Nadýchnem sa, usmejem sa sama pre seba do rúška, čo mám na tvári a pomaly vykročím. Okolo mňa iba chudobná snehová pokrývka a ľudoprázdno. To mám veľmi rada. Pomaly smerujem po asfaltke hore. Rúško zložím. Premostím riečku Poprad. Scenéria sa mení, najprv otvorená časť, miniem odbočku Holá úboč a potom vyššie sa cesta vnorí do lesa. Okolo mňa prejde osem cyklistov, zvládajú to vlastnou silou.

Cesta stúpa, obkolesená je vysokými ihličnatými stromami, jedna z mála častí Tatier, ktorú vetrová kalamita v novembri 2004 aspoň čiastočne ušetrila. Prejdem mostíkom nad potokom Krupá a o pár metrov je v prudkej zákrute besiedka, kde si dám malú pauzu na šálku čaju z termosky a spokojne pokračujem ďalej. Som v polovici etapy. Po niekoľkých ďalších serpentínach sa les začína otvárať a je tu Popradská poľana. Oproti spomínaná skupina cyklistov naberá zjazdársku rýchlosť, a tak sa radšej upracem na kraj. Odbočka k symbolickému cintorínu pod Ostrvou je uzavretá, vrátane žltej značky vedúcej k Popradskému plesu. Zato sú predo mnou krásne výhľady na hrebene Mengusovskej doliny.

Popradské pleso

Štvrté najväčšie tatranské pleso, jeho najväčšia hĺbka je 40 metrov a vyteká z neho potok Krupá. Som v nadmorskej výške 1494 metrov. Oproti ide rodinka so sánkami, snehu je už toľko, aby sa mohli spustiť dolu cestou.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instragrame ]

Pokračujem po otvorenej asfaltke k horskému hotelu Popradské pleso, z detstva si ho pamätám ako Chatu kapitána Morávku. Pleso je pokryte snehom a celá tichá atmosféra je naozaj čarovná. Napočítam asi šesť turistov. Nasadím si rúško. Prejdem k Majláthovej chate, kde podľa pravidiel funguje iba okienko, no cesnačku a šálku kávy si doprajem na slnečnej terase. Pokochám sa a hotujem sa ďalej.

Zimnou cestou na Štrbské Pleso

Pôjdem po zimnej ceste, teda po zelenej značke. Neposkytuje toľko krásnych výhľadov na okolité štíty, no je čarovná zasneženými ihličnatými konármi stromov, snehovými čiapočkami na kameňoch v Hincovom potoku. Potok je na niektorých miestach pokrytý ľadom, vidím aj stopy topánok v čerstvom snehu, niekto prešiel na druhú stranu, no na to nenaberiem odvahu. Chodník je miestami úzky, miestami sa rozšíri a vyrovná, každý kúsok ma niečím milo prekvapí. Počujem dokonca spievať vtáčiky, asi sa spevom zohrievajú a ďakujú slniečku za teplé lúče. Takto si hopkajúc prídem k rázcestiu zimnej a letnej cesty - Trigan. Pomaly klesám na posledný úsek k Štrbskému plesu. Míňam niekoľko zástaviek náučného chodníka, ktorý pokračuje letnou cestou. Volá sa Lesom medzi Plesom a plesom.

Na jednom z panelov si prečítam verš z pera Svetozára Hurbana Vajanského:

"Hory, hory, naše hory,
milujem vás vrele,
máte moju dušu celú,
máte srdce celé.

Či vás dažde obmývajú,
či vás slnko hreje,
či sa na vás oblak mračí a
či mesiac smeje."

Štrbské pleso

Po pravej ruke vidím ako na dlani celý lyžiarsky areál, zjazdovka je upravená, lyžiari zatiaľ nikde. Spustiť by sa mala zajtra. Na bežeckom okruhu vidno zopár bežkárov ako takých mravčekov. A som pri rázcestníku Pod Heliosom, vľavo sa radšej nepozerám, na rozpadnutý, kedysi najmodernejší tatranský liečebný dom je smutný pohľad. Vyberám rúško. Prejdem k Štrbskému plesu. Je tu hodne živo. Je vidno, že sa začína víkend. Najmä rodinky s deťmi sa tu tešia aspoň s minimom snehovej pokrývky. No ja sa tu nemám veľmi chuť zdržiavať. Urobím iba dve fotky. Zopár reštaurácii je otvorených, no predávajú iba cez okienko. Terasy boli pred tromi dňami veľmi pekne pripravené, stoly v dostatočnom odstupe, stoličky s kožušinami a dekami, ohrievače. Nuž snáď to nebude trvať večne. Parkoviská sa zapĺňajú, zajtra bude asi veselo pri otvorených zjazdovkách. Upaľujem na stanicu, TEŽ-ka mi ide o 15 minút. Je skoré popoludnie, tak je ešte poloprázdna.

Záver

Teším sa z tepla v električke a obdivujem inverziu pod cestou. V Smokovci vystupujem do mlieka, vidno tak na 50 metrov. Tak to som si dnes naozaj nemohla vybrať lepší program.