Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Hore ani duše zato pohľady sú nádherné
Hore ani duše zato pohľady sú nádherné Zatvoriť

Túra Koruna Oravy v zime

Koruna Oravy je náročný turistický prechod viacerých vrcholov počas jedného dňa. Niečo okolo 72 km+ a cez 5000 výškových metrov prevýšenia. Preveria telo i ducha na maximum.

Vzdialenosť
75 km
Náročnosť
ťažká, 5. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 15.12.2020
Pohoria
Malá Fatra - Krivánska Fatra (Národný park Malá Fatra), Veľká Fatra - Šípska Fatra, Oravská vrchovina, Chočské vrchy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1610 m n. m. Veľký Rozsutec / Veľký Choč
  • Najnižší bod: 427 m n. m. Kraľovany, most cez Oravu na sútoku s Váhom
Doprava
Dolný Kubín (vlak, bus) / Kraľovany (vlak, bus, parkovisko pri železničnej stanici)
SHOCart mapy
» č.705 Malá Fatra (1:25.000)
» č.1095 Chočské vrchy (1:50.000)

Trasa

Dolný Kubín – Minčol – Hlásna skalka – Zázrivá – sedlo Príslop nad Bielou – sedlo Zákres – sedlo Medzirozsutce – Veľký Rozsutec – Medziholie – Stoh – Žobrák – Kraľovany – Podšíp – Šíp – Žaškovské sedlo – Žaškov – Valaská Dubová – Veľký Choč – Vyšný Kubín – Tupá skala – Dolný Kubín

Najviac informácii je zozbieraných na www.korunaoravy.sk.

Ako k tomu prišlo

Po mojom predošlom projekte 50 dvojtisícoviek Slovenska som dlhšie pokukoval, čo ďalšie by som zosnoval. Náhodou mi niekde vyskočil článok o tomto prechode a bolo vymaľované. Keďže v lete je pochod omnoho jednoduchší pre dĺžku dní a minimum oblečenia, volím zimu.

Dolný Kubín – Zázrivá

Budím sa zázračne svieži a šliapať štartujem o 3.37 h ráno z Dolného Kubína. Vonku je asi -2 °C, čo pridáva sviežosti kráčaniu. Čierno-čierna tma tomu celému dodáva správne raňajšie čaro a vo vrecku zapínam rádijko, nech odo mňa odstraší akúkoľvek zvera nemusím si pri kráčaní vyspevovať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prechádzam cez Trniny až pod Kubínsku hoľu. Tu je na ceste prekvapivo poprašok snehu. Čudujem sa skadiaľ. Ako prichádzam pod vlek zisťujem, že snežné delá fungujú na plno a zasnežujú. Vo vetre sneh odfukuje kade-tade. Pri čelovke sa snažím pri lietajúcom snehu nasmerovať strmo hore svahom. V momente, keď sa prebáram po výšku topánky do snehu, mením stratégiu a šliapem čo najviac odzadu diel. Takáto taktika zaberá, je tam omnoho menej snehu a ľadu a aj keď je svah nekonečný, po asi 2 hodinách od začiatku sa ocitám na Minčole. Cítim, že dnes to nebude zadarmo.

Z Minčola je to len strmšie klesanie ukončené asfaltom až do Zázrivej. Počas klesania sa pomaly ale isto prebúdza deň. Ľudia vychádzajú čerstvo z kostola a pozerajú, čo za prízrak sa valí z kopcov.

Zázrivá – Veľký Rozsutec

Úsek, ktorého som sa najviac bál a vedel som, že ma donúti vyrieknuť na celej korune i nejaké nepekné slovo. Nakoľko som sa snažil nasledovať GPS trasu z oficiálnej stránky, tá v Zázrivej nejakým zázrakom prechádza cez súkromný pozemok. Nazerám teda do brány, kade trasa vedie a dunčo hovorí, že nie, Ty tadeto nepôjdeš.

V tom okamihu schádzam naspäť na hlavnú cestu a pokračujem po červenej značke, kde sa po čase trasy pretnú aj tak. Sranda samozrejme začína až potom. Najprv chvíľa asfaltová až do "sedla" a potom nasleduje hlavný stupák. Stúpanie na Medzirozsutce je stará známa škola. Kto tadiaľ ešte nešiel a plánuje, tak veľa šťastia. Našťastie, cesta hore je jasná = strmhlav hore. Vždy, keď čakáte, že už už je vrch, tak veru nie. Kopa listov v strmáku núti prešmykovať topánky, no čistá radosť. Prichádza všetko, len nie príjemné slová.

Po nejakom čase sa však podarí vyštverať sa hore a len traverz a dojazd do sedla Medzirozsutce. Tu si hovorím, že Korunu Oravy musím dnes dať len z jediného dôvodu. Aby som už v živote nemusel ísť zo Zázrivej do sedla. Cesta na Veľký Rozsutec je stará známa. Ničím neprekvapuje, a tak pri kde-tu ľade sa ocitám na vrchole úplne sám.

Veľký Rozsutec – Stoh – Kraľovany

Na Veľkom Rozsutci si prezliekam merino tričko a schuti papám šalát Rumpeľ a samozrejme čaj na osvieženie. Po pár minútach balím a smerujem dole. Z Veľkého Rozsutca na Stoh je to taktiež stará známa trasa. Zostup prebieha hladko dole so záberom na kolená. Pred sedlom Medziholie ma na blate šmykne, až padám za zadok. Hneď chápem, prečo sa tak dve turistky usmievajú, keď okolo nich prechádzam.

Stúpanie na Stoh je príjemné. Ľad sa tu nenachádza, iba jemná vrstva snehu, a tak výstup ide hladko. Hore však fúka ako zmyslov zbavené. Pozerajúc na hrebeň, zatiaľ veľmi biedna zima. Opäť malá občerstvovačka a ide sa dole po zelenej na Kraľovany. Vietor aj svah je strmý. Bohužiaľ trávy sú omrznuté a blato na chodníčku. Opätovne končím asi dva razy na zadku, čo neprináša morálke žiadne plusy. Nakoľko som si tento úsek nenaštudoval, čaká ma nepríjemné prekvapenie, keď zisťujem, že treba vyšliapať na Žobrák. Nakoľko tu je menšia kalamita, tak sa brodiť pomedzi stromy a hľadať cestu nie je žiadna sranda.

Taktiež zostup zo Žobráka je za trest. Blato a popadané stromy. Už keď sa konečne dostanem na zostupovú lesnú cestu, je nekonečná. Na štýl hore-dole a na záver strmá, kde trpia kolená na maximum. Konečne Kraľovany.

Kraľovany – Žaškov

V Kraľovanoch zvyknú ľudia Korunu Oravy zabaliť. Ja mám v Kraľovanoch zaparkované auto, a tak si varím teplý polotovarový vývar, prezliekam sa do suchých vecí a dopĺňam zásoby jedla i čaju. Toto mi dodáva brutálne energie a asi o 45 minút pokračujem. Ďalšou zastávkou je Šíp.

Prechádzam cez železničný most a začínam neoficiálnym turistickým chodníčkom šliapať. Plný energie, ide to hladko. Obdivujem krásy zimnej prírody. Výstup na Šíp nie je nejako náročný, len kúsok je strmší prechádzajúc viacerými "Šípmi". Už keď si myslíte, že ste na Šípe zistíte, že ešte nie. Slnko zapadá a mne sa naskytajú nádherné výhľady na čaro prírody. Západ stíham ešte na Šípe. Tu si nakrájam pomaranč a chutí mi ako nikdy. Vietor fučí a ruky mám poriadne premrznuté. Užívam si výhľady na západ slnka a pomaly ale isto klesám do Žaškova.

V jednom momente sa mi podarí ísť mimo chodník a ocitnúť na slušnom brale, a tak sa deriem strmým svahom naspäť na chodník. Zostup je však asi najkrajší na celej Korune Oravy. Konečne. Dodáva mi to energiu. V sedle je takmer tma, a tak vyťahujem čelovku a vítam opätovne tetku tmu. Dorazím až do Žaškova a podľa GPS sa navigujem po ceste.

Žaškov – Veľký Choč

Prechod zo Žaškova do Valaskej Dubovej je veľmi zaujímavý hlavne potme. Odbočíte pri poslednom dome na blatistú cestu, ktorá po chvíli vyústi pod lúku so slušným stúpaním. Mysliac si, že je jediné, šliapem o život. Sú to nekonečné lúky s poľnou cestou, ktorú stačí nasledovať. Nakoniec celý prechod až do Valaskej Dubovej je viac-menej stúpanie, ktoré vás vypľuje pri hlavnej ceste pri Panenke Márii. Tam treba prekročiť cestu na druhú stranu a ocitnete sa za malú chvíľu v centre. Tu papám druhý šalát, pijem kolu a všetko, čo ide, pred finálnym výstupom na Veľký Choč.

Miestny ujčok sa ma pýta či nezamrznem hore. Výstup ide na pohľad pomaly, nebaví ma to. Klasický výstup z Valaskej Dubovej ma nikdy neočaril. Z Jasenovej je omnoho krajší. V sedle sa prepínam na zimnú trasu a začínam pociťovať, že som dnes už čo to prešiel. Ľadové, nepríjemné. Bojujem viac a viac, pribúdajú pauzy. Pohľad na GPS ma demotivuje, hudba nepomáha. Dáko sa prehryznem a dobojujem to hore. Konečne. Fúka ako o život zas, a tak rýchlo robím fotky a hor sa dole.

Veľký Choč – Tupá skala – Dolný Kubín

Z Veľkého Choča je zostup najprv slušne ľadový, no potom sa mení na sneh a už to ide hladko. Achilovka odpálená, koleno tiež hovorí, že azda dosť. Až do Vyšného Kubína to ide do pohody. Tam prepínam v GPS trasu na Tupú skalu, ktorá vedie mimo súkromné pozemky.

Celkom dlho po hlavnej ceste, až kým sa odkloní. Už mám toho tak akurát. Chvíľu som premýšľal, že Tupú skalu vynechám, ale svedomie by mi nedalo. Po dlhom boji sa dáko na Tupú skalu prebijem po lúčnej ceste. Hore sú nádherné nočné výhľady na Vyšný Kubín. Už len dole do Dolného Kubína.

Cesta je jasná, až keď sa strácam. Napájam sa na dáku od veci cestu a končím niekde v lúčnej túlačke. V noci sa navigovať po neznámych končinách je fakt sranda. Nakoniec blúdim ešte medzi nejakými činžiakmi až sa dostanem k hlavnej ceste. Tam je cesta jasná až na námestie a následne k mostu, kde som začínal.

Emócie nevedia, čo skôr. 19.17 h ukazuje čas celkového pochodu. Domov ma berie priateľka a hneď pijem pivečko za odmenu.

Fotogaléria k článku

Najnovšie