Trampská chatka pod Malým Peprovcom
Túra

Lockdownová motanica po Bratislavskom lesoparku

06. 01. 2021
Veľká noc v roku 2020 bola poznačená lockdownom so zákazom vychádzania a povoleným pohybom v prírode len v rámci okresu. Nám v Bratislave dopriali veľkoryso – pohyb v prírode bol povolený na celom území mesta, t. j. vo všetkých piatich okresoch. Čo to ale znamenalo v skutočnosti? Kam sa dalo ísť do prírody, aby to bolo zároveň aspoň trochu zaujímavé?

Som rodený plánovač. Milujem výzvy. Ale teda naplánovať dobrú túru v rámci mesta Bratislava tak, aby som nestretala veľa ľudí a zároveň si dala aj zaujímavé prevýšenie, vyzeralo ako nadľudský výkon. Veď okres Pezinok začína rovno za Račou, okres Malacky rovno za Záhorskou Bystricou, okres Senec zasa rovno za Podunajskými Biskupicami a Čunovom. Rakúsko je mimo plán automaticky, lebo zahraničie. Cítila som sa ako zatvorená v klietke.

Čistá schizofrénia – choďte do lesa, do prírody, ale kam, keď je jej tu zúfalo málo a všade kopec ľudí? Ale to by som nebola ja, keby som predsa len niečo nevymyslela. Od Matúša s deťmi dostávam opušťák na vyvetranie hlavy, k sebe priberám Soňu, aby sme v dvojmetrovom odstupe prebehli kus prírody v blízkosti hlavného mesta.

Trasa

Bratislava, ŽST Vinohrady – Chlmec – za Snežienkou - sanatórium – poza Hrubý Drieňovec na Železnú studničku – Slalomka – bufet Horná stanica – Kamzík - rozhľadňa na Americkom námestí (pod Kamzíkom) – popod bobovú dráhu – ŽST Vinohrady

Ráno sa stretávame na parkovisku pri ŽST Vinohrady. Lovíme dve kešky v okolí, a potom kráčame rezkým krokom vinohradmi do lesoparku pod Chlmec (Hrubý Peprovec) s výškou 383 m n. m.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Soňa: Keby mi bol ráno niekto povedal, že na týchto krtincoch urobíme skoro tisíc metrov prevýšenia, tak sa zasmejem. No ale boli sme rozhodnuté poriadne sa vyvetrať.

Križujeme žltú značku, ktorá vedie z Krasnian na Snežienku, stúpame čerstvo jarným lesom rovno na vrchol. Cieľom je samozrejme keška. Ale viac než jej lúštenie nás prekvapuje osamotený pán rovno na vrchole. On pozerá prekvapene na nás, kde sme sa tu vzali, keď sem ani nevedie chodník, my zasa na neho. Povzdychne si, že dúfal, že aspoň tu nikoho nestretne. No, čo už, my sme tiež dúfali v rovnakú vec. Vysvetľujem mu, čo tu robíme, spoločne hľadáme kešku, ale nachádzame ju príliš vysoko na strome. Pán chvíľu váha, že by nám po ňu možno aj vyliezol, ale nakoniec to vzdáva, že to je príliš ťažké. A tak sa s ním lúčime a bez nálezu pokračujeme ďalej.

Ďalší bod na trase je jasný - ďalšia keška. Vedie nás na Malý Peprovec (345 m n. m.), kde sa nachádza trampská chata. Zacitujem kamaráta, ktorý tu kešku založil: „Hoci je blízko červená turistická značka či žltý cykloturisticky chodník, trampská chata je pred zrakmi návštevníkov Mestských lesov celkom ukrytá. Stojí tu už dosť dlho, ale chata a jej okolie je pekne udržiavané. V minulosti mala názov Čierna sova a chodilo sa sem celkom pravidelne na víkendy. Teraz je to už asi pomenej, ale svoje čaro trampská chata nestratila ani po rokoch.“ No veru, okolie je parádne, lavičky, ohnisko, trampská výzdoba... Najprv nájdeme nenápadne kešku, keďže pred chatkou sa hrá rodinka s malými deťmi. Potom si dávame niečo malé pod zub, nech sa nám ďalej ľahšie šliape.

Medzitým prichádzajú k chatke páni trampi. Pozrieme so Soňou na seba a mne netreba veľa. Po chvíľke váhania, či to predsa len nebude trápne, sa s nimi dávame do reči. Páni v rokoch razom pookrejú, že sa im mladé baby prihovárajú. Teda mladé ako mladé. Priznáme sa im po chvíli, že až také mladé nie sme, doma máme každá po dve deti, ale teda sme nadšené turistky, naši muži tiež a deti vedieme rovnako. Hneď je téma na rozhovor. Keďže som veľmi zvedavá, tak sa s dovolením dívam aj do vnútra chatky. Je to tam parádne, myslím, že aj Štyri nity zo salaša pod Suchým vrchom by interiér nadšene poobdivovali. Aj keď chápem, je rozdiel otvorený salaš na hrebeni Veľkej Fatry a zamknutá chatka kúsok od Bratislavy. Rozlúčime sa s trampmi a klesáme dole k asfaltke do údolia Vydrice za Snežienku.

Prechádzame popri konečnej autobusu, stretáme Rada Haracha zo Slovak Ultra Trail, ktorý dnes behá po Karpatoch podobným štýlom ako my.

Soňa: Čudujem sa, že sme nestretli viac kamarátov alebo známych, lebo toľko ľudí v lese naraz som v živote nevidela. Nuž, pol milióna obyvateľov Bratislavy zjavne nechcelo sedieť v taký pekný deň doma, a až tak veľa možností pri ohraničení okresov nemali. Tipujem, že lesopark zažil absolútny vrchol návštevnosti.

Odbočka k jednej keške a začíname ďalšie stúpanie poza Hrubý Drieňovec (397 m n. m.)

Soňa: Ešte sme mali dobrodružné preskakovanie potoka, ale zvládli sme. Niekto na ňom postavil pekný drevený mlynček.

Samozrejme, ako inak, za keškou, takže si to dávame direktkou rovno za nosom. Po nájdení sa rozhodujeme nasledovať šípku a prísť na Železnú studničku stále obchádzajúc Hrubý Drieňovec zo západu. V jednom mieste je les krásne jarne zelený, a tak si fotíme pózujúce profilovky.

Soňa: Treba sa zvečniť, kým sme mladé a pekné, teraz ani nehrozilo, že sa niečo nestihne, nikomu nebolo treba kakať či piť, tak sme sa mohli hrať na modelky.

Na Železnú studienku zbiehame ostrým hrebienkom tak, že vhupneme rovno do areálu bufetu. Sme tu práve včas, teraz je ideálny čas na pivo! Ľudí sa tu motá dosť, predsa len je krásny deň, a tak si vystojíme koronový rad na pivko aj kávičku. Oboje vypijeme stranou, aby sme mali kúsok svojho súkromia.

Po pauze sa vyberám na ďalší kešerský rest. Pod neďalekým mostom mám vylúštenú mysterku. Problém je, že je potrebné vliezť pod most. Raz som to tu už obzerala so spiacou Ditou na hrudi, to som samozrejme hľadať nemohla, dnes v spoločnosti Sone to skúšam opäť.

Pripadám si ako v pevnosti Boyard. Pohybujem sa po tenkej rímse pod mostom vo veľkosti akurát tak na špičky topánok (ak teda nechcem skončiť v potoku), fúkam okolo seba, aby som plašila dotieravé mušky, ktoré som vyrušila a ktoré mi nalietavajú do tváre, krčím sa a dvíham, krčím a dvíham, hmatám do neznáma... a nič! Nič nenachádzam. Zúrivá sa vraciam na svetlo sveta a skúšam to z druhej strany. Z tej je horší prístup a pokiaľ sa mi dá, tak nevidím a nenachádzam nič. Zrazu sa odo mňa začína plaziť užovka a to je pre mňa a moju fóbiu z hadov konečná. Vybieham von a pre dnešok kapitulujem.

Soňa: Už som kade-tade hľadala kešky, ale bádanie vo vlhkom, nepríliš voňavom prostredí pod mostom mile rada prenechávam Adushke. Dúfam len, že tam nečľupne. Bavím sa na tom, že nekešeri nemajú čo vedieť o skrytých krabičkách, a tak sa hľadá, keď tam nikto nie je, no po tomto moste teraz prúdia stovky ľudí. Ale je pravda, že dve ženské pod mostom ich nijako extra nezaujímajú.

Naša trasa pokračuje ponad oba rybníky. Na úrovni druhého sa odpájame a stúpame opäť strmo hore, tentoraz Slalomovou lúkou, po trase starého vleku LV1000 pod Kamzíkom, na ktorý si pamätajú asi len starousadlíci, a ktorého železné konštrukcie držiace kedysi lano sú stále v teréne. Pri budove, ktorá bola pri dolnej stanici, je ďalšia kešerská prestávka. Aj tu mám starý rest. Keška má vyšší terén, počas jednej prechádzky som so spiacim dieťaťom na hrudi nemala šancu, tak dnes bez detí si verím. Ale chyba, chyba... nič nevidím, nič nenachádzam.

Mám ideu, kde by mohla byť, ale som proste prinízka. Pobádam Soňu, ktorá má o pár cm viac, nech to skúsi ona. Nič. Obzeráme sa okolo seba, čo by sme mohli použiť ako pomôcku. Aha, staré vedro! A už na ňom balansujeme raz jedna, raz druhá a skúšame tú potvorku nájsť. Ale nič. Je to márne.

Soňa: Nechcite vedieť, koľko sme tu strávili času. Vedro sme prenášali postupne pod niekoľko starých oblokov, dočahovali z neho hore rukou, poskakovali, či niečo pri výskoku neuvidíme, obzerali okolité stromy, či sa na niektorý nedá vyliezť tak, aby sme dovideli na okná, skúšali to z ďalšej strany budovy, donekonečna pozerali nápovedu v popise kešky a tiež popisy úspešných nálezcov pred nami, či nám neušiel nejaký podstatný detail, či nejde o nejaký hlavolam...

Trochu namrzené stúpame teda popod starý vlek rovno hore. Na vrchu bývalej zjazdovky je dosť ľudí, predsa len sme kúsok pod Kamzíkom, neďaleko je lanovka s bufetom Horná stanica... Náladu si vylepšujeme občerstvením v spomínanom bufete.

Soňa: Z mordovania sa pri poslednej keške nám tak vyhladlo, že ešte aj v polovici stúpania pod vlekom pri pekných skalkách sme vytiahli jedlo. To nám nebránilo zastaviť sa aj v bufete, veď sme ešte s pohybom neskončili. Inak, jazda zo Snežienky na Kamzík starou jednosedačkovou lanovkou s typickou strieškou je zážitok.

Po pauze sa pýtam mojej spoluturistky, či už má dosť a vraciame sa k autu, alebo to ešte potiahneme menšou zachádzkou. Soňa je správna žena do voza aj do koča, lebo sa rozhoduje pre zachádzku. Hurá! Podchádzame vysielač na Kamzíku smerom na juh a schádzame k rozhľadni pod Kamzíkom, ktorej sa hovorí tiež rozhľadňa na Americkom námestí. Tu je zasa viac ľudí, ale darí sa nám byť na rozhľadni samým. Popozeráme si výhľady na mesto a ide sa k autu. Pekne takmer vrstevnicovo popod Kamzík, tentoraz z opačnej juhovýchodnej strany. Ešte klesanie miniatúrnym údolím do vinohradov, následne vinohrady a sme pri aute.

Soňa: Konečne som mala z rozhľadne výhľad bez hmly. Pod Kamzíkom sme sa zastavili ešte pri jednej keške, ktorá bola v peknom lese so zamachnatenými skalkami.

Prešli sme 21 km s prevýšením 980 m, celkom zaujímavé parametre na malokarpatské motanie v rámci Bratislavy. Tak snáď sme vás pobavili tak ako my seba.

Soňa: A čo tento lockdown, ideme zimnú verziu?

autorka fotografií: Soňa Mäkká

Fotky a aj videá z našich výletov nájdete tiež na mojom instagramovom profile @adushkask.

Fórum 21 príspevkov
Lockdownová motanica po Bratislavskom lesoparku dnes 05:43 21 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Lockdownová motanica po Bratislavskom lesoparku Veľká noc v roku 2020 bola poznačená lockdownom so zákazom vychádzania a povoleným pohybom v prírode len v rámci okresu. Nám v Bratislave dopriali veľkoryso – pohyb v prírode bol povolený na celom území mesta, t. j. vo všetkých piatich okresoch. Čo to ale znamenalo v skutočnosti? Kam sa dalo ísť do prírody, aby to bolo zároveň aspoň trochu zaujímavé? 06/01/21 Andrea Morongová Malé Karpaty
Túra Na Chatu pod Kľačianskou Magurou cez Panošinú Som síce rodená Turčianka, ale na Kľačiansku Maguru cez Panošinú som ešte doteraz nešla. Bolo na čase to napraviť. Pár nových kešiek po trase ma tiež presvedčilo, a tak jednu novembrovú sobotu priberám Matúša, starí rodičia zatiaľ postrážia vnúčence a my si dáme neskoro-jesennú turistiku v Krivánskej časti Malej Fatry. 14/12/20 Andrea Morongová Malá Fatra
Túra Dolinou Parichvost na Baníkov Ak by ste sa mali rozhodnúť, či ísť na zaujímavý vrchol trasou cez horskú chatu alebo mimo nej, ako by ste sa rozhodli? Pár rokov dozadu by som určite volila túru cez chatu. Ale čím som staršia, tým mám na horách menej rada príliš veľa ľudí. Pretože, kde sa ľudia zoskupujú? Okolo chát. Takže keď sa rozhodujem, kade vyjsť na Baníkov, obľúbený vrchol v roháčskej časti Západných Tatier, čo mi padne do oka? Áno, správne, dolina Parichvost. Tam určite nikto nebude. Je rozhodnuté. Pôjdeme na Baníkov tade a nie cez Žiarsku chatu alebo zo Zverovky. 21/09/20 Andrea Morongová Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Okolo Ženevského jazera Toto bude naozaj veľká výprava. Cyklotúra okolo Ženevského jazera. Prejsť by som mal približne 180 kilometrov, za dva dni. Prejdem cez územie dvoch štátov, okrem Švajčiarska aj cez susedné Francúzsko. Začínam vo švajčiarskom Lausanne. dnes Dominik Baco Svet
Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. 17/01/21 Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Túra OTO 24 vrcholov Malých Karpát v BSK I. V roku 2020 vznikol vďaka Klubu bratislavských turistov a zanieteniu pána Miroslava Svíteka nový Oblastný turistický odznak (OTO) 24 vrcholov Malých Karpát v Bratislavskom samosprávnom kraji. Ako už názov napovedá, ide o 24 vrcholov v časti Malých Karpát, ktoré patria do územia BSK. Podľa slov autora je cieľom, aby pri plnení podmienok získania odznaku všetci záujemcovia z radov turistov, prípadne aj cykloturistov, spoznávali mnohé krásne miesta Malých Karpát. V tejto časti sa pozriem na moje výstupy na prvých 14 vrcholov, neskôr pridám druhú časť, ktorá bude obsahovať môj pohľad na putovanie po zvyšných desiatych miestach. včera Miloš Hajdin Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lockdownová motanica po Bratislavskom lesoparku dnes 05:43 21 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty, Bratislavský lesný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 427 m n. m. – Hrubý Kolešavec

    • min: 142 m n. m. – Bratislava, ŽST Vinohrady

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 982 m

    • klesanie: 982 m

  • Vzdialenosť
    • 21 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 12.04.2020

  • Štart trasy
    • šírka: 48.1874 ° SŠ
      dĺžka: 17.134 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.1874 ° SŠ
      dĺžka: 17.134 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Železná studnička, prameň Slalomka, Kamzík (bufet), prameň Koziarka

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus, MHD) - ŽST Vinohrady (vlak, bus, MHD, parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.42 (0.67)