Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vo vlaku smer východ
Vo vlaku smer východ Zatvoriť

Túra Cesta hrdinov SNP: Dukliansky priesmyk – Košice

Prvý týždeň nášho pochodu Slovenskom. Z Dukly cez Bardejov, okolo Prešova až do Košíc. Týždeň sa niesol v znamení veľkej kopy blata, paštét a kyslých dážďoviek s kofolou.

Vzdialenosť
713 km
Prevýšenie
+29351 m stúpanie, -29703 m klesanie
Náročnosť
ťažká, 5. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
7 dní
Obdobie
leto – 03.07.2020
Pohoria
Nízke Beskydy (Laborecká a Ondavská vrchovina), Čergov, Šarišská vrchovina, Čierna hora
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1050 m n. m. Čergov
  • Najnižší bod: 244 m n. m. Obišovce, most cez Svinku nad ústím do Hornádu
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
Vajcovka pod Debrou, Prameň pod Ščobom vo Vyšnej Písanej, Prameň Podomky, Nižnojedľovská studnička, Makovica, Prameň nad Andrejovou, Bardejovské kúpele, Chata Čergov, Hradištiansky prameň, Prameň v Cemjate, Kysak
Nocľah
Svidník, Ostrý vrch, Zborov, Bardejov, Chata Čergov, Cemjata, Kysak, Košice
Doprava
Svidník (bus) - Vyšný Komárnik (bus), Malý Šariš (bus) - Prešov (vlak, bus), Kysak (vlak, bus), Košice (vlak, bus, MHD)
SHOCart mapy
» č.1116 Dukla, Medzilaborce (1:50.000)
» č.1113 Bardejov a okolie (1:50.000)
» č.1112 Prešov a okolie (1:50.000)
» č.1111 Košice sever (1:50.000)

Podvečer 2. júla 2020 dorazíme do Svidníka a podľa mapy nájdeme hotel. Celý úvodný deň sme strávili cestovaním. Na recepcii stretneme starší pár, obaja majú veľké červené turistické značky na tričkách. Usmejeme sa, sme tu správne. Zložíme si veci v izbe, zídeme na večeru do hotelovej reštaurácie a naše mesačné dobrodružstvo začneme jedným poldecákom. Následne sa len vrátime do izby a ľahneme si spať. Vieme, že ráno nás čaká skutočne prvý deň na Ceste hrdinov SNP.

O 7.35 h išiel autobus smer Vyšný Komárnik, štátna hranica. Na autobusovú stanicu sme dorazili celkom rýchlo, takže sme ešte aj museli čakať. Vonku bolo pod mrakom, ale nepršalo. Prichádzame k nástupišťu a vidím chalana a dva veľké ruksaky na lavičke. Prídeme bližšie a on sa nám prihovorí: „SNP-čka?“

My: „Ánooo.“ „Aj my tak.“

Tak sme sa zoznámili a o chvíľu prišiel ďalší. Dvaja chalani, Martin a Jozef, už pred pár rokmi SNP-čku skúšali, ale ani jeden z nich nedošiel do cieľa. Tento rok to chcú dať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Spoločne sme všetci štyria vyrazili smer Devín. Deň začal asfaltom, vtedy sme ešte nevedeli, koľko tohto pekla budeme musieť prežiť. Míňame pamätník a zopár vystavených tankov pri ceste. Nasleduje niekoľko kilometrov po asfalte a neskôr po zablatenom chodníku lesom až do Medvedieho. Na okraji dediny si oddýchneme a pokúšame sa umyť aspoň nejaké blato z topánok, no nie sme veľmi úspešní.

Po pauze sme pokračovali chvíľu po hlavnej ceste a následne lesnou cestou do kopca. 40 minút na to sme zišli do Vyšnej Písanej, kde začalo asi 8 km asfaltové peklo. Asi v polovici cesty do Kapišovej začalo hrmieť, tak sme nahodili slušné tempo a cez Údolie smrti sme sa ponáhľali schovať do miestnej krčmy.

Neskoro popoludní sme sa ešte za dažďa pohli a pokračovali do Svidníka. Odtiaľ nás čakal len prudký krátky výstup na Ostrý vrch, kde sme ukončili prvý deň v prístrešku asi 200 m od smerovníka.

Nasledujúce ráno sme rýchlo došli k smerovníku Ostrý vrch a pokračovali po hrebeni na útulňu na Čiernej hore. Išlo sa lesom, neboli prudké kopce, užívali sme si celú cestu. Míňame prístrešok v Makovickom sedle, kde sa zasedíme na prvú dnešnú dlhšiu pauzu. Odtiaľ nás čaká zostup do Kurimky.

Ako sme vchádzali do dediny, zrazu taký pán pri bráne akoby nás vyzeral. Pýtame sa, či je otvorená krčma. Hovorí, že nie, ale, že ja vás ponúknem, poďte ďalej. Tak sme išli, chalani dostali po pive, my baby kofolu, ešte aj pečiatku do záznamníkov nám dal.

Z Kurimky sme sa pohli asi po hodine a kráčali sme opäť lesom. Značka sa nám pravidelne strácala v žihľave a nakoniec sme sa tak zakecali, až sme sa ocitli úplne mimo, na akejsi lesnej ceste. Pozreli sme mapu a cesta nás spoľahlivo doviedla do Andrejovej.

Čakalo nás na záver ešte stúpanie do sedla pod Hradským, ktoré sme vyšli v celkom rekordnom čase, a zbehnutie do Zborova, kde sme to pre dnešok zakotvili v penzióne s parádnou mrazenou pizzou na večeru.

Tretí deň bol krízový. Ešte ráno sa mi išlo celkom dobre. Opustili sme Zborov a po širokej lesnej ceste došli až pod Stebnícku Maguru. Odtiaľ strmo serpentínami po blate až na vrchol. Všetko sa to zlomilo pri sedle Čerešňa, keď sa mi neskutočne nechcelo pokračovať. Doľahla na mňa psychická kríza. Doteraz nebol takmer žiadny pekný výhľad, to na čo som sa tešila najviac. Prešli sme cez Bardejovské kúpele a na to cez kopec do Bardejova, kde sme tento deň ukončili. Po prvých dvoch celkom náročných dňoch sa takýto mierne oddychový zišiel. Na večer kríza poľavila a bola som pripravená ráno pokračovať.

Ráno sme si dali budík na 6-tu, zbalili sme batohy a v prvých potravinách sa zastavili na raňajky. Prešli sme cez mesto, vyšli na Miháľov a zbehli po lúke na asfaltku do Hervartova. V dedine sme sa zastavili na kofolu a začali krkolomný výstup na Žobrák.

Ku koncu výstupu som konečne zbadala vytúžený nápis na drevenej doske: „Chvála Bohu“ Začala som sa schuti smiať (tak ako mi pľúca dovolili...), že dotyčný presne vedel, prečo to sem dal, výstižnejšie sa už asi nedalo.

Na Žobráku je parádna útulňa s rozhľadňou a super výhľad. Konečne bolo aj čo fotiť. Rozhľadňa bola tiež fajn, a čalúnené kreslo vnútri bola topka. Naozaj nechápem, komu sa chcelo ho tam vyniesť, ale dobre... Následne sme tam ležali a užívali si dovolenku.

Okolo 14.30 h sme pokračovali po hrebeni Čergova až na Chatu Čergov. Počasie sa začína kaziť, ráno bolo nádherne, ale k večeru pribúdajú oblaky a tesne dorazíme do prístreška pred chatou ešte pred dažďom. Večer sme si ešte zahrali karty a po ďalšom náročnom dni rýchlo zaspali.

Piaty deň nám nezačal ideálne. Počasie pokračovalo vo svojej zlej nálade z predošlého večera. Celú noc fučalo a lialo. Model Aladin však sľuboval, že okolo 10-tej prestane pršať a potom bude relatívne pekne. Zbalili sme teda celý tábor a vyrazili aspoň po Veľký Šariš.

Rýchlo zbehneme do Hradiska a po ceste do Terne. Tam si na autobusovej zastávke dáme druhé raňajky. Počasie sa naozaj o niečo zlepšilo a prechádzame po lúkach do sedla Stráže a zbehneme do Kanaša. Asfaltka v dedine je priam vykúpenie, pretože v lese po daždi bolo neskutočné blato.

Cesta vedie do Veľkého Šariša, kde si sadneme v miestnej pizzerii a sušíme sa. Poobede nám ostáva zdolať posledných 9 km po hlavnej ceste do Malého Šariša a následne záverečný výstup na Cemjatu. Tu sa naša skupina rozdelí na polovicu a ja s Rebekou pokračujeme taxíkom do Prešova prespať k mojej kamarátke.

Na 6-tu ráno sme sa vrátili autobusom na Cemjatu a s chalanmi pokračovali ďalej smerom na Bratislavu. Vonku bola slušná zima, vraj v noci boli 3 °C, teraz mohlo byť tak 7 °C, čiže sme vyrazili slušným tempom. Lesom prichádzame do Janova a odtiaľ po ceste až do Radatíc. V miestnej Jednote nakupujeme raňajky, ktoré zjeme na múriku pred obchodom.

Po občerstvení sme pokračovali ďalej. Chvíľu ešte po asfalte a potom po panelovej ceste cez kopec do Ľubovca. Odtiaľ lesom a po lúkach zdoláme menší kopec a prichádzame k opustenému Prokopovmu mlynu. Nezastavovali sme sa pri ňom, nebolo kde, okolo nás bola mokraď.

Za mlynom sme sa napojili na mierne rozbitú asfaltku a nahodili rýchle tempo až po Kysak-Brezie. Mne sa ozývajú prvé otlaky, ale zatiaľ to nie je nič strašné. Od tábora sa občas predierame trávou vyššou než sme my, ale nakoniec úspešne dorazíme do Kysaku. Naše skupiny sa opäť delia. S Rebekou sadáme na vlak a ideme do Košíc na ubytovanie. Chalani ostávajú tu. Nasledujúce ráno sa zase odvezieme vlakom sem a naľahko si zbehneme úsek medzi Kysakom a Čermeľom.

Na ubytovaní sme mali veľmi milú pani domácu, ktorá nám oprala všetky veci. Poobede sme si užívali civilizáciu, najedli sme sa v reštaurácii, popozerali, čo nové v Auparku a neskôr rýchlo zaľahli do postele.

Posledné ráno etapy sme mierne zaspali. Sadli sme na vlak a v Kysaku vystúpili okolo 10-tej. Nahodili sme priam bleskové tempo až na Jánošíkovu baštu, odkiaľ bol naozaj parádny výhľad. Spravili sme pár fotiek a pokračovali lesom do sedla Repy a odtiaľ občas behom až do Košíc. Uprostred cesty nám chalani píšu, že zničili topánku, tak sa vracajú z Jahodnej do mesta kúpiť nové. Posledný deň etapy sme tak zavŕšili všetci v Košiciach na námestí na terase. Podvečer sme ešte nakúpili zásoby na prechod Volovských vrchov a oddychovali pred ďalšími náročnými dňami.

Zhodnotenie etapy

Musím priznať, že východná časť Cesty SNP ma príliš neoslovila, česť výnimkám (výhľad zo Žobráka, Jánošíkova bašta). Tešila som sa, že konečne prídeme do vyšších kopcov a aj okolitá príroda bude zaujímavejšia. Čakala nás druhá najťažšia skúška na našej trase, a to 4-dňový prechod Volovských vrchov a Slovenského raja do Telgártu.

Pokračovanie uverejníme čoskoro...

Fotogaléria k článku

Najnovšie