Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľady pod Skalolamom z lúk Černochovo
Výhľady pod Skalolamom z lúk Černochovo Zatvoriť

Túra Výstup na Skalolam z Ľubietovej

Rozhodli sme sa stráviť vianočné sviatky na strednom Slovensku, aby sme hlavne zmenili prostredie, nadýchali sa čerstvého vzduchu a načerpali nové sily do nového roka.

Vzdialenosť
7 km
Prevýšenie
+281 m stúpanie, -281 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 26.12.2020
Pohoria
Slovenské rudohorie: Veporské vrchy
Trasa
Doprava
Banská Bystrica (vlak, bus) - Ľubietová (bus, parkovanie v centre obce)
SHOCart mapy
» č.1101 Poľana (1:50.000)

Tip na túru v okrese Banská Bystrica

Trasa

Ľubietová – Chotárne (660 m) – lúka Černochovo – Skalolam (698,5 m) – lúka Kúty – Ľubietová

Zobudili sme sa do slnečného rána a z kuchynského okna som si pozrela predpoveď počasia v priamom prenose pohľadom na poprášené Kremnické vrchy, najstaršiu prírodnú rezerváciu Príboj, ktorá bola bez snehu, a ukázal sa zasnežený Ďumbier.

Banícke mestečko

Naplánovali sme si výlet do slobodného kráľovského banského mesta Ľubietová. Ťažilo sa tu zlato, neskôr železná a medená ruda. Prechádzali sme Ľubietovskou dolinou, ktorú zdobil malebný potok Hutná, kľukatiaci sa pomedzi pekné stromy. Naša zimná vychádzka smerovala cez pekné historické námestie V. Dunajského. Odtiaľto je zaujímavý pohľad na vrch Vysoká (bola tu vybudovaná strážna pozícia so signálnym ohňom - vartovka) a tri vežičky slnkom osvietených kostolov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V centre niekdajšieho baníckeho mestečka sa nachádza pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne, pamätník rodákovi J. Messerschmidtovi, pôvodný rímskokatolícky gotický kostol sv. Márie Magdalény z 15. storočia, ktorý bol v roku 1780 barokovo prestavaný, a klasicistický evanjelický kostol a. v. z roku 1807.

Kráčali sme asfaltovou cestou Záhradnej ulice popri zurčiacom potôčiku Vôdka. Z lúk pri vŕšku Šibenica sa nám naskytli výhľady na masív Ľubietovského Vepra, Vysokú (skalu) a pod nami ležiacu Ľubietovú s dominantnými starobylými kostolmi. Obzvlášť ma zaujal Kostol sv. Márie Magdalény postavený na návrší, obohnaný múrom. Prekrásne historické pamiatky vsadené do starobylého mestečka.

Výhľadovými lúkami

Zimnú náladu mi navodil chladný vzduch a mierna námraza na zelenej tráve. Vzhľadom k tomu, že zima bola bez snehovej pokrývky, boli sme vďační aj za prírodnú krásu namrznutej lúky. Listy boli ozdobené drobnými kryštálikmi námrazy, vytvorené umelkyňou prírodou. Pri potoku ma zaujala skala v tvare človečej hlavy. Obdivovali sme slnkom osvetlenú zvlnenú lúku so skalou a v pozadí biele vrcholky hôr.

Po dlhých mesiacoch sme boli v horách a pocit spoznávania nových miest a pohyb v prírode mi dodáva silu. Je to malý únik z reality do nespútanej prírody. Ocitli sme sa na rázcestí, z ktorého sa môžete vybrať na vrch Skalolam alebo doľava za výhľadmi na vrch s názvom Šajbica (658 m) a pokračujúc lesnou asfaltovou cestou až do malej dedinky Povrazník, známej pletením povrazov.

Vybrali sme sa za spoznávaním krás Skalolamu. Kráčajúc popri pekných boroviciach sme sa kochali výhľadmi na okolitú hornatú krajinu. Približovali sme sa k veľmi peknému miestu. Na vrchole kopca majestátne stál osamotený dub, ktorý sme nazvali Strom života. Podmanil si ma svojou prirodzenou krásou a vzbudzoval vo mne pocit slobody a nespútanosti, ktorú si treba zachovať.

Kráčali sme k rozprávkovému dubu, z ktorého prúdila životodarná energia, odovzdávajúca nám silu a optimizmus. Obdivovala som rozvetvené konáre starého stromu, na ktoré svietilo slniečko a vytváralo na zemi pekný tieň tajomných konárov.

Užívali sme si výhľady na Panský diel nad Banskou Bystricou, posnežený masív veľkofatranskej Krížnej, ponické cyklotrasy vedúce po pekných lúkach, doliny, hrebeň Nízkych Tatier, Selčiansky diel, Laskomer so Slobodným slovenským vysielačom, kremnickú Skalku, Ostrý vrch, Vyhnatovú, Ondrejskú a Ráztockú hoľu. Zahriali sme sa teplým zázvorovým čajom a energiu sme si dodali prísunom sušeného ovocia a vianočných perníkov. Napriek čarokrásnemu miestu sme sa pomaly vybrali ďalej, lebo fúkal chladný vietor a naše telá potrebovali zahriatie formou pohybu.

Prechádzali sme cestičkou pokrytou ľadovou škrupinou popod kopec Skalolam. Vyšli sme na miesto s názvom Chotárne. Náučná tabuľa nás informovala, že sa nachádzame na mieste hraničného kameňa z roku 1769, ktorý vymedzuje chotárne hranice medzi Slovenskou Ľupčou, Lučatínom a Ľubietovou. Na andezitovom bloku je letopočet 1769 a vytesané symboly (litery) jednotlivých sídiel:

  • LB (Libeth-Bánya / Ľubietová),
  • L (Lucsatin / Lučatín) a
  • ZL (Zolyo-Lipcse / Slovenská Ľupča).

Černochovo a Skalolam

V lese boli roztrúsené ďalšie kamene pokryté machom. Z čistinky s trnkovými kríkmi sa nám naskytli výhľady na hory na severe. Pokračovali sme prechodom cez lúku Černochovo (pozn. red.: pomenované podľa čierneho/nelegálneho chovu dobytka), z ktorej sme mali prekrásne výhľady na zasneženú Krížnu s Majerovou skalou, Podkonické Pleše, obec Hiadeľ, Panský diel, masív Prašivej, Kozí chrbát, Ráztocké lazy, rozľahlé Vlačuhovo, Kečku, Ondrejskú a Ráztockú hoľu.

Páčil sa mi kontrast zelenej trávy so slnkom osvetlenými stromami a zasneženými vrcholmi hôr v pozadí. Z lúky Černochovo popri vysokánskej jedli, ktorá bola vyzdobená imelom, sme stúpali na vrchol Skalolamu (698,5 m). Z vrcholu sme klesali pekným hrebienkom. Objavila som malú skalnú vyhliadku v tvare stoličky a kochala som sa výhľadom na podmanivú prírodu.

Názov Skalolam je podľa mňa odvodený od zaujímavých skál pod vrcholom (pozn. red.: pomenovanie je od stredovekej ťažby lomového kameňa = lámanie skál, čiže skalolam). Upútala ma zaujímavá priehlbina so skalami, ktoré pôsobili ako skalný previs. Klesaním sme sa dostali na lúku Kúty, na ktorej sme si pochutili na obložených chleboch. Dobre posilnení a vyvetraní z čistého vzduchu sme sa rozhodli vychutnať si západ slnka nad obcou Strelníky.

Na Šajbu

Horská obec sa nazývala Šajba do roku 1948. Stúpali sme ponad dedinu lesným chodníčkom a z lúk spod Varty sme si pozreli zaujímavo zvlnené medze. Vystúpili sme na hrebienok Vtáčnik pod Mincou, z ktorého sme mali prekrásne výhľady zlatej hodinky už pomaly ukladajúceho sa slniečka, ktoré ešte ukázalo svoju silu. Pohľad na zasnežený Ďumbier a masív Ľubietovského Vepra.

Po príjemnej zimnej prechádzke sme si pochutili na rezni so šalátom a pri ligotajúcom vianočnom stromčeku sme si užívali večernú pohodu. Pripili sme si na zdravie na oslavu mena Štefan, ktoré nesie môj otec a brat.

Fotogaléria k článku

Najnovšie