Tip na túru v okrese Vranov nad Topľou

Trasa

Hermanovce nad Topľou – Krížne cesty – Údolie Obrov – NCH Telekia – Lúka za Oblíkom – NCH Oblík – Lúka za Oblíkom – Údolie Obrov – Krížne cesty – Hermanovce nad Topľou

NCH Telekia

Niečo pred deviatou parkujeme auto priamo pred značkou konca obce Hermanovce nad Topľou, takmer presne oproti kostolu. Asfaltka síce pokračuje ešte ďalej, nie je tam žiadna značka ani rampa, ktorá by nás nepustila ešte vyššie, ale nechceme to predsa celé prejsť na aute. Všade je veľmi veľa blata. Chvíľu dumám, či sa odtiaľ po konci túry vôbec vyhrabem.

Ako som už spomínal, cesta spočiatku vedie rozbitou asfaltkou a mierne stúpa. Obloha je zamračená, ale neprší. Na druhej strane, je tu ale hustá hmla. Míňame prvú informačnú tabuľu, ktorá nás čo-to o Oblíku naučí, a po malej chvíľke dôjdeme k Hermanovskej studničke, na ktorú nás upozorní drevený smerovník. Ale vlastne je ju vidno aj od cesty po ľavej strane.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ideme ďalej a po desiatich minútach prichádzame k prvému rázcestníku Krížne cesty, kde sa nachádza kanónová húfnica a veľmi pekná mapa Slanských vrchov vytesaná do kameňa. Nachádza sa tam lavička, ak si chcete oddýchnuť, akási kaplnka a ešte jedna informačná tabuľa. Veľmi sa nezdržujeme a pokračujeme ďalej po modrej značke.

Cestička stále vedie asfaltom. Prechádzame pekným jesenným lesom, ideme popri potôčiku, ktorý dotvára atmosféru. Po chvíľke nás smerovník “Starý priateľ” pomocou schodov vyvedie hore do lesa, kde objavíme útulňu, kde sa dá v prípade zlého počasia skryť na terase, poprípade vyspať. Je tam ohnisko s posedením a kadibúdkou.

Zídeme späť na cestu a pokračujeme po modrej, ktorá stále mierne stúpa. Po pár minútach prichádzame k začiatku náučného chodníka Telekia. Nachádza sa tu chata gen. Kukorelliho, ako aj pamätník SNP, ale nič z toho nejdeme skontrolovať, keďže sa tam chceme zastaviť cestou späť. Na druhej strane cez mostík sa nachádza pekný kamenný altánok.

Ideme rovno ďalej po asfaltovej ceste, náučný chodník tu ešte chvíľu kopíruje modrú značku. Prechádzame les plný temných stromov, zahalených v hmle v krásnej jesennej atmosfére, až po chvíľke prichádzame k rázcestníku Údolie Obrov.

Tu sa odpájame od modrej značky a pokračujeme chodníkom Telekia, ktorý je pomenovaný podľa rastliny telekia ozdobná (Telekia speciosa). Hmla udržuje les v mysterióznom stave, až prichádzame k prvému veľkému skalnému útvaru s informačnou tabuľou o rôznych druhoch živočíchov, ktoré tu žijú. Snažíme sa byť tichí a trpezliví, ako nám radí, ale nič nezahliadneme, a tak pokračujeme ďalej.

Ďalšia zastávkou je tabuľa Zimné diery o obchodnej ceste, ktorá tu niekedy viedla, a o predmetoch, ktoré sa tu našli. Nachádza sa tu stôl s lavičkami, takže v prípade dobrého počasia je to fajn miesto na oddych. Cesta sa postupne mení na veľmi blatistú, prechádzame okolo tabule Nižná huta, ktorá nám povie niečo o baníctve v regióne. Hmla sa zhusťuje a kráčame stále vyššie.

Prichádzame na Lúku za Oblíkom. Nachádza sa tam stôl s lavičkami a chata Lesov Slovenskej republiky. Oddýchneme si, lúka je pokojná, zahalená v hmle. Sme tam úplne sami, spoločnosť nám robia iba stohy sena a prekvapí nás jeden hubár.

Okolo Oblíka

Efektne podliezame spadnutý strom, ktorý vyzerá ako vstupná brána. Vchádzame do lesa za naším dnešných hlavným cieľom. Ako nám hlása tabuľa, náučný chodník Oblík sprístupňuje územie za účelom vedeckého výskumu a výchovy študentov lesníckej fakulty vo Zvolene. Pohyb je možný v oboch smeroch. Cestička mierne stúpa, až sa dostávame na križovatku ciest, kde sa začína okruh Okolo Oblíka. Vyberáme si, že pôjdeme doprava.

Les je tu krásny, skaly pokryté zeleným machom zasypané jesenným lístím. Veľa ľudí sem pravdepodobne nechodí, cestička nie je vôbec vychodená a každú chvíľu sa stráca. Značenie je ale veľmi dobré, značky sú namaľované blízko seba a nejako inštinktívne vieme kadiaľ vedie. Trasa prechádza celý čas krásnym prostredím, ideme mierne do kopca, stretávame jednu salamandru a pomaličky na naše prekvapenie vychádzame hore z hmly.

Niekoľko drevených informačných tabúľ, ktoré míňame sú v takom zlom stave, že sa z nich nedá vyčítať, čo nám chcel autor povedať. Okolo seba máme stále krásny les, machom pokryté podložie a na chvíľu sa odkryje aj hmlou zahalená dolina.

Cesta sa stáča na sever a stále viac sa na nej objavujú popadané stromy a dreviny. Niektoré úseky sú nepriechodné, preto to musíme obchádzať výrazne mimo trasy. Celý čas pri tom máme v hlave, že tam niekde hore je vrchol, na ktorý nevedie žiadna oficiálna turistická trasa a dnes sa tam nepozrieme.

Míňame úplné rozbitú a spadnutú tabuľu a prichádzame k polovici nášho okruhu. Druhá polovica okruhu je v podstate rovnaká, s tým rozdielom, že sa stáčame na juh a klesáme pomaličky dole. Po hodinke sme opäť na začiatku.

Náučným chodníkom sa ešte vraciame spať, ale tesne pred bránou vytvorenou spadnutým stromom odbočujeme do lesa a kopírujeme trasu náučného chodníka.

Hermanovské skaly

Sem už určite takmer nikto nechodí. Chodník je zarastený, cesta zasypaná lístím, značenie tiež nie je najlepšie. Prostredie je to ale krásne, vychutnávame si okolie, kráčame mlčky až narazíme na nepriechodnú húštinu. Tak tadiaľ to nepôjde. Vraciame sa spať a skúšame hľadať značku, pri ktorej sme asi odbočili zle.

Nakoniec trochu intuitívne, trochu podľa GPS zatáčame prudko dole. Jednu značku síce nájdeme, ale to je všetko, a tak sa len podľa GPS snažíme dostať na modrú. Z lesa nakoniec vychádzame pri studničke Šolava na Hlibokej, kde nás privíta žaba.

Konečne na chodníku pokračujeme ďalej do Údolia Obrov. Prichádzame k Obrej stope, čo je v podstate veľká stopa v balvane. Ktovie ako sa tam ocitla. Les sa nanešťastie opäť ponoril do hmly. Od Obrej stopy nás značka posiela úplne inde, než kam by sme mali pokračovať, a tak chvíľu blúdime, až sa rozhodneme pokračovať rovno, aj keď tam značka nevedie. Nakoniec zídeme dole, tam kam nás pravdepodobne mala pôvodne zaviesť.

Prichádzame na rozsiahlu pláň uprostred lesa, ktorá je (ako skoro celý deň) zahalená do hmly. Nachádzajú sa tu veľké skaly a obďaleč aj posedenie. Z pláne sa dá dostať na Sokolie skaly. Vedie tam strmý chodník z drevených stupají, popri ktorom je natiahnuté lano. V dnešnom nepeknom počasí sa tam rozhodneme nejsť. Cesta hore je pokrytá mokrým lístím a dohľadnosť je mizerná. Snáď nabudúce.

A tak sa nakoniec vraciame k rázcestníku Údolie Obrov, odkiaľ sme začínali, a rovnakou asfaltovou cestou späť k autu nad dedinou.

Záver

Jesenný, pekný 10-kilometrový okruh s prevýšením okolo 600 metrov sa určite oplatí prejsť. Oba náučné chodníky, či už Oblík, alebo Telekia ponúkajú krásnu prehliadku okolia so zaujímavými informáciami. Slanský les v jeseni má svoje mysteriózne čaro, ponúka ticho a kľud od ľudí. Bez hmly si človek určite užije aj výhľady na pekné skaly, a vie sa viac pomotať v okolí Údolia Obrov.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek