Túra

Kam ísť (nielen) 24. novembra?

23. 11. 2007
Na Sakrakopec. Nie je to miesto, kam by sa chodilo pre krásu cesty alebo malebnosť výhľadu. Je to miesto, ktoré sa oplatí navštíviť kvôli atmosfére. 24.11.1966 sa tu odohralo najväčšie letecké nešťastie v dejinách Československa. Možno aj preto, že sa o ňom veľa nehovorí a na mieste nestojí ani okázalý pomník, pôsobí na človeka Sakrakopec ešte silnejšie.

Trošku z histórie

Dňa 24. novembra 1966, približne o 16.30, sa tu zrútilo bulharské lietadlo IL-18. Na palube bolo 82 ľudí, z ktorých neprežil ani jeden. Niektorí zomreli okamžite, iní až neskôr v dôsledku podchladenia. Väčšina z nich bola z Bulharska, no na palube boli aj občania Chile, Brazílie, Hondurasu, Argentíny, Spojeného kráľovstva, Švajčiarska, Československa, ZSSR, Tuniska a Japonska. Okrem iných tu zahynuli aj vtedajšia operná hviezda Ekaterina Popovová a bulharský veľvyslanec v Berlíne, Ivan Byčarov. Lietadlo smerovalo zo Sofie do Berlína, no poveternostné podmienky spôsobili, že dostalo príkaz pristáť v Bratislave. Pred pol piatou opäť vzlietlo, no vychýlilo sa o osem kilometrov z pôvodného kurzu a malo veľmi nízku letovú výšku. Na Sakrakopci zachytilo vrcholce stromov a zrútilo sa. Vyrojilo sa množstvo špekulácií o príčine pádu, dodnes však skutočný dôvod nie je známy. Miesto katastrofy bolo nadlho uzavreté aj pre rádioaktivitu, keďže lietadlo prevážalo zásielku rádioizotopu jódu. Na podrobnejších mapách sa vysekaný pás lesa vyznačoval ako obdĺžnik s krížikom a pomenovaním „Smrtná lúka“.

Akú mapu?

Nájsť Sakrakopec na mape je dnes dosť ťažké. Mne sa to podarilo len na troch – na mape Bratislavského lesného parku na bielom kríži, na orientačnej mape z roku 1977 a na novej orientačnej mape z MAKADOa. Na prvej menovanej nápis Sakrakopec tam zaberá dosť veľké územie a stav mapy zodpovedá jej pokročilému veku, preto sa podľa nej ísť nedá. Orientačná mapa z roku 1977 má názov „Sakrakopec“. Tí, ktorí majú kúpené CD-čko, si ju môžu pozrieť aj podrobnejšie. Je to jediný nápis, ktorý sa na mape nachádza, preto treba zapojiť najskôr dedukčné schopnosti a zopár základných informácií. Vtedy to už podľa tejto mapy ide. Najlepšia zo všetkých je ale suverénne posledná spomenutá. Ide o orientačnú mapu z Malého Karpatského Dobrodružstva (MAKADO) z roku 2007. Cesty sú veľmi pekne nakreslené, Sakrakopec je označený, dokonca nechýba ani krížik.

Klasické turistické mapy od VKÚ Harmanec tu však veľmi nápomocné nie sú. Cesty, ktoré sú zakreslené v mape reálne väčšinou neexistujú (alebo existujú len veľmi približne) a naopak. Skutočné cesty na mape nenájdeme. Jedinou pomôckou, ktorú Podrobný turistický atlas Malé Karpaty (VKÚ, 2004) dokáže poskytnúť je zobrazený výsek („pristávacia dráha“ lietadla) približne na súradniciach N 48.24227° E 17.16147°. Na TURISTICKAMAPA.SK je na súradniciach N 48.24457° E 17.1586° (pozri priamy odkaz) v mieste, kde sa nachádza symbol kríža alebo pomníka.

Kade teda ísť?

Najlepším východiskovým bodom pre motorizovaných turistov je turistický ukazovateľ Pod Dračím hrádkom (280 m n. m.), kde sa stretávajú žltá, zelená a modrá turistická značka. V Borinke stačí pokračovať ďalej po hlavnej ceste a po necelých troch kilometroch od kostola dôjdeme k malému parkovisku a brodu cez rieku. Presne takto vyzerá miesto nazvané „Pod Dračím hrádkom“. Na druhej strane je pekná lúčka a zopár ohnísk - skvelé opekacie miestečko.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Ďalším záchytným bodom je Biely kríž (500 m n. m.). Možností ako sa tam spod Dračieho hrádku dostať je viacero, čo vyhovuje najmä tým, ktorí neradi chodia dvakrát tou istou cestou. Najkratšia trasa vedie po modrej značke. Od ukazovateľa Pod Dračím hrádkom treba ešte kúsok pokračovať po asfaltke a na Medených hámroch odbočiť doprava a ďalej ísť po modrej až na Biely kríž. Tá ide rovno zatiaľ čo asfaltka po chvíli odbočí doľava a nie veľmi peknou cestou pokračuje takmer až na Biely kríž. Podľa mapy by mala trvať 1.05 h.

Ďalšou možnosťou je zelená turistická značka, ktorá prechádza spomínanou lúkou pod Dračím hrádkom, pokračuje popod elektrické vedenie a vnára sa do jedného z najkrajších malokarpatských údolí. Cesta stúpa popri potôčiku, občas je ozvláštnená popadanými stromami, ktoré treba preliezať alebo podliezať. Po pol hodinke sa vynára na žltej turistickej značke (smerovník Bystrické (420 m n. m.)), po ktorej pokračujeme ešte 40 minút až na Biely kríž.

Treťou možnosťou je znova modrá turistická značka, ktorá 125-metrové prevýšenie berie dosť zhurta a zdoláva ho na suverénne najkratšom úseku. Tiež prechádza lúkou, pohračuje strmo hore a po pol hodine vychádza na spomínanú žltú, s ktorou ešte pár minút idú spoločne, potom sa modrá odpája, no my pokračujeme ďalej na Bystrické a odtiaľ rovnako, ako keď ideme po zelenej.

Žltá príjemne stúpa ďalšie tri kilometre až na Biely kríž, kde býva bufetík a kopec cyklistov. Na nich si treba dávať pozor aj na žltej, pretože je to cyklisticky veľmi výhodná trasa po ktorej za dá poľahky dostať do Marianky, Borinky aj Stupavy.

Na Bielom kríži sa dá príjemne oddýchnuť, doplniť zásoby, čo-to opiecť, prípadne len poležať na lúke. Tu končí značený úsek našej cesty. Po načerpaní potrebných síl prejdeme na druhú stranu asfaltky k ohrade, kde chovajú divé svine. Po oboch stranách ohrady vedie cesta smerom dole. Vyberieme si tú sympatickejšiu, pretože na konci ohrady sa beztak spoja. Onedlho prídeme ku križovatke (v prípade nie úplne najsuchšieho počasia dosť rozblatenej) piatich ciest. My pokračujeme viac-menej rovno (alebo veľmi jemne doľava) po najväčšej z ciest, dve ďalšie by mali odbočovať doprava k elektrickému vedeniu a jedna, najmenšia, úplne doľava. Zájdeme do údolia, kde prekrižujeme prameň Vajnorského potoka a približne po desiatich minútach dôjdeme k miestu, kde sa na celkom krátkom úseku pripájajú na našu cestu tri ďalšie (na tretiu treba odbočiť), nie veľmi výrazné. Preto neodporúčam 100 % sa na túto informáciu spoliehať. Lepšie je všímať si ľavú stranu cesty, kde by mala byť na odhnitom stĺpe o strom opretá drevená tabuľka s nápisom a šípkou (alebo bez šípky, v závislosti od štádia rozpadu tabuľky). Tu treba odbočiť doľava a asi po 100 metroch sme na mieste. Ak náhodou dôjdeme až ku elektrickému vedeniu, odbočku sme už nenašli. Potom sa treba vrátiť asi o 200 metrov späť a hľadať ešte dôkladnejšie.

Súčasnosť

Na mieste tragédie je dnes mohyla z dreveným dvojkrížom a zopár úlomkov z vraku lietadla. Pár mesiacov po tragédii vysadila na mieste nešťastia skupina nadšencom 82 briez ako spomienku na 82 vyhasnutých životov. Niektoré z nich však už stihol podobný osud, ako ich „ľudských predchodcov“. Na okolitých stromoch tiež možno nájsť vyryté nápisy s menami alebo dátumom tragédie. Nie je toho veľa, no možno práve o to zaujímavejšie a magickejšie toto miesto pôsobí. Najmä, keď je správna anglická, alebo skôr škótska, sychravá hmlistá jeseň.

Až na miesto sme prešli zhruba 8 km, stúpali 250 m a klesli 70 výškových metrov. Podľa zvolenej cesty na Biely kríž by sme to mali zdolať za 1.50 – 2.05 hod. Trasa cesty späť je tá istá, časovo sa tiež veľmi nelíši.

P.S.: stav trasy, ktorú tu popisujem je z novembra 2006. Môže sa stať, že sa niekto podujme Sakrakopec lepšie vyznačiť alebo nejakým iným spôsobom zmeniť. Keď to preskúmam, dám vedieť.

Fórum 22 príspevkov
Kam ísť (nielen) 24. novembra? 24/11/20 18:08 22 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Test Turistika (takmer) naboso Trend chodenia naboso alebo aspoň maximálneho priblíženia sa k tomuto pocitu si najmä v posledných rokoch získava čoraz viac priaznivcov. Ľahučké pohodlné topánky, ktoré poskytujú nohám okrem ochrany len slobodu, sa čoraz častejšie stávajú vynikajúcimi spoločníkmi na jednoduchých výletoch, no aj náročnejších túrach či ultratrailoch. Aj vďaka nim možno prírodu precítiť skutočne všetkými zmyslami a vychutnať si ju úplne naplno. 22/07/20 Jitka Švarcová Obutie
Túra Zo Soriškej planiny na vrch Možic Sedíme pod pancierovým pozorovacím zvonom, Lucia aj so svojimi miniatúrnymi kamzíkmi šplhá po strmej lúke a celé Júlske Alpy aj s jazerom Bohinj máme ako na dlani. Sme ohromení a prekvapení, že nenápadne vyzerajúce vrcholky, ktoré nás na mape zaujali predovšetkým lúkami, ponúkajú tak strhujúce výhľady doplnené o štipku vojenskej histórie. Na rozdiel od neďalekého Vogla sme si tu však nemuseli pomôcť lanovkou, ktorá malým deťom veľmi nesvedčí, a výlet si tak mohla naplno užiť aj 17-mesačná Lucia. 29/05/20 Jitka Švarcová Svet
Túra Na Lysú horu s 2,5-ročným dieťaťom Na niektoré miesta sa vraciame radi. Dvakrát, trikrát, na bicykli, na lyžiach či pešo, vždy nás očaria a vždy sa tam cítime dobre. Moravsko-sliezske Beskydy sú jedným z nich. Kraj drsný, no krásny, s jedinečnou atmosférou a romantickými zákutiami, z ktorých dýcha minulosť. Na čarovný kút sveta už od pradávna z výšky dohliada majestátna Lysá hora. Dnes je veľkým lákadlom, ktorému sme neodolali ani my, no tentokrát sme si namiesto lyží či bicykla so sebou zobrali svoju 2,5-ročnú parťáčku Luciu. 22/05/20 Jitka Švarcová Západné Beskydy, Česko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenskom 5: Slovenské rudohorie Piata časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Volovské vrchy, Slovenský kras, Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy a Muránsku planinu, čiže všetko pohoria Slovenského rudohoria. včera Pavel Forgáč Muránska planina, Revúcka vrchovina, +
Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. 17/01/21 Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
PR 100 rokov časopisu Krásy Slovenska Pred 100 rokmi vznikol časopis Krásy Slovenska – dodnes najstarší kontinuálne vychádzajúci časopis na Slovensku. Časopis je venovaný prírodným krásam a kultúrnym zaujímavostiam Slovenska, turistike, cestovnému ruchu, horolezectvu, jaskyniarstvu, ochrane prírody a tradíciám. 22/01/21 sponzorovaný článok Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kam ísť (nielen) 24. novembra? 24/11/20 18:08 22 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 0,5
  • Nadmorská výška
    • max: 500 m n. m.
    • min: 280 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 250 m
    • klesanie: 70 m
  • Vzdialenosť
    • 8 km
  • Náročnosť
    • ľahká (1)
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 24.11.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 48.25248 ° SŠ
      dĺžka: 17.1117 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.24439 ° SŠ
      dĺžka: 17.16187 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • doma
  • Voda
    • Biely Kríž
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Auto, autobus do Borinky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.05 (0.38)