Túra

Paráč (Ako sme sa na Orave zrichtovali)

05.12.07
Blíži sa koniec roka a človek hodnotí, čo za ten ostatný rok skúsil, videl a prežil. A kde sa hodnotí lepšie, než v prírode, ktorú tak miluje a s priateľmi, bez ktorých si nevie život ani predstaviť? Ani tentoraz nebol výber miesta tohto hodnotenia nijako zložitý. A keďže sa na Oravu človek z nášho regiónu nevyberie každý deň, na Babej hore i na Minčole som bol v lete aj v zime, okamžite som sa po vzhliadnutí nášho turistického kalendára rozhodol. Paráč.

Paráč sa nachádza vo flyšovom oblúku Karpát, v severozápadnej časti Oravskej Magury, na rozhraní dvoch regiónov (Kysuce, Orava), na hranici dvoch veľkoplošných chránených území CHKO Horná Orava a ochranného pásma NP Malá Fatra.

Narodeniny

Nahlásiť sa na toto podujatie je potrebné čo najskôr. O posledné túry v roku je v poslednej dobe veľký záujem. Asi je každý taký postihnutý, ako ja. A ani tentokrát sa nemýlim. Autobus je plný. Všetko staré známe "ksichty".
Tento týždeň som mal narodeniny. Všetci to vedia. Poznávacím znamením je košík plný sladkých dobrôt v mojej ruke. Od toľkého bozkávania budem mať určite herpes. V Prievidzi na stanici ešte utekám do obchodu. Na narodeniny sa patrí aj poulievať. Včera pri nákupe som na to zabudol. Prvý vrchol dneška mám po rekordných 5 minútach za sebou. Vonku je "kosa", ale mne sa z čela leje ako po maratóne.

Počas jazdy zaznievajú z úst Ivka prvé informácie o túre, cieľovej oblasti a podobné záležitosti. Takmer nik však nepočúva. V kurze je niečo podstatnejšie. Plnený košík a fľaša kolovačka. Obsah košíka mizne závratnou rýchlosťou a ja si predstavujem, ako chúďa mamina strávila tri večere nad prípravou tejto super kalorickej bomby. Prebieha tradičný autobusový program. Turistické bingo. Samozrejme som opäť nevyhral.
"Cikpauza" v Kraľovanoch. Na WC vôbec nemyslím. Čo ma však zaujíma, je výber pív v staničnom obchodíku. Máme len desať minút, preto ho do seba vylejem v rýchlosti blesku. Rýchlejšie to ide asi už len ne pivných súťažiach.
Ďalšia cesta ubieha rýchlo a je tu Zázrivá. Ešte kúsok na Kozinskú a môžeme sa nadýchnuť čerstvého oravského vzduchu.

Trápenie v snehu

Pri autobuse sa otvárajú ďalšie fľaše a ja nemám pochýb, že dnešok dopadne veľmi dobre. Zisťujem, že Peťo niekde zmizol. Iba chvíľu predtým začujem, že vedľa je zabíjačka. Je mi hneď jasné, kde je. Nadväzuje družbu. Neviem však, či s mäsiarom, alebo s tou sviňou na háku. Ako ho poznám, čaká, že mu ulejú. Po pár minútach sklamaný odchádza. Nasucho. To pri autobuse, tam je to o inom. Akoby sa nikomu nikam nechcelo ísť. Ani sa nečudujem. Už tu dole je asi 15 cm snehu. Čo nás asi čaká hore? Môj odhad ešte doma bol pol metra.

Konečne vyrážame. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa môj odhad potvrdzuje. A vidím, že som bol aj trochu skromný. Hore ho bude určite viac. S ľútosťou si spomeniem na snežnice opreté doma v kúte izby. Tá dilema z rána sa teraz vyriešila. Predsa som ich mal pripnúť na batoh. Ešteže idem na konci skupiny. Prechádzame pozdĺž Kozinského potoka. Chodník je zasnežený. Občas noha skĺzne a pod snehom nájde hlboké a ťažké blato. Postupujeme pomaly, pretože sa jašíme ako malé deti. Veď po roku je tu opäť sneh. Na Vasiľovskú hoľu sú to v týchto podmienkach asi dve hodiny. Ale stojí to za to. Ako v rozprávke. Všetko biele. Kvantá snehu na stromoch ma lákajú. Púšťam ich na ostatných a mám z toho obrovskú radosť. Veď vravím, ako decko.
Na Visiľovskej holi sa všetci čakáme. Neodolám tomu panenskému snehu a už sa v ňom váľam. Kraul na snehu. Kamery bežia, foťáky cvakajú. Opäť som za šaša. Po dokonalom rozoraní zasneženej hole, povinnom pitnom režime (domáca a iné sladkosti), pokračujeme ďalej. Značka vedie po hrebeni, takže výstupy a zostupy sa pravidelne opakujú. Ako moja výplata. Raz hore, raz dole.

Ďalšia povinná prestávka. Kóta 1258 m. Príslopec. Dlho sa nezdržujeme a po príchode posledných pokračujeme ďalej. Presúvam sa dopredu a organizujem prešľapávanie miestami metrového snehu. Desať metrov prešľapať, úkrok a pustiť ďalšieho. A takto stále dookola. Nik nerozpráva. Všetci toho majú plné zuby. V tichu počuť len môj pravidelný pokrik. Úkrok...Úkrok...Úkrok... Výmeny sú čoraz častejšie. Zrazu zozadu dobehne Peťo. Konečne. Kde si bol doteraz? Jasné, pri babách. Odteraz je však už pravidelná výmena čela zbytočná. Peťo, ratrak, nepustí aj tak nikoho pred seba a silou ľadoborca preráža cestu záľahou snehu. Musím vyfúknuť a čakám na chvost. Ako sa ide fajn po takom prešľapanom. I napriek tomu sa mi nohy mocú a rozchádzajú sa, ako práve narodenému žriebäťu. Ten včerajší futbal mi bol čert dlžný. Za každou zákrutou túžobne očakávam vrchol. Už tam musíme každú chvíľu byť. Zrazu sa pred nami spoza stromov vynorí skupina ľudí a medzi nimi smerovník. Paráč.

Vrchol (a nie len ten v prírode)

Žiadne výhľady sa nekonajú. Je hmla, oblačno a navyše sme síce na hrebeni, ale medzi stromami. Vyťahujem moje typické žemle, ktoré teraz vyzerajú ako CD. S neskutočným pôžitkom žujem to nezdravé svinstvo. Dlho sa nezdržujeme. Ešte vrcholové foto a upaľujeme ďalej. Prichádzame na križovatku značených ciest a dávame sa vľavo po žltej. Kráčame po širokej, od snehu odhrnutej asfaltovej ceste. Odteraz je to už brnkačka. Ani sa nenazdáme a prechádzame okolo hotela Havrania. Pred nami idúca skupinka stopne okolo prechádzajúci džíp a my im potichu závidíme, že o chvíľu sú dole. Začína sa stmievať a prichádzame ku prvým domom osady Havrania. Aj tak to ešte trvá, kým zbadáme autobus. Zbadáme, len ho tak v tej tme akosi tušíme. Je tam. I my sme už tu. Pri svetle čelovky sa rýchlo prezlečiem. Klaunovské gate, čo sme s Maťom, predsedom klubu, dostali od priateľov z Bánoviec, teraz prídu vhod.

Počkáme ešte na posledných a presúvame sa do Zázrivej, kde máme vybavené posedenie. Vďaka, Janči. Celé poschodie pizzérie je naše. Montujeme aparatúru, mikrofóny a už znejú prvé hitovky. Čašníčky a kuchárky nestíhajú. Toľkých hladných a smädných ľudí tu ešte asi nemali. Peťo už opäť nadväzuje družbu a ja sa od neho o chvíľu dozvedám meno čašníčky. Deniska. Dobehne zúfalá kuchárka, že nestíha a príprava jedál bude trvať trochu dlhšie. To nič, času máme dosť. Zábava beží v plnom prúde, tancuje sa a spieva sa. Prvé hlavy už ležia opreté o stôl a majú celú zábavu "na háku". Jediné, čo ich zaujíma, je vnútorná strana viečka.
Treba však už ísť. Celú cestu prespím na pleci najkrajšej turistky. Rozlúčka s ostatnými a šup domov. Krásny deň za nami. Už teraz sa teším na budúcoročnú akciu. Určite nesklame.

PS: Oraváci, hor sa na Paráč, chodník máte prešľapaný.

Fórum 18 príspevkov
Paráč (Ako sme sa na Orave zrichtovali) 26/03/08 07:59 18 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Kráľova hoľa a skala z Telgártu v marci Je posledný marcový víkend. Predpoveď počasia hlási slnečné a teplé počasie. Bolo by hriechom doma sedieť. Kam ale vyraziť v takéto teplo? Odpoveď je jasná. Za snehom. Ale kde nablízku ešte nájsť množstvo snehu aj na snežnice? Možností je málo, ale voľba je jednoznačná. Kráľova hoľa v Nízkych Tatrách. 18/04/14 Peter Antol Nízke Tatry
Ferrata Ferrata HZS na Martinské hole v zime Keď bola otvorená ferrata Horskej záchrannej služby na Martinské hole, povedal som si, že by stálo zato ísť si ju prejsť. Niekoľkí priatelia, ktorí ju už prešli, mi ukazovali fotky a namotávaný som bol stále viac a viac. Konečne prišlo ochladenie a voľný víkend pred Vianocami ma zlákal na zimné dobrodružstvo. 06/01/14 Peter Antol Malá Fatra
Reportáž Dokončenie náučného chodníka Fraňa Madvu O tom, že náučný chodník Fraňa Madvu existuje už dlho, vedia aj čitatelia Hikingu. Vedeli aj to, že na náučnom chodníku chýbajú informačné panely, takže náučný chodník nie je náučný, ale len taký obyčajný chodník. 02/09/12 Peter Antol Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Túra Magurský NP: Diablov kameň a Magurský vodopád Vyberáme sa na nenáročnú túru k našim susedom do Poľska. Náš cieľ sa nachádza v Magurskom národnom parku (Magurski Park Narodowy). Navštívime Diablov kameň (Diabli Kamień), Magurský vodopád (Wodospad Magurski) a poprechádzame sa po dedinke Folusz. Trasa je ideálna pre rodiny s deťmi, pretože za krátky čas sa tu dá uzrieť naozaj mnoho atraktívnych krás panenskej prírody. dnes Gabriela Ferencová Nízke Beskydy, Poľsko
Túra Jesenné Grinavské jazerá Nie sú to síce žiadne veľhory, ale podhorie Malých Karpát na rozhraní lesa a vinohradov vie byť na jeseň veľmi príjemné na dopoludňajšiu vychádzku. Takto sme sa počas babieho leta s mamou a Maťkom vybrali do obľúbenej lokality nd Grinavou, časťou Pezinka. Okrem farebných vinohradov sa postupne prechádza okolo troch rybníkov. K tomu nás čakajú ešte dve pekné vyhliadky. včera Soňa Mäkká Malé Karpaty
Rozhovor Národné parky sú lunaparky, využívané primárne na ťažbu V novembri sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Jedným z rečníkov bol slovenský europoslanec Michal Wiezik, ktorý hovoril o tom, že Slovensko by potrebovalo aspoň 5 % územia ponechaného na samovývoj. O tom, prečo práve 5 %, či toľko vhodného územia vôbec máme, a či pustiť do bezzásahových území turistov, sme sa rozprávali v nasledujúcom rozhovore. včera Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Paráč (Ako sme sa na Orave zrichtovali) 26/03/08 07:59 18 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Oravská Magura
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1325 m n. m.
    • min: 700 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 650 m
    • klesanie: 640 m
  • Vzdialenosť
    • 13 km
  • Náročnosť
    • v hlbokom snehu náročné
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 01.12.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 49.28763 ° SŠ
      dĺžka: 19.20776 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.29782 ° SŠ
      dĺžka: 19.18594 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Kozinská, Kozinský potok, hotel Havrania, osada Havrania
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • autobus, vlastná doprava
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.74 (0.17)