Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Reportáž Medvede budeme asi strieľať

V pondelok a utorok 19. – 20.11. som sa zúčastnila na konferencii s názvom Aktuálne otázky ochrany prírody v územiach NATURA 2000. Konferenciu zorganizovali Ministerstvo životného prostredia a Slovenská agentúra životného prostredia. Mňa za HIKING.SK samozrejme zaujímala najviac problematika turistiky na území NATURA 2000 a taktiež medvedia otázka, ktorej sme sa na našich stránkach viackrát venovali.

Konferencia bola rozdelená do dvoch blokov, jeden sa týkal činností a druhý živočíchov. Stihnúť všetko, čo som chcela, bolo teda trochu krkolomné. Úvodné prednášky v bloku činností, kde som sa zdržiavala väčšinu času, sa týkali predovšetkým počtu a rozlohy chránených území európskeho významu a ich prehodnocovaní, ako aj nevysporiadaným majetkovo-právnym vzťahom na území národných parkov. Dobre spracovaná sa mi zdala prednáška Milana Koreňa z Výskumnej stanice ŠL TANAPu, ktorá sa venovala aj veternej a lykožrútovej kalamite. Možno však viac než opis príčiny vzniku kalamít, rizík na kalamitných územiach a opisu súčasného stavu by som privítala aj konkrétnejšie odporúčania, aký postup by bol z vedeckého hľadiska na daných územiach najvhodnejší.

Po skončení prednášky venujúcej sa vlastníckym vzťahom som sa presunula do druhej miestnosti, keďže som si chcela vypočuť prenášku riaditeľa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Jána Mizeráka na tému Zásady ochrany a manažmentu medveďa hnedého na Slovensku. Prišla som akurát počas prednášky Juraja Cibereja z Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach o vývoji populácie a etológii medveďa hnedého. Neviem, čomu sa pán profesor venoval v prednáške dovtedy, ale po mojom príchode až do konca prednášky som počúvala len o odstreloch medveďov. Konkrétne navrhoval jarný aj jesenný odstrel medveďa, a to 10-12% zo sčítanej medveďej populácie ročne a lovenie aj na mäsovú návnadu. Zarazili ma formulácie o striedaní poľovných revírov "aby si nezávideli", spomínal sa záujem o lov zo zahraničia. Na druhej strane je pozitívna deklarovaná snaha neloviť mladé medvede a určovať ich vek nie podľa hmotnosti, ale podľa šírky laby, potláčať ilegálne odstrely a spolupracovať s políciou, a taktiež zverejňovať informácie o odstreloch na internete. K ochrane medveďa padla iba stručná poznámka, že návrh zásad ochrany vypracuje Centrum lesníckeho výskumu vo Zvolene.

Po tejto prednáške nastala zmena programu a namiesto druhého príspevku o medveďoch nasledovala prednáška o premnožených kormoránoch a ich likvidácii rýb v slovenských tokoch. Po asi prvej polovici som sa presunula naspäť do miestnosti, kde bol panel "činností". Bola som zvedavá na prednášku Gabriela Kuliffaya, riaditeľa sekcie cestovného ruchu na ministerstve hospodárstva. Témou prednášky bol Rozvoj cestovného ruchu a NATURA 2000. Trochu ma sklamalo, že na rozdiel od ostatných prednášajúcich nemal pán Kuliffay pripravenú prezentáciu, ale čítal z papiera. Rovnako to, že väčšiu časť svojej prednášky len citoval z dokumentu známeho pod názvom Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013. Všeobecné vety o záväzkoch vlády v jej Programovom vyhlásení boli ešte doplnené o verejnosti už známe informácie ako plánované prehodnotenie rozsahu chránených území, príprava nových zonácií národných parkov, z ktorých v najviac pokročilom štádiu je príprava zonácie v TANAPe, a deklarácia toho, že prírodu nechceme devastovať, aby turisti nestratili motiváciu sem chodiť.

Nasledovala prednáška, ktorú som očakávala najviac. Jej názov bol Pohyb vo vysokohorskom prostredí a NATURA 2000. Pripravili ju spoločne JAMES, KST, Slovenská skialpinistická asociácia a Národná asociácia horských vodcov. Prednášateľom bol skialpinista Stanislav Melek. Prispevok bol zameraný na problémy, ktoré turistov, skialpinistov, atď. trápia ako "užívateľov" prírody. Po kvetnatom úvode pán Malek konštatoval, že "naše" aktivity prírode neškodia a že možnosti pohybu v prírode by sa mali rozširiť, pre zákazy podľa neho chýbajú odborné argumenty. Rovnako by sa mali odstrániť rôzne výnimky a legislatívne obmedzenia. V tejto kategórii spomenul predovšetkým sezónne uzávery, ktoré sú zamerané skôr na bezpečnosť človeka než na ochranu prírody, a povinnosť horolezcov nahlasovať túru vopred.
Ďalej kritizoval nedostatok priestoru na vykonávanie skialpinizmu a spomenul Poliakov, ktorí maju povolený skialpinizmus všade tam, kde v lete vedú chodníky. Taktiež spomenul chýbajúce prepojenie Západných a Vysokých Tatier, problémy so skútrami a štvorkolkami v národných parkoch a zmeny niektorých chát na horské hotely, čo privádza do hôr úplne odlišnú klientelu. Nasledoval záver obsahujúci množstvo patetických fráz. Skôr by som privítala, keby sa nerobil spoločný referát, ale každý zo spomínaných spolkov by urobil vlastný a venoval sa problematike ochrany prírody vo vzťahu k tomu-ktorému športu viac do hĺbky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Nasledovala ešte prednáška v podaní Igora Polčana z TLD na tému Rozvoj lyžiarskych stredísk v podmienkach NATURA 2000, ktorá sa týkala vo veľkej miere legislatívnych obmedzení pri podnikateľských aktivitách na chránenom území. V najbližšom čase plánuje TLD vymeniť sedačkovú lanovku do Lomnického sedla, rozšíriť zjazdovku Tatranská Lomnica - Štart a vybudovať na nej zasnežovanie. Igor Polčan deklaroval, že sa pri rozvíjaní stredísk chcú vyhnúť zásahom do siete NATURA 2000.

Po tejto poslednej prednáške nasledovalo zhrnutie oboch panelov. Zaujímalo ma najmä zhrnutie panelu B, kde som sa na väčšine prednášok nemohla zúčastniť, keďže som počúvala tie "v paneli" A. Zaujímali ma najmä nejaké závery vyplývajúce z druhej "medvedej" prednášky riaditeľa ŠOP Jána Mizeráka. Závery týkajúce sa medveďov zneli: "Medveď hnedý napáda a ohrozuje obyvateľstvo SR, spôsobuje škody na poľnohospodárskych plodinách, ovocných stromoch, dobytku aj včelstvách. Treba vypracovať akčný plán obhospodarovania medveďa hnedého. Nechať túto šelmu na prirodzený vývoj nie je možné. Rezort MŽP a ŠOP pripravuje veľký projekt financovaný zo štrukturálnych fondov, do ktorého sa zapoja všetci odborníci v SR a pripravia dokument, ktorý bude bilancovať počty medveďov na území SR, vyberie optimálny dizajn štatistickej metódy na monitorovanie medveďov.

Po zhrnutí nastala diskusia. Keďže do tejto chvíle som nepočula ani slovko o nejakej prevencii, čo sa týka medveďov, zapojila som sa s otázkou, či sa plánuje riešiť prevencia synantropizácie medveďov, napríklad legislatívnym podchytením toho, aby majitelia hotelov a reštauračných zariadení v oblastiach výskytu medveďov mali povinnosť skladovať odpadky v medveďom neprístupným kontajnerom, prípadne ich nejako oplotiť. Pán Mizerák mi odpovedal, že to by aj tak nič nevyriešilo, keďže medveď má taký dobrý čuch, že odpadky zacíti a ku kontajneru príde aj tak. Dodal, že to je problém hustoty medveďej populácie, pretože ich počty sa zvyšujú, zatiaľ čo počet biotopov vhodných na ich život sa znižuje.
Zaujalo ma to, keďže v Amerike tento systém bežne funguje a možno aspoň v niektorých prípadoch by to pomohlo. Rovnako ma prekvapil fakt, že na konferencii sa nezúčastnil nikto, kto by sa k otázke prevencie mohol relevantne vyjadriť, napríklad Robin Rigg zo spoločnosti SWS - Slovak Wildlife Sciety, ktorý má ako odborník na medveďov dobrú povesť a nepatrí medzi radikálnych ochranárov.

Záverečnou časťou bolo naformulovanie záverov konferencie, na čom za zatvorenými dverami pracovali organizátori a prednášajúci. My ostatní sme si ich potom vypočuli a pripomienkovali. Za zmienku stojí situácia, keď sa čítali predbežné závery týkajúce sa medveďov. Pán Ciberej vyskočil zo sedadla a dožadoval sa doplnenia ustanovenia o zavedení aj jarného odstrelu medveďov a o povolenie loviť aj na mäsovú návnadu. Všeobecný hurhaj prerušil Stanislav Klaučo, generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny na ministerstve životného prostredia, s tým, že najprv musí byť známy presný počet medveďov a potom sa môže debatovať o odstreloch. Z oficiálnych záverov prinášam tie, ktoré sa týkajú nás ako turistov a tie, ktoré sa týkajú medveďov:

Športové a poznávacie aktivity (turistika, horolezectvo, skialpinizmus a jaskyniarstvo) nespôsobujú poškodenie území NATURA 2000 a národných parkov pri dodržaní všetkých kritérií ochrany prírody.

Medveď hnedý vzhľadom na svoju početnosť na Slovensku nepatrí medzi ohrozené druhy. Bezzásahový manažment medveďa hnedého je úzky sektorový pohľad, ktorý nie je aplikovateľný na Slovensku. Narastajúca početnosť medveďa vytvára zvýšené riziko konfliktných stretov s človekom, a preto je nevyhnutné akútne prehodnotiť jeho doterajší manažment:

Prevziať metodiku sčítavania medveďa hnedého od NLC Zvolen a pripraviť spoločný projekt na sčítavanie medveďa za spoluúčasti Univerzity veterinárskeho lekárstva Košice, NLC Zvolen, Technickej univerzity Zvolen, Lesov SR š.p. Banská Bystrica, Slovenského poľovníckeho zväzu a Ministerstva pôdohospodárstva SR pod organizačným vedením ŠOP. Projekt sa bude zaoberať – vyhodnotením početnosti, vekovej a pohlavnej štruktúry, zdravotného stavu, kondície a DNA. Využije sa tiež satelitná telemetria.

Vypracovať akčný plán ochrany medveďa hnedého.

Zjednodušiť povoľovacie konanie na Ministerstve životného prostredia SR potrebné na reguláciu jeho početnosti.

Prehodnotiť rozsah a rozlohu chránených území NATURA 2000.

Na záver teda môžeme konštatovať, že problematika medveďov sa zrejme na Slovensku nebude riešiť cestou súžitia medveďa s človekom, ale začne sa presadzovať silové riešenie.

Čo sa týka turistiky versus ochrana prírody, v neoficiálnej časti konferencie sme sa ešte čo-to popýtali Stanislava Klauča. Čo sa týka súčasných obmedzení v TANAPe, platí, že s prijatím nového návštevného poriadku niektoré z obmedzení zmiznú. Mala by sa zrušiť sezónna uzávera a chrániť sa budú len niektoré lokality a len v čase, v ktorom je to nevyhnutné. Chodník do Tomanovského sedla sa zruší a naďalej sa plánuje otvorenie hrebeňa Červených vrchov. Na otázku, ako pri takom dlhom úseku turista zvládne nocľah, sme dostali odpoveď, že jednak ide o túru pre zdatných turistov, jednak bude povolené jedno alebo dve bivakovacie miesta. Nové chodníky určené napríklad na ústup z hrebeňa v prípade búrky sa budovať nebudú.
Na jar by mala byť hotová štúdia vplyvu na životné prostredie pre nové tatranské chodníky. V prípade, že bude priaznivá, by sa chodníky mali začať budovať v priebehu leta. Uvažuje sa aj o sprístupnení Ždiarskej vidly v Belianskych Tatrách.

Všeobecne sa mi zdala konferencia pomerne chabá z toho pohľadu, že šlo skôr o odprezentovanie určitých odborných stanovísk bez hlbšej odbornej diskusie. Očakávala by som stret rôznych koncepcií a názorov, čo však nebolo. Takisto sa neprezentovali žiadne dlhodobejšie vízie.


Najnovšie