Túra

Květná - Vlársky priesmyk

20.12.07
Kopaničiarske sídla obcí v Bielych Karpatoch stúpajú do značných výšok a dosahujú dnešný spodný okraj javorinského lesa vo výške 600 m nad morom. Túto hranicu prekročilo len niekoľko kopaníc: Kykula vo výške 680 m, Machnáč 700 m a Handrláci 720 m. Snahu získať kopaničiarsku pôdu nevedeli utlmiť ani obmedzenia tereziánskeho urbára, ani prísnosť zákonov. Klčovanie lesov sa nekonalo len v 19. storočí, ale prenieslo sa aj do 20. storočia. V údoliach Súčanky a Bošáckeho potoka sa uskutočňovali staré formy klčovania. Jozef Ľ. Holuby vo svojich národopisných prácach uvádza, že v chotári obce Bošáca na rozhraní 19. a 20. stor. kopaničiari klčovali lesy v blízkosti svojej pôdy. Klčovanie lesného porastu bolo intenzívne najmä v rokoch po 1. svetovej vojne a posledné sa dialo v r. 1964.

1. deň

Květná – Nová hora – Staré Díly – Veľký Lopeník – Malý Lopeník – Lopenické Bošačky – Kykula – Machnáč – Liešna

V septembri 2007 som mal pár dní voľna a rozhodol som sa ich stráviť v Bielych Karpatoch. Vybavil som si ubytovanie v ubytovni MO SR v Trenčíne. O 9:06 hod. som už vystúpil v Květnej. Moje predsavzatie ísť dôsledne po hranici dostalo štrbinu hneď tu. Neuvedomil som si, že môžem vystúpiť pred colnicou a počas prehliadky som už nechcel vyskakovať. Vystúpil som teda až v obci.

Nehľadal som smerovník so zelenou, ale začal som stúpať poza domy lesnou cestou. Singulárne družstvo upozorňovalo na zákaz výrubu vianočných stromčekov. Vyšiel som na veľkú lúku, z ktorej bolo vidno Veľkú Javorinu s vysielačom i cestu od colnice Šiance do Březovej. Lúka bola priam posiata jedľami bedľami. Popri plote som zišiel k potoku a po jeho prekročení k domom, kde ma začal obskakovať vlčiak. Majiteľ ho odvolal a tak som sa mohol naivne spýtať, či tenisové kurty a mini futbalové ihrisko s umelým trávnikom je obecné. Nie, patrí súkromníkovi, ako výbava domčeka.
Turistický smerovník so zelenou ma poslal po okraji poľa hore na Veľký Lopeník. Nechcelo sa mi pátrať po hranici, vedel som, že sa na ňu napojím. Len údaj o 3 km na Lopeník je zradný, lebo prudké stúpanie trvá 1,5 hod. To je ten večný rozpor medzi slovenským údajom v čase a českom v kilometroch. Mne osobne sa zdá praktickejší údaj v čase, navyše ak je dolu vpravo na smerovníku za číslom chodníka údaj v kilometroch.

Pripojil som sa na hranicu pri pätníku č. 2. Tu ma v r. 2002 skoro zabil cyklista, besne sa rútiaci dolu. V pohode som prišiel na Veľký Lopeník. V roku 2002 tu bol len základný kameň, položený a vysvätený 23. júna. Prvú rozhľadňu tu postavili 1944, no zhorela v 1946. V tom istom roku postavili novú, ktorú zub času zdolal v 1972. Túto poslednú postavili podľa návrhu architekta Sládečka. Koncom II. svetovej vojny padlo v bojoch o Veľký Lopeník 250 červenoarmejcov a 22 z nich tu má spoločný hrob. Okrem pamätníka sú na lúke pod rozhľadňou informačné tabule, altánok a na moje prekvapenie, hoci je pracovný deň, päť českých turistov. Nechali si auto na Mikulčinom vrchu a prešli sa sem. Vyšiel som na rozhľadňu a kochal sa skvelým výhľadom na všetky strany. Potom som sa najedol a celkom fajn si pokecal s mladým párom o turistike a fotografovaní. Už teraz môžem srdečne pozvať v mene organizátorov z obcí Březová, Lopeník a Nová Bošáca všetkých milovníkov Bielych Karpát na tretí ročník osláv otvorenia rozhľadne, ktorý bude 27. – 29. 6. 2008.

O 12:30 som vyrazil na ďalšiu cestu a to som netušil, čo ma čaká. Pri kameni č. 44 bol papier s upozornením, aby ľudia prešli vľavo a pokračovali po hraničnom vale. Uvedomil som si, že hranica sa láme v pravom uhle doprava a strmým klesaním som prišiel k potoku. Tu sa začali moje omyly. Myslel som si, že to je Predpolomský potok a nezmyselne som sa vybral vľavo hore do kopca. Uvedomiac si chybu, skrútil som sa vpravo po vrstevnici, no lesná cesta ma zase zlákala vľavo. Prišiel som k dvom posedom, pričom k jednému neviedol rebrík. Čo tam lietajú? Keď mi cez stromy presvitol Mikulčin vrch, uvedomil som si omyl a zvrtol sa späť, neskôr kolmo dolu lesom. Vyplašil som srnčiu zver z ležoviska. Došiel som k samotám, dá sa tu nabrať voda. Po ceste som prišiel k hraničnému kameňu č. 40 a veril, že už to pôjde.
No deň bol asi pobosorovaný. Prešiel som Predpolomský potok a na poslednom kameni nebol načrtnutý smer pokračovania. Podľa mapy mala hranica robiť malý oblúk vľavo a pokračovať rovno. Kamene som nenašiel a tak som šiel hore vľavo. Prišiel som k veľkému senníku s neďalekým posedom. Ak tu poľujú, tak je to dosť nechutné.

Hranicu som skôr tušil, ako vedel, kde je a tak som kráčal lesom hore. Lesná cesta ma doviedla na rúbanisko a na hrebeni som tušil červenú z Mikulčinho vrchu a dúfal, že kopec je Kykula. Naozaj to tak bolo. Hranica prišla sprava a zahla na lúku v pravom uhle. Takže pri kameni č. 35/14 som bol opäť na hranici a už som vedel, že nasledujú lúky so samotami. Došiel som k smerovníku Kykula a keď som si vysýpal konáriky z vibrám, prišli kozy a začali mi lízať spotené, smradľavé ponožky. Odohnal som ich a oni si pokojne prešli do Čiech. Do Liešnej to bolo podľa smerovníka 2,5 hod. a ja som mal do odchodu autobusu už len 85 minút. Rozhodol som sa zrýchliť, veď po lúke to bola skoro rovina. Prefrčal som okolo odbočky na Handrláky, stretol som sa s cyklistami a celou triedou českých detí na výlete. Na stĺpikoch rozpadnutého plotu som zbadal žltú a vedel som, že mám vyhrané. Hranica začala klesať a pri kameni 32/4 som sa so žltou odpojil od hranice a strašnou lesnou cestou, vhodnou snáď len pre tanky, som kráčal k Liešnej. Keď cesta zahla doprava, vykročil som lesom kolmo dolu. Prišiel som k chatám a od nich opäť na cestu so žltou. Ponad potok som vyšiel na asfaltku Starý Hrozenkov – Drietoma. Kúpil som si 3 l žinčice v drevenom obchodíku pri zastávke a sadol si do búdky. Prišli záhradkári a o chvíľu aj autobus. Mne sa zrazu zachcelo ísť domov. Ospravedlnil som sa na ubytovni a hoci som v Trenčíne musel čakať 40 minút na meškajúci autobus, doma som bol o devietaj.
Nuž, niekedy chodenie po hranici prináša aj takéto zážitky. Dôležité je nespanikáriť.

2. deň

Vlársky priesmyk – Čakanovský potok – Jarův vrch – Chladný vrch – Javorník – Čerešienky – Peňažná – Na koncích - Bašta – Stehlíkovci – Paseky – Boky – Liešna

Na druhú túru som sa vybral po dni oddychu. Vycestoval som ráno 7:30 hod. vlakom cez Trenčiansku Teplú do Vlárskeho priesmyku. Zaujala ma voda medzi oknami v motoráčiku. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa vlní pri brzdení a rozbiehaní. Po vystúpení vo Vlárskom priesmyku som si vypýtal na stanici pečiatku, a odfotil si stanicu a pomník, oznamujúci otvorenie trate 28. 10. 1888, šesť rokov po udelení licencie na jej výstavbu. Potom som prešiel cez colnicu na Slovensko a cez železničný most ponad rieku.

Hneď za mostom som vykročil po ceste doprava. Onedlho som prekročil aj potok a rozbahnená cesta ma doviedla k chate so studničkou. Na krytej verande chaty by sa možno štyria ľudia vyspali. Napil som sa a začal sa štverať kolmo do kopca. Narazil som na lesnú cestu a po nej som sa vybral hore. Na strome sa objavila červená, no z minulej návštevy som už vedel, že je neplatná. Nová je preznačkovaná po českej strane cez Svatý Štěpán na Javorník. Slniečko veselo pripekalo a zo mňa sa začalo liať. Z lesa bolo počuť drevorubačov a trochu som už začínal byť nervózny, lebo hranica neprichádzala. Odbočil som teda zo zvážnice prudko doprava hore a cez rúbanisko konečne prišiel na hranicu u hraničného pätníka 3/5. Trvalo mi to sem 80 minút a prešiel som 3,3 km.

Cesta už potom bola jasná a ani príliš nestúpala. Za hodinu som prišiel na Javorník, keď predtým sa zľava pripojila modrá, ktorá na mape nie je. Tušil som, že ide z Hornej Súče. Na Javorníku som si dal obedovú pauzu. Je tu lavička, vrcholová kniha, žiaľ šalátového typu, a skrinka so svätou Máriou a Ježišom. Na nej je krabička zápaliek. Postavili to tu skauti z Hornej Súče. Po najedení som vykročil odpočinutý a s usušeným tričkom. Vľavo v diaľke sa objavil vysielač na kopci Nad coborou. Chodník pomaly klesal s miernym prevýšením na Čerešienkovú. Pobavili ma zátarasy na lesných cestách, ktoré boli veselo obchádzané novými cestami. Zbytočne vyhodené peniaze pre úradnícku hlúposť. Začali byť pekné výhľady na obe strany hranice a hustý les presvetľovali prieseky. Stretol som štyroch cyklistov. Keď som uvidel uprostred lesa búdku WC, najprv som sa pobavil, no potom som si uvedomil, že je to Peňažná, kde bývajú stretnutia pohraničných obcí. Aj tento rok bolo a patronát mal Zlínsky hajtman. Vrcholová knižka bola zachovalá, tak som sa zapísal. Na dvierkach skrinky ma zaujal oznam, že sa stratili dve ovce a štyri jahňatá. Kto ich uvidí, nech zavolá na číslo telefónu dolu uvedené a bude finančne odmenený. Žiaľ, nevidel som ich. Sú tu stoly, lavice a v prípade nepriaznivého počasia sa dá pod veľké stoly z Káblováckych bubnov snáď aj schovať. Divný ježko kríž stojí tiež ešte, ako v roku 2002.

Za pol hodinu som bol Na koncích. Je tu smerovník osadený kopou značiek a 200 m poniže aj studnička. Je tu aj Bojkovický náučný chodník s tabuľami. Od smerovníka Bašta som kráčal pre zmenu po žltej, lebo červená šla vpravo. Chodník už vytrvalo klesal. Vedľa súčasných hraničných kameňov boli aj staré, pravdepodobne z Protektorátu Čechy a Morava. Nadpisy na nich však boli obrúsené. Pri kameni 17/4 vľavo dolu je voda. Zábavné, že zrazu som počul hlásenie obecného rozhlasu. Bolo to asi z Koprvasov. Začal som prekračovať potoky – kamene 19, 19/8. Pri kameni 20/1 sa na pravej strane objavila obrovská lúka s domami. Na našej strane sa zjavila tiež lúka, práve na nej hrabali pokosené seno. Pri kameni 21/8 je studnička. Lúkou som prudko klesal k Lešnianskemu potoku. Domy sú z oboch strán hranice a prechádzal som aj popri kaplnke postavenej v roku 1950. Potešila ma naša zástava na jednom z domov. V Škandinávii je to bežný zvyk. Prešiel som cez potok a hranicu. Nechcelo sa mi šliapať ešte cez kopec Bedová na colnicu, lebo som zistil, že chytím autobus 17:10 hod. do Trenčína. Obzrel som si Rekreačné zariadenie Jánošík, kde som chcel pôvodne prespať, no na ObÚ v Drietomej ma informovali, že už nefunguje. Je to škoda, lebo je veľké a zachovalé. Určite by sa tu deti cítili dobre. Ubytovanie sa dá objednať v súkromnej chate za ním. Kontakt na mobil 0905 514 472. Pásli sa tu dve ovečky a na strome mali z látky urobenú tvár. Pri hlavnom ťahu predávajú ovčie výrobky zo Zázrivej. Kúpil som si skvelú chladenú žinčicu a 400 gr. syra.

Autobus prišiel načas, taktiež aj v Trenčíne. O 20:45 hod. som už sedel v kuchyni a vykôstkovával slivky, ktorých Danica doniesla neúrekom zo záhrady od mojej sestry.

Fórum 4 príspevky
Květná - Vlársky priesmyk 02/01/08 10:58 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. 16/11/19 Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Květná - Vlársky priesmyk 02/01/08 10:58 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 911 m n. m.
    • min: 275 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1817 m
    • klesanie: 1811 m
  • Vzdialenosť
    • 44,59 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 17.09.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 48.88562 ° SŠ
      dĺžka: 17.71944 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.94698 ° SŠ
      dĺžka: 17.91164 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • ubytovňa DJ Květná, súkromná chata Jánošík v Liešnej, ubytovňa MO SR v Trenčíne, rozhľadňa na Veľkom Lopeníku
  • Voda
    • obchod v Květnej, Liešnej, prítok Predpolomského potoka, studnička v Lopenických Bošačkach, samoty na Kykuly, studnička pri chatke nad Vlárou, studnička 200 m pod smerovníkom Na koncích, pri hraničnom kameni 17/4, 19, 19/8, 21/8,
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • SAD Bratislava-Nové Mesto nad Váhom - Květná, Liešna-Trenčín-Bratislava, vlak Bratislava-Trenčianska Teplá-Vlársky priesmyk
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1 (0.34)