Trasa

Hnilec – sedlo Grajnár – Grajnár – Knolská poľana – Malá Knola – rázcestie pod Veľkou Knolou – Veľká Knola a späť na sedlo Grajnár

Panoramatická jazda

Cestu vlakom Horehroním a údolím Hnilca považujem za najkrajšiu železničnú trať na Slovensku. Nízke Tatry a Slovenské rudohorie nám dnes neostávajú nič dlžné. Vychutnávame si celý nízkotatranský hrebeň, na ktorého konci tróni Kráľova hoľa. Pohľad od Telgártu je najlepší. Unikátna telgártska slučka a nasleduje Slovenský raj, ktorý pohľadmi v ničom nezaostáva voči minutej ceste. Ostrá skala, množstvo tunelov, Sokolie skaly nad Stratenou, Hnilecká priehrada s Dedinkami a planinou Geravy. Za stanicou Mlynky sa začíname mrviť v lokálke. Rakovec, Sykavka a Hnilec - ako sa dozvedáme od sprievodcu vo vlaku: „To nie je zastávka na znamenie. Hnilec je stanica, kde vlak stojí vždy.“

Prerážači stopy

Vystupujeme do čerstvo zasneženej krajiny. Vysoko nad nami je vrch Babiná, Javor a hentam v pozadí Veľká Knola, kam sa dnes vyteperíme. Kráčame pôvodne bývalou baníckou osadou, ktorá po SNP dostala čestný titul – povstalecká obec. Orientačným bodom nám je dominantný kostol, pod ktorým bočíme podľa zelenej značky do uličky smer priesmyk Grajnár. Doprevádza nás brechot psov spoza plotov. Za moment sa psy pridávajú k nám. Čiastočne nám razia zasneženú cestu nahor dolinou Grajnár. Sledujeme priebeh starej furmanskej cesty do Spišskej Novej Vsi. Snehu úmerne pribúda s nadmorskou výškou. Štvornohí „kamoši“ z Hnilca sú plní sily a naďalej robia stopu. Vytrepú sa s nami aj do sedla Grajnár. Škoda, že niekdajší motorest Javor je rozbitý. Isto by sme využili jeho služby. No nič. Zastavujeme vedľa rázcestníka a občerstvujeme sa. Zároveň pozorujeme miestnych bežkárov, ako nastupujú z dobre dostupného Grajnára (parkovisko a autobusová zastávka) na bežeckú stopu okolo vrchu Javor.

Vyhrážky

Náš smer postupu je opačný ako bežkárov. Ideme po hrebeni na severozápad. Hrebeňová modrá len nepatrne stúpa a začíname ľutovať, že sme si nezobrali bežky. Našťastie snehu nie je „až po brucho“, ale Ego robí pešiakom užitočnú stopu snežnicami od Pyra. Niekoľkokrát sa pokúšame zvrátiť hnileckých „trhačov“ domov, ale neúspešne. Kdesi pred Knolskou poľanou to zrejme pre naše opakované vyhrážky pochopili a hádam sa aj vrátili brechať do dvora.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Knolské panorámy

Na konci Knolskej poľany sa objavuje rázcestník Malá Knola. Meníme modrú za žltú. Ideme okolo poľovníckeho posedu cez vysokú smrekovú horu. Zelená tabuľa označuje chránený areál Knola – územie zvyškov pôvodného lesa s mozaikou polian a roztrúsených skál. Zapadnutá stopa nás dovádza k rázcestiu pod Veľkou Knolou, kde sa pre výhľady oplatí odbočiť k samotnému vrcholu Veľkej Knoly. Významová odbočka „výhľad“ končí na rozsiahlej vrcholovej lúke charakteru hole. Vedľa vrcholového kameňa s výškou 1265,9 m n. m. sa nachádza drevený samorast s vrcholovou knihou a výhľadovou ružicou Veľká Knola. Ako prvý padne do oka, perspektívny pohľad na Kráľovu hoľu. Z nášho smeru pôsobí ako mohutný vulkán so snehovou čiapkou na vrchole. Ak podídete viac na západ, z osamotenej skalky vykukne smrekmi neclonený pohľad na hradbu Tatier. Ostatné pohoria naokolo ostávajú v tieni spomínaných pohľadov pre vrcholové porasty okolitého lesa. No napriek tomu možno vidieť rudohorské vrcholy ako Pálenica, Medvedia hlava, Muráň, Hýľ, Hanisková, Suchý vrch, Havrania skala, Viničiar, Ondrejisko, Čierna hora, Kruhová, Stolica, Radzim a Babiná.

Nedopovedaná túra

Nevynechávame tradičné rituály platné na najvyššom bode túry. Spoločná vrcholová fotografia, posilnenie sa a „vrcholovô počastovanie“, ktoré som špeciálne odložil z pobytu na Zakarpatskej Ukrajine s nápisom Frankivska gorilka… :-) Dnešná túra mala záver až v 10 km vzdialenom horskom hoteli Geravy v Slovenskom raji, ale chcel som mať konečne aj nejaký kratší článok ;-).

Veľkú Knolu dávam do pozornosti ako tip na silvestrovskú túru. PF 2008

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek