Túra

Zwardoń – Megoňky

03. 01. 2008
V roku 2003 som si kúpil nový digitálny fotoaparát Olympus 740 UZ. Odskúšať si ho v praxi som sa rozhodol na našej prvej viacdňovej "šlapačke" po hranici. Manželke som navrhol putovanie počas májového voľna od chaty k chate po hrebeni Javorníkov, no nechcela a tak som vybavil ubytovanie v chate Bukovina pri Turzovke, kde sme boli v roku 2001. Sú tu dva lyžiarske vleky a veľmi dobré podmienky na letnú i zimnú turistiku, cykloturistiku, zjazdové i bežecké lyžovanie.

Teraz sme bývali v apartmáne a celkom sami v celej chate. Ráno nám robili raňajky na 7:15 a potom sme autobusmi chodili do okolitých dediniek, z nich na hrebeň, z neho zase dolu do dediniek a autobusom späť. Úseky neboli dlhé, no pieklo slnko, čo Danici prekáža a inak sa to nedalo spraviť. Strávili sme pekných 10 dní na Kysuciach a v podstate sme videli všetko, čo som naplánoval. V čísle 3 - 4/2003 Krás Slovenska sa o Kysuciach písalo pomerne dosť a tak som mal čerstvé a overené správy. Túry po hranici sme striedali s spoznávaním okolia – kamenné gule, ropný prameň, svätá hora Živčák.
Táto prvá „hraničná dovolenka“ ma utvrdila v tom, že sa pochod po hranici dá spraviť aj s bývaním na jednom mieste.

1. deň

Zwardoń – Mýto – Slivkula – Moravcovci – Hrčava – Čierne pri Čadci

Trasy som doma všelijako plánoval, no na internete som ťažko hľadal spoje, keďže som neovládal názvy samôt. Takže až v Turzovke som zistil, čo a kedy kam ide. Trasy sme nechodili tak, ako ich predkladám, lebo spoje to neumožnili, no pre zrozumiteľnosť priechodu Zwardon – Strelenka som ich takto zoradil.

Po prvýkrát som bol na trojbode pri Hrčave so štyrmi kolegami z T. O. Bjatek, keď sme boli v roku 2001 na Kysuciach a ja som nahovoril Maju, aby nás tam z Turzovky odviezla. Šli sme jej autom cez Jablunkovský priesmyk a potom do Hrčavy. Auto sme odstavili pri krčme a pešo sme sa vybrali hľadať trojbod. Majiteľ usadlosti nás nechcel pustiť cez svoje pole a tak sme všelijako kľučkovali, než sme sa dostali k českému ihlanu. Slovenský je za potokom a k poľskému sme nechceli ísť, aby neboli problémy s hraničiarmi. Odfotili sme sa a potom šup ho späť k autu a do Turzovky.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Teraz som sa chystal ísť s Danicou. Autobusom sme šli z Turzovky do Čadce a vlakom z Čadce do Zwardona, pričom sme si museli kúpiť spiatočné lístky, lebo boli lacnejšie, ako jednosmerné. Na stanici v Zwardoni vojaci so samopalmi strážili na peróne a nechceli ľudí pustiť von, kým neprebehne colná kontrola. My sme po nej vystúpili a novou asfaltkou sa vrátili k colnici Mýto. Začalo riadne pršať a dážď nám znepríjemnil celý deň. Za colnicou sme sa vybrali vpravo hore panelovou cestou a po dosiahnutí hranice už podľa pätníkov.

Hoci sme mali nepremokavé oblečenie, Danici premokli nové goratexové vibramky. Neskôr sme zistili, že aj tak ich treba impregnovať a potom sa to už nestalo. No možno to spôsobilo aj "odídenie" nepremokavých nohavíc. Keď sa Danica po návrate na chatu sprchovala, zistila, že má nohy celé biele od vnútornej fólie z nepremokavých nohavíc. Kúpili sme potom nové. Ja som mal pončo darované mladšou dcérou, žiaľ neosvedčilo sa, lebo bolo na bokoch zapínacie a stále sa rozopínalo. Každopádne Danica mala po nálade. Hore spotená z gora- textovej bundy a dolu mokrá z nekvalitných nohavíc.

Držali sme sa pätníkov, lebo značka tu nebola. Strže sme prekonávali po drevených mostíkoch, ktorým sme veľmi nedôverovali. Boli mokré, klzké a navyše evidentne staré. U Csadecky sme sa museli vrátiť dosť kolmo dolu, lebo na riečke bol strhnutý mostík. Šli sme popri nej až do osady Moravcovci, cez most k turistickému prechodu Jaworzynka – Čierne. Je tu žltá a modrá značka. Pokračovali sme popri potoku hore. Za kopcom už bola Hrčava. Riskli sme to a cez potok sme prešli pozrieť si aj českú stranu. Potom sme sa po zelenej ponáhľali dolu do Čierneho, lebo Danica nechcela v lejaku pokračovať na Megoňky. Trikrát sme museli brodiť potok. Do dediny sme prišli zarovno s vlakom na Čadcu a v nej sme len preskočili na vlak do Turzovky. Bol to jediný daždivý deň nášho pobytu v Turzovke, inak pieklo slnko.

2. deň

Čierne pri Čadci zastávka – Hrčava – Polgrúň – Jablunkovský priesmyk – Dejovka – Megoňky

Po raňajkách sme šli autobusom do Čadce. Pôvodne sme mali ísť autobusom MHD č.4 do Megoniek, ale keďže skôr prišiel autobus do Čierneho, tak sme nastúpili naň a vystúpili pri futbalovom štadióne. Popod železnicu po zelenej sme šli hore na Hrčavu. Našťastie sme sa nemuseli brodiť potokom, od smerovníka Pod Hrčavou sme šli podľa hraničných kameňov lesom hore - dolu, kopírujúc hrebeň a prekračujúc potoky (Čierny a Markov).

Najedli sme sa pri osade Polgrúň. Srnky nám behali popred nos, no neodfotil som ani jedinú, pretože než som spojazdnil fotoaparát, boli preč. Život nám dosť komplikovali tŕne na lúkach. Bolo zaujímavé sledovať latkové ploty pri samotách, kopírujúce hranicu. Vyzeralo to, akoby hranica bola oplotená. Vyšli sme presne nad strechou colnice v Jablunkovskom priesmyku a tak sme trochu zabočili k nám a zišli k bufetu, kde sme si dali nanukovú tortu. Potom popod železnicu a dosť strmo po lúke hore, aby sme sa zase napojili na hraničné kamene. Hore ma chytila behačka, no les to istil. Po vlne sme prišli k druhému hraničnému priechodu (Šance – Milošová), suverénne sme prešli popred závoru a pokračovali ďalej. Vyšli sme pri samotách na českej strane a po ceste zišli do Megoniek k MHD. Deň bol slnečný.

Prírodná pamiatka Megoňky

Dátum vyhlásenia: 18. 6. 2003
Nadmorská výška: 575 m n. m.
Rozloha: 1,67 ha

Výskyt pieskovcových skalných gúľ v tejto lokalite bol objavený v roku 1988 pri ťažbe kameňa v lome Padyšák. Lokalita Megoňky tvorí spolu s blízkou obcou Klokočov súvislý pás s výskytom kamenných gúľ. Ide o zatiaľ najväčšie nálezisko kamenných gúľ v Európe. Pravidelné guľovité objekty je možno vidieť priamo v skalných stenách kameňolomu a v jeho okolí. Pôvodne sa tu nachádzalo asi 30 gúľ s priemerom od 25 do 300 cm. Viaceré z nich, ktoré boli priamo v kameňolome, boli následne odvezené na rôzne miesta (Lesostav Oščadnica – nižný koniec, Považské múzeum – prírodovedná expozícia Krasňany) a jedna je osadená i v partnerskom meste Čadca – v poľskej Toruni. Najväčšia a dominantná kamenná guľa s priemerom 3 m sa doteraz nachádza v kameňolome. Teleso gule je tvorené hrubozrnným zlepencom s kamienkami do 2-4 cm, povrch gule je tvorený jemnozrnnou úpravou. Guľa je rozdelená ideálnym rezom a dva diely. Podľa geológov mohli gule vzniknúť „pnutím a otáčaním v hornine“, podľa iných odborníkov ide o guľovitý rozpad hornín. Materiál, z ktorého sú gule zložené, má podľa tabuliek objemovú hmotnosť približne 2 tony. Po prepočte vychádza hmotnosť najväčšej z nich na 25 až 30 ton! V súčasnosti je územie chránené 5. najvyšším stupňom ochrany.

Prístup: Autobusom na konečnú stanicu MHD č. 4 Čadca – Milošová, odtiaľ asi 300 m ku kameňolomu.

Trojhraničie SR - ČR - PR

V súčasnosti sa stáva turistickou atrakciou v dobrom slova zmysle. V mieste trojhraničia je vybudovaná drevená lávka do Poľska, oddychové miesto s posedením. V blízkosti Trojhraničia sa nachádza obranný systém, tzv. valy s redutami a zvyšky opevnenia tzv. Malých (ale aj Hajdúckych alebo Hrnčiarskych) šancí. Aj dnes je v teréne vidieť mohutnosť stavieb, výšku a šírku priekop. Systém slúžil na ochranu Tešínskeho kniežatstva a začiatok výstavby je datovaný v rokoch 1578 za vlády Václava III. Adama.

Zdroje:
www.sazp.sk, článok RNDr. Fratiška Beleša, Správa CHKO Kysuce.
www.mestocadca.sk

Fórum 1 príspevok
Zwardoń – Megoňky 04/01/08 22:31 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Bivak Pivnica Kolovrátok pod Mesačnou Opäť raz som sa presvedčil, že ak som niekade išiel desaťkrát, ešte stále som si všetko poriadne nepozrel. Na lúke Kolovrátok pod kopcom Mesačná vždy bývala kontrola pri Pochode bankových úradníkov. Chalani stanovali pri altánku a od prameňa sa chodilo neznačene k oploteniu obory Biela skala. Že je tam asi uprostred lúky pod stromami v lese pivnica, som si všimol až minulú sobotu, keď som prechádzal zo Sološnice do Píly. 17/10/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra České středohoří – okolím Litoměřic Náš T. O. Bjatek sa v roku 2020 dožíva 20. výročia svojej existencie. Na tento, pre nás tak významný rok, sme si pripravili viacero zájazdov – švajčiarske štvortisícovky, jednodňovky na Madeire, rakúske pohodové dvojtisícovky a České středohoří. Prišla však pandémia a plány nielen na zahraničie, ale aj domáce akcie padali jeden za druhým. 06/10/20 Miroslav Svítek Svet
Túra Píla – Budmerice – Báhoň Prechod Lúčanskou Fatrou a debata s kamarátom ma inšpirovala k plánovaniu účasti na Špačinskej stovke, respektíve jej polovičke po Myjavu. To som však zabudol, že som pred časom kúpil lístky do divadla na sobotu večer. Bolo treba zvoliť niečo, z čoho sa dá v rozumnom čase vrátiť domov a scivilizovaný sa vybrať za kultúrou. Ešteže mám v šuplíku vždy pár tipov, kam sa chcem vybrať. Rozhľadňa pri Jablonci a Náučno-poznávací chodník popri Gidre bol jedným z nich, a tak sme sa tam vybrali s kamarátkou. 11/09/20 Miroslav Svítek Podunajsko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Stolové hory v Saskom Švajčiarsku V septembri sme sa vybrali do neďalekého Nemecka. Cieľom nášho trojdňového putovania bola bývalá vojenská pevnosť tesne za hranicami Česka. Terén bol nenáročný, zaujímavostí mnoho, doprava vlaková, lodná a pešia. dnes Jana Hrehová Svet
VHT Furkotská dolina, Bystrá lávka a Štrbský štít Ôsmy diel zo seriálu Tatranské doliny je venovaný Furkotskej doline, ktorá ústí neďaleko Štrbského plesa a ohraničuje ju Soliskový hrebeň z východu a hrebeň Ostrej zo západu. V závere doliny sa nad ňou týči Furkotský štít, z ktorého oba hrebene vybiehajú. Veľkou ozdobou Furkotskej doliny sú dve Wahlenbergove plesá, ležiace v jej hornej časti. Vyšné Wahlenbergovo pleso v samom závere doliny je druhým najvyššie položeným plesom v Tatrách a to je aj dôvod, prečo tu robím výnimku a dolinu si neprejdem tradične hore a späť dole. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Severovýchodnou časťou malebnej Muránskej planiny Po viacerých zimných a jarných potulkách Muránskou planinou som bažil po ďalšej návšteve ľudoprázdneho horstva. Naplánoval som si „okruh“ z Červenej Skaly s prespaním na útulni Nižná Kľaková, ktorá je čarovným miestom priamo v srdci národného parku. Počkal som, kým prejde daždivé obdobie druhej októbrovej dekády a vydal sa neplánovane sám do divočiny. 21/11/20 Martin Birka Muránska planina

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zwardoń – Megoňky 04/01/08 22:31 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Západné Beskydy (Turzovská vrchovina, Jablunkovské medzihorie)
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 845 m n. m.
    • min: 475 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1175 m
    • klesanie: 1200 m
  • Vzdialenosť
    • 27 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 03.05.2003
  • Štart trasy
    • šírka: 49.50419 ° SŠ
      dĺžka: 18.97798 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.49463 ° SŠ
      dĺžka: 18.72277 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 49.40387 ° SŠ
      dĺžka: 18.62749 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • chata Bukovina Turzovka
  • Voda
    • Solowy Wierch 2 pramene, Stefanka 2 pramene, potok Čierňanka, potraviny na hraničných prechodoch, v Megoňkách a Čiernej pri Čadci
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • SAD Turzovka - Čadca,vlak Čadca - Zwardon a Čierne pri Čadci - Turzovka,SAD Turzovka - Čierne pri Čadci,MHD Megoňky - Čadca,vlak Čadca - Turzovka
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.25 (0.57)