Túra

Zimný prechod Slovenským rajom II.

21.01.08
Po úspešnom zdolaní Prielomu Hornádu sa v nasledujúce dni vyberieme na prechod roklinami. Vodopády v nich sú uväznené v ľadovom pancieri. Mohutné ľadopády v bočných stenách roklín vytvárajú bizarné tvary prekvapujúce rozmanitosťou. Vďaka skalným previsom so stalagmitmi, stalaktitmi a stalagnátmi sa občas budeme cítiť ako v ľadovej jaskyni. Netreba však zabúdať na fakt, že prechod tiesňavami Slovenského raja je povolený výlučne smerom nahor!

Deň druhý – Kláštorská roklina a Suchá Belá

Za ranného šera a štípajúceho mrazu rezko smerujeme cez Čertovu sihoť dole k Prielomu Hornádu. Chodník je panensky zasnežený, k slovu sa po prvý raz dostávajú snežnice. Z viacerých miest vidieť nízkou oblačnosťou zahalený Spiš. Veľmi pôsobivý je aj pohľad do doliny Bieleho potoka s ústím rokliny Kyseľ. Takmer nečakane začína terén prudko klesať. Snežnice na nohách vystriedajú mačky, bez ktorých by sme týmto „ľadochodníkom“ neprešli. Keď sa ocitáme v ústi Bieleho potoka, sme šťastní, že sme tento úsek prešli bez ujmy na zdraví.

Chodníkom Horskej služby

Presun k ústiu Kláštorskej rokliny sme sa rozhodli absolvovať Chodníkom Horskej služby. Spočiatku kráčame pohodlne zalesneným brehom Hornádu. Keď však prejdeme na jeho pravý breh, značka naberie výšku. Exponované úseky sú zabezpečené reťazami, ale bez mačiek a cepínov by sme ich nezvládli. Námaha a priznám sa, aj mierny strach, je vyvážená krásou zimnej prírody. V oblasti Letanovského mlyna je trasa opäť nenáročná. No čoskoro zase stúpame zaľadneným svahom. Jeden úsek je priam ako zrkadlo. Adrenalín v tele prudko stúpa, cepíny a bodce mačiek sú v permanentnej akcii. Chvalabohu, úspešne ho zvládame. Ďalšie zaľadnené miesta nám potom už ani nepripadajú nebezpečné. Keď dosiahneme mostík pod ústim Kláštorskej rokliny, skonštatujeme, že zimný prechod Prielomom Hornádu Chodníkom Horskej služby je atraktívne, až adrenalínové dobrodružstvo.

Kláštorská roklina

Táto roklina sa nachádza sa v severnom svahu rozsiahleho masívu Čertovej sihote, pod planinou Kláštorisko. Hneď za lanovým mostom cez Hornád začíname prudko stúpať. Skalné prahy tu vytvorili systém kaskád, ktoré predstavuje sedem vodopádov (Objaviteľov, A. Straku, Dúhový, G. Nedobrého, Malý, Kartuziánov a Machov vodopád). Práve prvé tri majú najimpozantnejšie ľadopády. Za pomoci rebríkov rýchlo naberáme výšku. Zdravíme „ľadolezcov“ a obdivujeme bizardné tvary ľadu. Stačí popustiť fantáziu a vidíme modliacieho mnícha, medveďa a Vlasto spoznáva aj Mrázika. Po prekonaní posledného vodopádu sa stúpanie zmierni. Prechádzame okolo zaniknutých kláštorných rybníkov k centrálnemu turistickému smerovníku na Kláštorisku. Je poludnie, tak teplý obed na chate padne výborne.

Suchá Belá

Pôvodne sme plánovali zísť po žltej značke naspäť do Prielomu a ním pokračovať na Podlesok. Kvôli zdržaniu v exponovaných úsekoch Chodníka Horskej služby sa presúvame z Kláštoriska k ústiu Suchej Belej po zelenej značke. Ešte pred Hrdlom Hornádu odbočíme cez rekreačné stredisko Radosť k Spišskej kolibe (t.č. zatvorená) a sme na Podlesku.
Odtiaľto je to k ústiu Suchej Belej na skok. Ako sa vnoríme do lesa, privítajú nás prvé náznaky očakávaných krás rokliny. Na podložie zamrznutá hladina potoka sa postupne zarezáva do skál. Prichádzame k prvým dreveným rebríkom. Sneh sa na nich už stihol premeniť na ľad. Tak sa do akcie znova dostávajú mačky. Konečne sme pred Misovým vodopádom. Jeho ľadopády sú priam monumentálne. Prechádzame cez ne systémom rebríkov a lávok. Okolité bralá a previsy sú bohato zdobené cencúľmi. Medzi Misovým a Okienkovým vodopádom je miesto Roklinou volané. Tu nás skalné steny akoby chceli rozpučiť. Je to najužšie miesto Suchej Belej. Nestačíme obdivovať tú krásu. Pri prechode cez skalné okno Okienkového vodopádu musíme byť mimoriadne opatrní, lebo horná časť rebríka je pod vrstvou ľadu. Za Korytovým a Bočným vodopádom majú viaceré skalné previsy výzdobu, na akú natrafíte len v ľadových jaskyniach. Kaskádami sa roklina končí a mení sa na peknú dolinu. Míňame zamrznutý prameň, ktorý v letných mesiacoch poskytuje príjemné osvieženie. Keď dorazíme k rázcestiu Suchá Belá vrch, začína sa stmievať. Pod prístreškom vybaľujeme dobroty z ruksakov a zahrievame sa Ľubošovým Calvádosom.
Za svetla čeloviek šliapeme lesnou cestou k rázcestiu Pod Vtáčím hrbom. Nálada je výborná. Zo značky pozorujeme v diaľke svetlá ľudských sídiel. Po príchode na chatku sa rýchlo prezliekame a poďho rovno do reštaurácie. Sedí tu sedemčlenná skupina „ľadolezcov“. Po chvíli sa dávame do reči, neskôr do spevu. Až v hodine duchov nás chatár zaháňa do chatiek.

Deň tretí – rokliny v NPR Kyseľ

Je osem hodín, keď sa preberáme. V ústach „sahara“ a v hlavách hučanie, to je daň včerajšiemu ponocovaniu. Po raňajkách pomaly zamierime do oblasti NPR Kyseľ. Pred rázcestím Kyseľ sa začína náhradná trasa cez hornú časť rovnomennej rokliny. Tú v roku 1976 zasiahol rozsiahly požiar. Od toho času sú jej najatraktívnejšie partie neprístupné.
Z Kláštoriska sa vydáme po modrej značke. Asi 200 metrov pred rázcestím musíme odbočiť k náhradnej trase. Cesta je priechodná, tak ani nevnímame žltú značku. Naraz akoby sme sa prepadli. Vysoké skalné steny zovierajú úzku štrbinu rokliny, ktorá sa príznačne volá Škára. Stúpačky a rebríky nás dovedú k vrcholu Obrovského vodopádu. Naprieč ním je mostík, z ktorého je pohľad do hlbín vodopádu. Na bralách sú umiestnené pamätné tabule jeho obetí. Žiaľ, na jednej z nich je meno mne veľmi blízkej osoby. Cez Škáru a Karolínyho vodopád prichádzame k rázcestiu Kyseľ.
Roklinu Kyseľ som prešiel ako desaťročný chlapec s otcom. Bolo to len pár mesiacov pred ničivým požiarom. Veľa si z toho nepamätám, ale na otcových diapozitívoch vidím neuveriteľne krásnu prírodu, hádam najcharakteristickejšiu pre rokliny Slovenského raja. V poslednej dobe sa v dennej tlači objavili úvahy o sprístupnení celej rokliny. To si ale vyžiada pravdepodobne uzavretie Malého Kyseľa. Taktiež prechod cez Veľký Kyseľ bude potom možný asi len v sprievode horského vodcu.

Veľký Kyseľ

Za rázcestím Kyseľ sa roklina delí na tri vetvy. Sú to Vyšný Kyseľ, Malý Kyseľ a Veľký Kyseľ. My odbočíme zelenou značkou do Veľkého Kyseľa. Spočiatku to ani nevyzerá na prechod tiesňavou. Až neskôr, keď sa steny údolia zúžia, natrafíme na drevené lávky. Postupujeme zasneženým chodníkom k Pawlasovmu vodopádu. Ten prekonáme po drevenom rebríku. V bralách nájdeme tabuľu, ktorá nás upozorní na prvú známu obeť Slovenského Raja. Tou bol Jozef Pawlas (1926), podľa ktorého je vodopád pomenovaný. Za vodopádom sa zovretie svahov rozšíri a vcelku ľahkým terénom dosiahneme vodopád Ochrancov prírody s peknou ľadovou výzdobou. Krátku roklinu za ním zdolávame po železných stúpačkách. Niektoré sú zaliate v ľade. Značka nás vedie údolím k zlomu prahu dolinky. Ľadopádové záclony Barierových vodopádov tu vytvorili bočné prítoky. Chodník stále sleduje potok, neskôr prichádzame k malej studničke. Tu opustíme dolinu a prudko stúpajúc prichádzame k rázcestiu Biskupské chyžky.

Malý Kyseľ

Teraz nás čaká presun po lesných cestách späť na Kláštorisko. Rýchlo zjeme neskorý obed a druhý krát zostupujeme k rázcestiu Kyseľ. Odtiaľ sa vydáme modrou značkou do Malého Kyseľa. Po necelých tristo metroch už ideme exponovane cez Malý vodopád. Skalné steny sa zužujú a vytvárajú úžasný kaňon. Ľadové náteky tu vymodelovali priam fantastickú scenériu tvarov. To sa už blížime k zaujímavému Machovému vodopádu. Jeho povrch je pokrytý úplne čírym ľadom. Roklina ďalej pokračuje krátkym kaňonovitým úsekom. Za poslednými skalnými prahmi nás chodník stúpaním privedie na Glackú cestu pri vrchole Suchej Belej.
Odtiaľ známou trasou cez Vtáčí hrb prichádzame na Kláštorisko. Začína husto snežiť. Sediac v teple reštaurácie je nám to momentálne jedno…

Diskusia
Zimný prechod Slovenským rajom II. 10/02/12 16:36 20 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Táborisko v sedle Tri kamene (U Tří kamenů) Odkedy som v roku 2007 objavil čaro Žalostínskej vrchoviny, chodievam sem veľmi rád. Páči sa mi tunajšia mäkko modelovaná krajina, kde sa striedajú lesy s lúkami posiatymi kopanicami. V jednej takejto osade mávam dosť často základný tábor, z ktorého vyrážam na viacdňové potulky. Počas jednej z nich som sa dostal do sedla Tri kamene. Tu, priamo v sedle, sa nachádza výborné miesto na táborenie. Okrem toho tu stojí menší prístrešok, ktorý rozširuje možnosť nocľahu v oblasti. 17/03/18 Anton Zahradník Biele Karpaty
Túra Žiar nad Hronom – Banská Štiavnica – Kozelník Pôvodne som tadiaľto vôbec nechcel ísť. V pláne som mal vander dakde inde, ďaleko a vysoko. Nakoniec ma ale súhra náhod a okolností prinútila zmeniť plány. A keďže sa Štiavnické vrchy nedávno stali mojím novým domovským pohorím, rozhodol som sa necestovať nikam a vyraziť si po známych aj menej známych chodníkoch v sopečných horách. 10/03/18 Anton Zahradník Štiavnické vrchy
Extra Nová rozhľadňa na Malom Lubíne Začiatkom januára som sa v rámci mojich hradologických aktivít dostal do oblasti Hornej Nitry. Tu som bádal po niekoľkých opevnených stredovekých lokalitách v okolí Nitrice a Zemianskych Kostolian. Obe sídla oddeľuje podcelok Strážovských vrchov – masív Drieňov, ktorým prechádza turistický chodník spájajúci Hornú Nitru s Vestonickou dolinou. Ja som sa po tomto chodníku presúval, no a na Malom Lubíne som „objavil“ novú rozhľadňu, o ktorej som doposiaľ nechyroval. Preto som sa rozhodol, zvesť o jej existencii rozšíriť medzi turistickú verejnosť. 07/03/18 Anton Zahradník Správy
Najnovšie články na titulke
 
Pozvánka Horomil Fest oslavuje 10 rokov Horomil fest - festival pre všetkých milovníkov prírody, cestovania, hôr a adrenalínu je už 10 rokov stálou súčasťou kultúrneho života Považskej Bystrice. Za jednu dekádu navštívilo festival tisíce divákov a desiatky hostí ako napr. Pavol Barabáš, František Kelle, Peter Hámor, Boris Filan, Martin Nikodým... Organizátori podujatia – traja kamaráti Martin Holeš, Marek Janičík a Juraj Lukáš si aj tento rok pre divákov pripravili zaujímavý program. dnes Redakcia
Túra Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG Ani priam tropické horúčavy ma neodradili od pokračovania môjho putovania popri Dyji. Nemám rád túry, kde človek tŕpne, či dobehne na jediný možný spoj a na tejto túre som mal tri také možnosti. Komplikovala to ešte rekonštrukcia železničnej trate medzi Břeclavou a Znojmom, kde som sa obával zdržania pre prekládku bicyklov medzi autobusom a vlakom. Ale buď ma má niekto hore rád, alebo som si to len tak fantasticky naplánoval a dodržal itinerár. dnes Miroslav Svítek Česko
Túra Orchidey v Beskydskom predhorí Jar je vo svojej druhej polovici, všetko naokolo rastie, kvitne, lúky sú plné rôznych kvetov a všetko čaro prírody len zvýrazňuje dokonalosť, farebnosť, čarovnosť našej nádhernej krajiny. Práve kvitnutie orchideí je jedna pestrá paleta rôznych druhov kvetov, ktoré u nás na niektorých miestach rastú. Práve preto by som rád niektoré miesta aj spoznal a navštívil. Viem, že rastú voľne v prírode a medzi inými aj najväčšia naša orchidea - črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). Klub slovenských turistov Krokus Hanušovce nad Topľou každoročne usporadúva v máji turistické podujatie. Konečne pre tento rok si ho zaraďujem do kalendára. včera Marián Jaššo Nízke Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimný prechod Slovenským rajom II. 10/02/12 16:36 20 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Spišsko-gemerský kras: Slovenský raj
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 1005 m n. m.
    • min: 510 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1719 m
    • klesanie: 1719 m
  • Vzdialenosť
    • 41,2 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 11.01.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 48.94305 ° SŠ
      dĺžka: 20.42233 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.94305 ° SŠ
      dĺžka: 20.42233 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Chatová osada Kláštorisko
  • Voda
    • Chatová osada Kláštorisko
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bez autobusového a železničného spojenia
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.8 (0.24)