Túra

Zimný prechod Slovenským rajom II.

21.01.08
Po úspešnom zdolaní Prielomu Hornádu sa v nasledujúce dni vyberieme na prechod roklinami. Vodopády v nich sú uväznené v ľadovom pancieri. Mohutné ľadopády v bočných stenách roklín vytvárajú bizarné tvary prekvapujúce rozmanitosťou. Vďaka skalným previsom so stalagmitmi, stalaktitmi a stalagnátmi sa občas budeme cítiť ako v ľadovej jaskyni. Netreba však zabúdať na fakt, že prechod tiesňavami Slovenského raja je povolený výlučne smerom nahor!

Deň druhý – Kláštorská roklina a Suchá Belá

Za ranného šera a štípajúceho mrazu rezko smerujeme cez Čertovu sihoť dole k Prielomu Hornádu. Chodník je panensky zasnežený, k slovu sa po prvý raz dostávajú snežnice. Z viacerých miest vidieť nízkou oblačnosťou zahalený Spiš. Veľmi pôsobivý je aj pohľad do doliny Bieleho potoka s ústím rokliny Kyseľ. Takmer nečakane začína terén prudko klesať. Snežnice na nohách vystriedajú mačky, bez ktorých by sme týmto „ľadochodníkom“ neprešli. Keď sa ocitáme v ústi Bieleho potoka, sme šťastní, že sme tento úsek prešli bez ujmy na zdraví.

Chodníkom Horskej služby

Presun k ústiu Kláštorskej rokliny sme sa rozhodli absolvovať Chodníkom Horskej služby. Spočiatku kráčame pohodlne zalesneným brehom Hornádu. Keď však prejdeme na jeho pravý breh, značka naberie výšku. Exponované úseky sú zabezpečené reťazami, ale bez mačiek a cepínov by sme ich nezvládli. Námaha a priznám sa, aj mierny strach, je vyvážená krásou zimnej prírody. V oblasti Letanovského mlyna je trasa opäť nenáročná. No čoskoro zase stúpame zaľadneným svahom. Jeden úsek je priam ako zrkadlo. Adrenalín v tele prudko stúpa, cepíny a bodce mačiek sú v permanentnej akcii. Chvalabohu, úspešne ho zvládame. Ďalšie zaľadnené miesta nám potom už ani nepripadajú nebezpečné. Keď dosiahneme mostík pod ústim Kláštorskej rokliny, skonštatujeme, že zimný prechod Prielomom Hornádu Chodníkom Horskej služby je atraktívne, až adrenalínové dobrodružstvo.

Kláštorská roklina

Táto roklina sa nachádza sa v severnom svahu rozsiahleho masívu Čertovej sihote, pod planinou Kláštorisko. Hneď za lanovým mostom cez Hornád začíname prudko stúpať. Skalné prahy tu vytvorili systém kaskád, ktoré predstavuje sedem vodopádov (Objaviteľov, A. Straku, Dúhový, G. Nedobrého, Malý, Kartuziánov a Machov vodopád). Práve prvé tri majú najimpozantnejšie ľadopády. Za pomoci rebríkov rýchlo naberáme výšku. Zdravíme „ľadolezcov“ a obdivujeme bizardné tvary ľadu. Stačí popustiť fantáziu a vidíme modliacieho mnícha, medveďa a Vlasto spoznáva aj Mrázika. Po prekonaní posledného vodopádu sa stúpanie zmierni. Prechádzame okolo zaniknutých kláštorných rybníkov k centrálnemu turistickému smerovníku na Kláštorisku. Je poludnie, tak teplý obed na chate padne výborne.

Suchá Belá

Pôvodne sme plánovali zísť po žltej značke naspäť do Prielomu a ním pokračovať na Podlesok. Kvôli zdržaniu v exponovaných úsekoch Chodníka Horskej služby sa presúvame z Kláštoriska k ústiu Suchej Belej po zelenej značke. Ešte pred Hrdlom Hornádu odbočíme cez rekreačné stredisko Radosť k Spišskej kolibe (t.č. zatvorená) a sme na Podlesku.
Odtiaľto je to k ústiu Suchej Belej na skok. Ako sa vnoríme do lesa, privítajú nás prvé náznaky očakávaných krás rokliny. Na podložie zamrznutá hladina potoka sa postupne zarezáva do skál. Prichádzame k prvým dreveným rebríkom. Sneh sa na nich už stihol premeniť na ľad. Tak sa do akcie znova dostávajú mačky. Konečne sme pred Misovým vodopádom. Jeho ľadopády sú priam monumentálne. Prechádzame cez ne systémom rebríkov a lávok. Okolité bralá a previsy sú bohato zdobené cencúľmi. Medzi Misovým a Okienkovým vodopádom je miesto Roklinou volané. Tu nás skalné steny akoby chceli rozpučiť. Je to najužšie miesto Suchej Belej. Nestačíme obdivovať tú krásu. Pri prechode cez skalné okno Okienkového vodopádu musíme byť mimoriadne opatrní, lebo horná časť rebríka je pod vrstvou ľadu. Za Korytovým a Bočným vodopádom majú viaceré skalné previsy výzdobu, na akú natrafíte len v ľadových jaskyniach. Kaskádami sa roklina končí a mení sa na peknú dolinu. Míňame zamrznutý prameň, ktorý v letných mesiacoch poskytuje príjemné osvieženie. Keď dorazíme k rázcestiu Suchá Belá vrch, začína sa stmievať. Pod prístreškom vybaľujeme dobroty z ruksakov a zahrievame sa Ľubošovým Calvádosom.
Za svetla čeloviek šliapeme lesnou cestou k rázcestiu Pod Vtáčím hrbom. Nálada je výborná. Zo značky pozorujeme v diaľke svetlá ľudských sídiel. Po príchode na chatku sa rýchlo prezliekame a poďho rovno do reštaurácie. Sedí tu sedemčlenná skupina „ľadolezcov“. Po chvíli sa dávame do reči, neskôr do spevu. Až v hodine duchov nás chatár zaháňa do chatiek.

Deň tretí – rokliny v NPR Kyseľ

Je osem hodín, keď sa preberáme. V ústach „sahara“ a v hlavách hučanie, to je daň včerajšiemu ponocovaniu. Po raňajkách pomaly zamierime do oblasti NPR Kyseľ. Pred rázcestím Kyseľ sa začína náhradná trasa cez hornú časť rovnomennej rokliny. Tú v roku 1976 zasiahol rozsiahly požiar. Od toho času sú jej najatraktívnejšie partie neprístupné.
Z Kláštoriska sa vydáme po modrej značke. Asi 200 metrov pred rázcestím musíme odbočiť k náhradnej trase. Cesta je priechodná, tak ani nevnímame žltú značku. Naraz akoby sme sa prepadli. Vysoké skalné steny zovierajú úzku štrbinu rokliny, ktorá sa príznačne volá Škára. Stúpačky a rebríky nás dovedú k vrcholu Obrovského vodopádu. Naprieč ním je mostík, z ktorého je pohľad do hlbín vodopádu. Na bralách sú umiestnené pamätné tabule jeho obetí. Žiaľ, na jednej z nich je meno mne veľmi blízkej osoby. Cez Škáru a Karolínyho vodopád prichádzame k rázcestiu Kyseľ.
Roklinu Kyseľ som prešiel ako desaťročný chlapec s otcom. Bolo to len pár mesiacov pred ničivým požiarom. Veľa si z toho nepamätám, ale na otcových diapozitívoch vidím neuveriteľne krásnu prírodu, hádam najcharakteristickejšiu pre rokliny Slovenského raja. V poslednej dobe sa v dennej tlači objavili úvahy o sprístupnení celej rokliny. To si ale vyžiada pravdepodobne uzavretie Malého Kyseľa. Taktiež prechod cez Veľký Kyseľ bude potom možný asi len v sprievode horského vodcu.

Veľký Kyseľ

Za rázcestím Kyseľ sa roklina delí na tri vetvy. Sú to Vyšný Kyseľ, Malý Kyseľ a Veľký Kyseľ. My odbočíme zelenou značkou do Veľkého Kyseľa. Spočiatku to ani nevyzerá na prechod tiesňavou. Až neskôr, keď sa steny údolia zúžia, natrafíme na drevené lávky. Postupujeme zasneženým chodníkom k Pawlasovmu vodopádu. Ten prekonáme po drevenom rebríku. V bralách nájdeme tabuľu, ktorá nás upozorní na prvú známu obeť Slovenského Raja. Tou bol Jozef Pawlas (1926), podľa ktorého je vodopád pomenovaný. Za vodopádom sa zovretie svahov rozšíri a vcelku ľahkým terénom dosiahneme vodopád Ochrancov prírody s peknou ľadovou výzdobou. Krátku roklinu za ním zdolávame po železných stúpačkách. Niektoré sú zaliate v ľade. Značka nás vedie údolím k zlomu prahu dolinky. Ľadopádové záclony Barierových vodopádov tu vytvorili bočné prítoky. Chodník stále sleduje potok, neskôr prichádzame k malej studničke. Tu opustíme dolinu a prudko stúpajúc prichádzame k rázcestiu Biskupské chyžky.

Malý Kyseľ

Teraz nás čaká presun po lesných cestách späť na Kláštorisko. Rýchlo zjeme neskorý obed a druhý krát zostupujeme k rázcestiu Kyseľ. Odtiaľ sa vydáme modrou značkou do Malého Kyseľa. Po necelých tristo metroch už ideme exponovane cez Malý vodopád. Skalné steny sa zužujú a vytvárajú úžasný kaňon. Ľadové náteky tu vymodelovali priam fantastickú scenériu tvarov. To sa už blížime k zaujímavému Machovému vodopádu. Jeho povrch je pokrytý úplne čírym ľadom. Roklina ďalej pokračuje krátkym kaňonovitým úsekom. Za poslednými skalnými prahmi nás chodník stúpaním privedie na Glackú cestu pri vrchole Suchej Belej.
Odtiaľ známou trasou cez Vtáčí hrb prichádzame na Kláštorisko. Začína husto snežiť. Sediac v teple reštaurácie je nám to momentálne jedno…

Diskusia
Zimný prechod Slovenským rajom II. 10/02/12 16:36 20 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Lokca – Minčol – Príslop – Budín – Or. priehrada V dnešnej uponáhľanej dobe pokladám viacdňové vandrovky za to najlepšie, čo sa dá v horách zažiť. Sú plné nielen zážitkov a prekvapení, ale aj pohodového táborenia či túlania sa po lesoch a lúkach. Na jeden takýto vander som sa vybral v závere leta na Oravu. Trasy, po ktorých pôjdem, som v minulosti z väčšej časti už absolvoval. Ale prejsť ich na jeden raz, to som si naplánoval len nedávno. Preto stačilo využiť najbližšiu periódu ustáleného počasia a vander sa môže začať. 15/01/18 Anton Zahradník Oravská Magura
Búda Lesnícky zrub Zelenô v Zelenej doline Určite ste už mnohí zažili v horách náhlu zmenu počasia alebo inú patáliu, ktorá vás prinútila prenocovať v teréne. Preto je vždy dobre vedieť, aké sú možnosti núdzového bivakovania na trase. Jednu núdzovú situáciu som zažil počas výstupu na veľkofatranský salaš pod Suchým vrchom. Nečakaná smršť ma s kamarátom Rasťom donútila stráviť noc v Zelenej doline, kde sme v opustenej lesníckej chate Zelenô našli útočisko. 06/01/18 Anton Zahradník Veľká Fatra a Choč
Túra Zliechov – Považská Bystrica – Púchov Strážovské vrchy a podhorie Javorníkov v okolí Púchova a Považskej Bystrice mám veľmi rád. V oboch prípadoch sa krajina v týchto miestach vyznačuje veľkou pestrosťou. Hlboké lesy striedajú horské lúky, členitý terén zase oblé chrbty. Korunu kraju nasadzujú viaceré dominantné bralnaté vrchy s monumentálnymi výhľadmi. A práve tieto fakty ma koncom tohoročného leta navnadili k dvojdňovému vandru. 30/11/17 Anton Zahradník Javorníky, Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Okruh Galmusom: Spišské Vlachy – Poráč – Slovinky Po rokoch, keď bolo tradíciou a povinnosťou chodiť na Veľkonočný pondelok oblievať kamarátky, začínam novú tradíciu veľknonočnopondelkových turistických akcií. Voľbu lokality som dlhšie zvažoval, ale kvôli ľahšej dostupnosti padla na planinu Galmus a jej modro-zelenú kombináciu. dnes Henrich Tomáš Volovské vrchy
Túra Voznica – Drast(a)vica – Rudno nad Hronom Pri cestovaní prstom po mape často narazím na zaujímavý, írečitý názov nejakého kopca. Nad niektorým názvom sa len pousmejem, o niektorom sa snažím dopátrať, prečo sa tak volá, alebo rozlúštiť význam slova. A na niektoré kopce proste musím vyjsť. Tak to bolo aj v prípade Drastavice, teda pardon – Drastvice! Totiž na všetkých mapách sa uvádza ako Drastavica, ale domáci jej nepovedia inak ako Drastvica a na mapový názov sú doslova alergickí. A to ide len o jedno písmenko! včera Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Potulky okolo Bialky Vydáme sa krajom hranice medzi Podhalím (pl. Podhale) a Zamagurím.(pl. Zamagurze). Putovanie rozdelíme na dva letné dni. Nakukneme do okolia Bukowiny Tatrzańskej. Pre niekoho budú prekvapením slovenské nápisy. Čerešničkou sa stane mlyn či zachovalé drevenice a zoskupenie takmer 60-tich pastierskych kolíb. Budeme si vychutnávať pohľady na Tatry od zamagurskej obce Repiská (Rzepiska) nad Jurgovom (Jurgów). 16/01/18 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry, Spišská Magura, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimný prechod Slovenským rajom II. 10/02/12 16:36 20 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Spišsko-gemerský kras: Slovenský raj
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 1005 m n. m.
    • min: 510 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1719 m
    • klesanie: 1719 m
  • Vzdialenosť
    • 41,2 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 11.01.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 48.94305 ° SŠ
      dĺžka: 20.42233 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.94305 ° SŠ
      dĺžka: 20.42233 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Chatová osada Kláštorisko
  • Voda
    • Chatová osada Kláštorisko
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bez autobusového a železničného spojenia
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1408 ľudí
0.5 (0.12)