Túra

Zimný prechod Slovenským rajom III.

28.01.08
Čas nášho pobytu v zimnej prírode Slovenského raja sa preklopil do druhej polovice. V nej nás čakajú mohutné vodopády v dvoch mimoriadne atraktívnych roklinách. Preto nebudeme dlho do noci vysedávať pri čaji s rumom a leňošiť vo vyhriatej chatke. Budík nastavíme na skorú rannú hodinu a za tmy vyrazíme. Stále sa riadime zásadou, že prechod tiesňavami Slovenského raja je povolený výlučne smerom nahor!

Deň štvrtý – Sokolia dolina a Tomášovská Belá

Tak toto ráno sa začína divoko. Husto sneží a silný severák roztancoval vločky do bláznivého „rock and roll-u“. Teplomer ukazuje hlboko pod bodom mrazu, keď vyrážame. Za poslednými chatkami žltá značka vedúca do doliny Tomášovskej Belej začína prudko klesať. Darmo ho zmierňujú serpentíny, chodník je samý ľad. Bez mačiek hotový zabijak. Zostúpime k rázcestiu Kyseľ – ústie a ďalej napredujeme brehom Tomášovskej Belej. Po necelej polhodinke odbočíme do čerstvo zasneženej Sokolej doliny. Aj v snežniciach sa boríme po kolená do snehu.

Sokolia dolina patrí k najpríkrejším roklinám Slovenského raja. Turisticky bola objavená až v roku 1910. Skalné steny vysoké 300 metrov tu vytvorili tiesňavu s mohutnými vodopádmi a kaskádami. Závojový vodopád, vysoký 70 metrov, je najvyšším vodopádom v celom Slovenskom raji.

Takmer bez povšimnutia minieme pod snehom ukrytý Bočný vodopád. Pripomenie nám ho až drevený rebrík necelých 20 metrov povyše pri Skalnom vodopáde. Konečne prichádza veľkolepé finále. Už zdola je pohľad na zamrznutý Závojový vodopád monumentálny. Nadšene stúpame rebríkom, ktorý vedie na vyhliadkový mostík. Z neho vidieť na okolité kopce a bralá doliny. Najfascinujúcejší je ale pohľad dole. Za vyhliadkou ideme ešte na kus sústavou rebríkov a stúpačiek. Pod nádhernou scenériou Vyšného vodopádu si naplno uvedomujeme, že bez „ľadových zbraní“ by sme sa ďalej nedostali. Horná časť rebríka je úplne zaliata v ľade. Po tejto „ľadolezeckej“ vsuvke je naša cesta už pohodlná. Opäť si nasadíme snežnice a lesom prichádzame k rázcestiu Sokolia dolina - vrch. Z batohov vyberáme termosky a pripíjame si hodným dúškom grogu.

V doline Tomášovskej Belej

Zostup do doliny Bieleho potoka, ktorý sa v hornom toku volá Tomášovská Belá, je príjemnou prechádzkou zimným lesom. Len za rázcestím Pod Bykárkou prudšie klesáme k vodnej nádrži Klauzy. Zamrznutá hladina mi pripomína bájne Strieborné jazero z románu Karla Maya. Scenériu dopĺňa korčuliarsky pár, ktorý na ľade predvádza krasokorčuliarske prvky. Za jeden od nás zožnú spontánny potlesk. Keď sa vrátime k rázcestiu Sokolia dolina – ústie, robíme bojovú poradu, ako postupovať ďalej. Z viacerých variant návratu na Kláštorisko vyberáme tú najdlhšiu, cez Prielom Hornádu a Letanovský mlyn. Tešíme sa aj na menšie kaňonovité úseky, ktorými Biely potok preteká, skôr, ako sa vleje do Hornádu. Značka nimi vedie v dlhých úsekoch drevených stúpačiek tesne nad hladinou.

Starou hradnou cestou...

Za ústím Bieleho potoka pomerne rýchlo prejdeme Prielomom Hornádu k Letanovskému mlynu. Odtiaľto však nepokračujeme po červenej značke, ale ideme starou lesnou cestou, po ktorej sa v minulosti chodilo do stredovekej pevnosti na Kláštorisku. Čo nás prekvapuje, sú čerstvé stopy po pneumatikách auta. Hneď nad priestorom bývalej brány pevnosti zbadáme stopy po múroch. Ale miesto, kde stála veža, ukrýva hlboký sneh. Sprava sa pripája červená značka, ktorá v hornej časti vedie súbežne so starou hradnou cestou na Kláštorisko.

Deň piaty – Piecky

Budík nemilosrdne zvoní o štvrtej ráno. No kým sa vymotáme z chatky a presunieme na Podlesok, už svitá. Dnes máme v pláne prechod interesantnou roklinou Piecky. Skôr, ako sa dostaneme k jej ústiu, prechádzame Tesninou - malým kaňonom Veľkej Bielej vody. Ten sa nachádza medzi Podleskom a osadou Píla. Neďaleko sú aj dve neprístupné rokliny, Predná a Zadná diera. Zvedavosti neodoláme, tak aspoň nakukneme do ich ústí. V osade Píla nás milo prekvapí malý obchod. Zatiaľ čo nám teta predavačka varí čaj, dopĺňame zásoby. No a konečne vstupujeme cez drevený mostík do ústia Piecok.

Táto vápencová tiesňava sa nachádza v severozápadnej časti Slovenského raja. Potok Píľanka tu vytvoril bohato členený reliéf s mohutnými vodopádmi, skalnými stupňami, kaskádami a bralnatými skupinami. Približne v polovici sa rozvetvuje na tri časti (Piecky, Predné Piecky a Zadné Piecky). Dolnú časť tiesňavy miestny ľudia volajú aj Bielou dolinou. Prvý prechod sa uskutočnil v roku 1911.

Hneď za ústím kráčame zamrznutým riečiskom potoka. Stromy bez lístia dovoľujú z týchto miest pekné pohľady na skalné bralá. Údolie sa zužuje, čo je predzvesťou blížiaceho sa rozvetvenia doliny. Naraz zastaneme v nemom úžase. Pred nami je mohutný skalný prah, vysoký hádam cez desať metrov. Z neho sa v ľadopáde „valí“ zamrznutý potok Píľanka. Nie nadarmo sa tomuto vodopádu hovorí Veľký. Skôr, ako ho zdoláme, vyberieme sa na krátky prieskum ústia Zadných Piecok. Postúpime len necelých sto metrov. Po návrate vystúpame rebríkom na vrchol Veľkého vodopádu. Len akosi nevieme pochopiť, prečo naraz snehovú prikrývku nahrádza samý ľad. Úsek Nižných kaskád je aj v lete značne exponovaný. Teraz je doslova zaliaty v ľade. Bez „ľadových zbraní“ by sme nepostúpili ani na krok. Preto ozaj len symbolicky nazrieme do Predných Piecok. Pohľad na Terasový vodopád v nás vyvoláva ďalšiu vlnu nadšenia. Za ním prejdeme cez kratší úsek Vyšných kaskád do hornej časti rokliny s ponorným tokom. Naraz akoby šibnutím čarovného prútika sa ľadové podložie zmení na príjemne vŕzgajúci sneh. V závere doliny vystúpime na zvážnicu, ktorá nás spoľahlivo dovedie k rázcestiu Suchá Belá – vrch. Spokojní si sadáme pod prístrešok, varíme čaj, ktorý si „riedime rumom“. V takejto výbornej pohode sa vraciame na Kláštorisko.

Deň šiesty - Kláštorisko

Tento deň venujeme oddychu. Zatiaľ čo Vlasto leňoší na chate, s Ľubošom a Skleníkom skúmame postup rekonštrukčných prác na kartuziánskom kláštore. V reštaurácii zbadáme člena HZS. V hlave mi skrsne nápad. Kúsok odtiaľto sa nachádza predsa v minulosti prístupná Zelená dolina. Prisadám si a pokúšam sa ho nahovoriť, aby nás do nej zobral. Nesúhlasí. Je v službe, nemôže odísť zo stanovišťa. Čo už, hádam nabudúce. Preto spomeniem aspoň pár faktov o Zelenej doline.

Dolina sa nachádza v severozápadnom svahu Čertovej sihoti. Sprístupnená bola v roku 1964 v rámci etapovitej výstavby Chodníka Horskej služby. Dnes je však turisticky neprístupná. Nachádzajú sa v nej tri vodopády, a to v slede postupu - Nižné kaskády, vodopád Skok a Vyšné kaskády.

Diskusia
Zimný prechod Slovenským rajom III. 04/12/12 00:01 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Táborisko v sedle Tri kamene (U Tří kamenů) Odkedy som v roku 2007 objavil čaro Žalostínskej vrchoviny, chodievam sem veľmi rád. Páči sa mi tunajšia mäkko modelovaná krajina, kde sa striedajú lesy s lúkami posiatymi kopanicami. V jednej takejto osade mávam dosť často základný tábor, z ktorého vyrážam na viacdňové potulky. Počas jednej z nich som sa dostal do sedla Tri kamene. Tu, priamo v sedle, sa nachádza výborné miesto na táborenie. Okrem toho tu stojí menší prístrešok, ktorý rozširuje možnosť nocľahu v oblasti. 17/03/18 Anton Zahradník Biele Karpaty
Túra Žiar nad Hronom – Banská Štiavnica – Kozelník Pôvodne som tadiaľto vôbec nechcel ísť. V pláne som mal vander dakde inde, ďaleko a vysoko. Nakoniec ma ale súhra náhod a okolností prinútila zmeniť plány. A keďže sa Štiavnické vrchy nedávno stali mojím novým domovským pohorím, rozhodol som sa necestovať nikam a vyraziť si po známych aj menej známych chodníkoch v sopečných horách. 10/03/18 Anton Zahradník Štiavnické vrchy
Extra Nová rozhľadňa na Malom Lubíne Začiatkom januára som sa v rámci mojich hradologických aktivít dostal do oblasti Hornej Nitry. Tu som bádal po niekoľkých opevnených stredovekých lokalitách v okolí Nitrice a Zemianskych Kostolian. Obe sídla oddeľuje podcelok Strážovských vrchov – masív Drieňov, ktorým prechádza turistický chodník spájajúci Hornú Nitru s Vestonickou dolinou. Ja som sa po tomto chodníku presúval, no a na Malom Lubíne som „objavil“ novú rozhľadňu, o ktorej som doposiaľ nechyroval. Preto som sa rozhodol, zvesť o jej existencii rozšíriť medzi turistickú verejnosť. 07/03/18 Anton Zahradník Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Jarný Vápeč – okruh z Hornej Poruby Keď bol Hiking.sk ešte len v predškolskom veku, rozhodli sme sa nestretávať sa s priateľmi a čitateľmi len online a začali sme vymýšľať rôzne podujatia. Prvé čisto turistické stretnutie sa odohralo na atraktívnom kopci Vápeč. Akcia sa uskutočnila v peknom počasí a hádam k spokojnosti všetkých zúčastnených. Tento apríl od nej uplynulo už desať rokov, ani som sa nenazdala, a tak sa vyberám spomínať priamo do terénu. dnes Soňa Mäkká Strážovské vrchy
Recenzia Najkrajšie cyklookruhy 2. diel Poznáte už dlhšie moju slabosť na knižky, mapy, atlasy a ďalšie tlačoviny voňajúce novotou. Do kníhkupectva chodím najradšej sama a nikdy neodídem naprázdno. Neobídem stojany s turistickými knižkami. Všetko nové si prezriem a vždy nájdem dôvod na kúpu. Naposledy som si moju cykloturistickú knižnicu obohatila o druhý diel Najkrajších cyklookruhov od vydavateľstva Dajama. V knižnici mám samozrejme aj prvý. včera Daniela Mäkká Mapy a knihy
Cyklotúra Hainburg an der Donau a jeho zrúcaniny Väčšinou opisujem skôr menej známe trasy, ale teraz pridám jednu prefláknutú. Keďže sprevádzam syna na akciu do Bratislavy, ale ja sa tam nechystám, zobral som si bicykel a urobil som si výlet po pár petržalských bunkroch a do blízkeho Hainburgu. Nešlo čisto o cyklovýlet, na niektoré chodníky bol zákaz pre bicykle, a tak som si ich prešiel pešo. včera Vladimír Prutkay Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimný prechod Slovenským rajom III. 04/12/12 00:01 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Spišsko-gemerský kras: Slovenský raj
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 1010 m n. m.
    • min: 510 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1340 m
    • klesanie: 1340 m
  • Vzdialenosť
    • 37,8 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 13.01.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 48.94294 ° SŠ
      dĺžka: 20.42233 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.94294 ° SŠ
      dĺžka: 20.42233 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Chatová osada Kláštorisko
  • Voda
    • Chatová osada Kláštorisko, osada Píla, Podlesok
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bez autobusového a železničného spojenia
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.72 (0.2)