Túra

Zimný prechod Slovenským rajom IV.

04.02.08
V poslednej časti nášho putovania zimným Slovenským rajom sa presunieme do jeho južnej časti. Tu sa nachádza Zejmarská roklina, náš hlavný cieľ v oblasti. Taktiež vymeníme základný tábor na Kláštorisku za horský hotel Geravy. Ešte predtým však navštívime Veľký Sokol, ktorý má prívlastok najdlhšej a najmohutnejšej rokliny Slovenského raja. Na záver opäť pripomeniem, že prechod tiesňavami je povolený výlučne smerom nahor!

Deň siedmy – Veľký Sokol a Geravy

Posledný večer na Kláštorisku sa nesie tak trochu v nostalgickej atmosfére. Pri varenom vínku spomíname na nedávno prežité momenty. Zajtra nás čaká nielen presun do južnej časti, ale aj prechod roklinou Veľký Sokol. Pomerne skoro sa ukladáme k spánku, aby sme pred svitaním mohli vyraziť. Ranný presun z Podleska k ústiu Veľkého Sokola zabezpečí spolužiak Jano a jeho „kone motorové“.

Veľký Sokol je nielen najdlhšou, ale aj najmohutnejšou roklinou Slovenského raja. Nachádza sa v západnom okraji náhornej planiny Glac. Brehy tiesňavy sa týčia do výšky 300 metrov nad jej dnom. Vytvárajú ich skalné zrázy, ktoré nezriedka kolmo padajú dole. Tieto miesta nesú meno Kamenné vráta. Ďalej tu nájdeme Malý a Veľký vodopád s Malými a Veľkými kaskádami. Záver rokliny tvorí Róthova roklina, ktorá je plná väčších či menších kaskád. Prvý prechod tiesňavou sa uskutočnil v roku 1898. Z toho obdobia pochádzajú aj prvé fotografie Slovenského raja od V. Forbergera.

Úvodné metre vedú zasneženou cestou, po pomerne širokom dne. Od ústia Malého Sokola sa dolina zužuje. Plne naložené ruksaky nás tu prinútia k malému odpočinku. Neviem to iste, ale mám taký dojem, že voľakedy viedla značka aj Malým Sokolom. Pokiaľ sa mýlim, opravte ma vo fóre. Pomaly postupujeme popod mohutné bralá, na ktoré pohľad v letných mesiacoch ukrývajú koruny stromov. Keď sa brehy tiesňavy k sebe priblížia, prechádzame drevenými lávkami cez Malé Kaskády. Ako stojíme pod Malým vodopádom, nestačíme obdivovať krásu ľadu padajúceho vo formách kvapľov. Rebríkom vystúpime na mostík. Za ním prechádzame menej exponovaným terénom pod Veľký vodopád. Tu sa začína naozajstné ľadové kráľovstvo, aké sme našli aj vo vedľajších Pieckach. Mohutné náteky ľadu nás nútia použiť mačky. Veľké kaskády sú celé v jeho zajatí. Nasleduje kratší „oddychový“ úsek k Róthovej rokline. V nej nachádzame množstvo priam romantických zákutí ozdobených ľadovými kvapľami. Prechod týmto najužším miestom tiesňavy nám okrem ľadu sťažujú aj viaceré popadané stromy. Značne exponovaný úsek je plný kaskád, cez ktoré vedú ľadom obalené drevené mostíky. Za záverom rokliny odbočíme od potoka a kratším výstupom zdoláme posledné metre k rázcestiu na Glackej ceste. Unavení, ale spokojní si sadáme do snehu a zohrievame sa rumovým čajom.

Glackou cestou na Geravy

Glacká cesta v minulosti spájala región Spiša s Gemerom. Dnes ju namiesto obchodných karaván využívajú hlavne turisti. Dôkazom toho je vychodený chodník v hlbokom snehu, ktorým prichádzame na planinu Geravy. Táto rozsiahla planina leží v nadmorskej výške okolo 1000 metrov. Je pokrytá prevažne lúkami, ktoré využívajú milovníci lyžovania na bežkách. Nachádza sa tu horský hotel Geravy, cieľ dnešného dňa. Z Dediniek sem vedie aj lanová dráha. Ubytujeme sa v hoteli a večer strávime plánovaním nad mapami.

Deň ôsmy – Zejmarská roklina

Budíme sa do hmlistého rána. Náš veľkolepý plán na dnešný deň kazí hustá hmla, pri ktorej viditeľnosť klesla na minimum. Počasie nám tentokrát nepraje. Po tuhých mrazoch z predošlých dní prichádza oteplenie. Začína padať mokrý sneh, ktorý namŕza. Pôvodne sme plánovali ísť cez Malé Zajfy na Havraniu skalu, ďalej Stratenským kaňonom prejsť do Dediniek a záver mal patriť Zejmarskej rokline. Počasie sa nezlepšuje, preto pri pive vymyslíme náhradnú variantu trasy. Tá povedie po planine Geravy. Cez rázcestia Predný a Zadný Hýľ pôjdeme do osady Biele Vody pri ústi Zejmarskej rokliny. Tou sa vrátime späť. Keď je rozhodnuté, dáme ešte jedno čapované na cestu a vyrážame.

Hneď za hotelom strácame značku. Veríme ale bežeckej stope, ktorá naberá smer na Predný Hýľ. Úsek, ktorý trvá necelú hodinu, kráčame v mokrom snehu takmer dvojnásobok času. Viditeľnosť je takmer nulová a ja mám pocit, že kráčam v akomsi imaginárnom mlieku. Znenazdajky sa objaví turistický smerovník. Lyžiarska stopa nás nesklamala. Za Zadným Hýľom začíname klesať. Ako strácame výšku, dostávame sa pod nízko ležiace mračná. V osade Biele Vody si pri malých potravinách robíme dlhšiu pauzu pred nástupom do rokliny.

Zejmarská roklina

Zejmarská roklina sa nachádza v juhovýchodných svahoch planiny Geravy. Je to jediná turisticky prístupná roklina v južnej časti Slovenského raja. Charakteristická je výrazným reliéfom, ktorému dominujú bralá a skalné previsy. Sústava skalných stupňov vytvára viacero vodopádov, ktoré majú jednotné pomenovanie – Nálepkove vodopády.

Krátky pohodlný úsek v úvode vystrieda náročný terén. Mohutné bralá a skalné veže sú preťaté štrbinou, ktorú si v nich prehrýzol potok. Drevené rebríky, ktorými sa ide strmo nahor, majú vďaka mrznúcemu mokrému snehu ľadový škralup. Opatrne sa púšťame do ich zdolania. Voda z Nálepkových vodopádov sa tu premenila v jeden rozsiahly ľadopád. Scenériu skalných stien, veží a previsov dopĺňajú viaceré cencúle a bizarné ľadové tvary. Skalné stupne medzi jednotlivými kaskádami sú pod ľadovým pancierom. Bezpečný pohyb je tu možný len s mačkami. Ako naberáme výšku, dostávame sa opäť do pásma oblakov a hmly. Za posledným zlomom prechádzame cez plytkú dolinku, kde je pod snehom ukrytá vyvieračka - Zejmarská studňa. Zakrátko sa pred nami objaví šedá silueta hotela Geravy.

Rozlúčka so zimným Slovenským rajom

Prichádza posledný večer nášho zimného pobytu. Strávime ho v dobrej nálade, pri varenom vínku a spomienkach. Ráno vstávame, pobalíme veci a po zelenej značke sa presunieme do Dediniek. Cesta okolo zamrznutej Palcmanskej Maše na železničnú stanicu Dedinky, to sú naše posledné kilometre. O chvíľku prihrmí rýchlik a my z okna vagónu dávame posledné Vale! tomuto krásnemu kútu Slovenska.

Epilóg

Naše putovanie sa skončilo a je len na vás, čitateľoch HIKING-u, či sa vydáte po našich stopách. V jednotlivých častiach som sa snažil podrobnejšie opísať rokliny a prekážky, ktoré môžu sťažiť ich prechod. Zimná výzbroj je tu na mieste. Zažil som situácie, keď sa návštevníci bez nej vracali od prvých zaľadnených miest. Tieto úskalia sú ale bohato vyvážené nevšednou prírodou plnou krásnych zákutí, aké nenájdete nikde inde na Slovensku.

Linky

Horský hotel Geravy

Diskusia
Zimný prechod Slovenským rajom IV. 01/04/13 10:06 18 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Lokca – Minčol – Príslop – Budín – Or. priehrada V dnešnej uponáhľanej dobe pokladám viacdňové vandrovky za to najlepšie, čo sa dá v horách zažiť. Sú plné nielen zážitkov a prekvapení, ale aj pohodového táborenia či túlania sa po lesoch a lúkach. Na jeden takýto vander som sa vybral v závere leta na Oravu. Trasy, po ktorých pôjdem, som v minulosti z väčšej časti už absolvoval. Ale prejsť ich na jeden raz, to som si naplánoval len nedávno. Preto stačilo využiť najbližšiu periódu ustáleného počasia a vander sa môže začať. 15/01/18 Anton Zahradník Oravská Magura
Búda Lesnícky zrub Zelenô v Zelenej doline Určite ste už mnohí zažili v horách náhlu zmenu počasia alebo inú patáliu, ktorá vás prinútila prenocovať v teréne. Preto je vždy dobre vedieť, aké sú možnosti núdzového bivakovania na trase. Jednu núdzovú situáciu som zažil počas výstupu na veľkofatranský salaš pod Suchým vrchom. Nečakaná smršť ma s kamarátom Rasťom donútila stráviť noc v Zelenej doline, kde sme v opustenej lesníckej chate Zelenô našli útočisko. 06/01/18 Anton Zahradník Veľká Fatra a Choč
Túra Zliechov – Považská Bystrica – Púchov Strážovské vrchy a podhorie Javorníkov v okolí Púchova a Považskej Bystrice mám veľmi rád. V oboch prípadoch sa krajina v týchto miestach vyznačuje veľkou pestrosťou. Hlboké lesy striedajú horské lúky, členitý terén zase oblé chrbty. Korunu kraju nasadzujú viaceré dominantné bralnaté vrchy s monumentálnymi výhľadmi. A práve tieto fakty ma koncom tohoročného leta navnadili k dvojdňovému vandru. 30/11/17 Anton Zahradník Javorníky, Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Okruh Galmusom: Spišské Vlachy – Poráč – Slovinky Po rokoch, keď bolo tradíciou a povinnosťou chodiť na Veľkonočný pondelok oblievať kamarátky, začínam novú tradíciu veľknonočnopondelkových turistických akcií. Voľbu lokality som dlhšie zvažoval, ale kvôli ľahšej dostupnosti padla na planinu Galmus a jej modro-zelenú kombináciu. dnes Henrich Tomáš Volovské vrchy
Túra Voznica – Drast(a)vica – Rudno nad Hronom Pri cestovaní prstom po mape často narazím na zaujímavý, írečitý názov nejakého kopca. Nad niektorým názvom sa len pousmejem, o niektorom sa snažím dopátrať, prečo sa tak volá, alebo rozlúštiť význam slova. A na niektoré kopce proste musím vyjsť. Tak to bolo aj v prípade Drastavice, teda pardon – Drastvice! Totiž na všetkých mapách sa uvádza ako Drastavica, ale domáci jej nepovedia inak ako Drastvica a na mapový názov sú doslova alergickí. A to ide len o jedno písmenko! včera Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Potulky okolo Bialky Vydáme sa krajom hranice medzi Podhalím (pl. Podhale) a Zamagurím.(pl. Zamagurze). Putovanie rozdelíme na dva letné dni. Nakukneme do okolia Bukowiny Tatrzańskej. Pre niekoho budú prekvapením slovenské nápisy. Čerešničkou sa stane mlyn či zachovalé drevenice a zoskupenie takmer 60-tich pastierskych kolíb. Budeme si vychutnávať pohľady na Tatry od zamagurskej obce Repiská (Rzepiska) nad Jurgovom (Jurgów). 16/01/18 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry, Spišská Magura, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimný prechod Slovenským rajom IV. 01/04/13 10:06 18 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Spišsko-gemerský kras: Slovenský raj
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 1060 m n. m.
    • min: 550 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 935 m
    • klesanie: 900 m
  • Vzdialenosť
    • 34,1 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 15.01.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 48.943 ° SŠ
      dĺžka: 20.42237 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.85525 ° SŠ
      dĺžka: 20.3825 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Horský hotel Geravy
  • Voda
    • Chatová osada Kláštorisko, Podlesok, Geravy, Biele Vody
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vlak alebo autobus z Dediniek
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1011 ľudí
0.6 (0.14)