Túra Veľká Fatra na 4 spôsoby: zima
Veľká Fatra je pre mňa srdcovou záležitosťou. Mám ju viac-menej za rohom a tak nejak sa mi usadila pod kožou. No, trochu hlbšie. Často krát sa ma pýtali, prečo tam znovu idem, veď som tam bol už toľko krát... Ja neviem. Asi preto, že to tam pod kožou tak zvláštne svrbí.
 | fakty |  |
| Pohorie | ||
| Veľká Fatra | ||
| Nadmorská výška | ||
| max: 1592 m n.m. min: 485 m n.m. | ||
| Prevýšenia | ||
| stúpanie: 1579 m klesanie: 1704 m spolu: 3283 m | ||
| Náročnosť | ||
| stredná až mierne náročná | ||
| Vzdialenosť (mapová) | ||
| cca 40 km | ||
| Počet dní | ||
| 1 (2) | ||
| Nocľah | ||
| Útulňa nad Kráľovou studňou hotel Kráľová studňa | ||
| Voda | ||
| poľovnícka chata pod Rakytovom na žltej značke, pramene pod Čiernym kameňom, Chata pod Borišovom, pri salaši pod Suchým vrchom, prameň Kráľová studňa, Hotel Kráľová studňa, Boboty v Bystrickej doline | ||
| Mapa | ||
| Veľká Fatra, 1:50 000, VKÚ Harmanec č. 121 | ||
| Doprava | ||
| z BB alebo RK autobus do Liptovskej osady a ďalej do Liptovských Revúc z Harmanca autobus do MT, BB | ||
 |  |
Pohľad prvý: ZIMA
Z tepla periny ma ženie budík, mobil, ešte jeden budík. Najhoršie obdobie dňa. Ten okamih medzi prebudením a vchodovými dverami. Ale dá sa prekonať. Poukazuje na silu charakteru. Ranné prípravy, zbaliť jedlo, niečo teplé pitné do termosky a čiernou tmou behom na stanicu. Je 5:00 ráno. Veru, som blázon.O 6:30 som v Liptovskej Osade. Smer Liptovské Revúce. Po asfaltke, väčšinou dobre zľadovatenej smer západ. Asi po pol hodine šlapania je odbočka do Teplej doliny. Pri horárni s maximálne cholerickým kopovom. Nejak ma nemá rád. (To je mojim fejsom.) Inak, zima je statočná asi –18 stupňov. Nevadí, hore bude horšie.
Ďalej pokračujem po asfaltke Teplou dolinou. Teda asfalt je skrytý pod slušnou škrupinou ľadu a snehu, tak mi až tak nevadí. A na druhej strane, v Teplej doline je stále na čo pozerať, každú chvíľu je iná. Raz uzučká v prielome Teplého potoka, potom široká a mohutná.
Asi po hodinke mierneho stúpania začína strmé stúpanie. Najprv preskočiť zamrznutý potok, (vraj Teplý, haha), potom zvážnicou nahor. Prvou zaujímavosťou sú stopy rysa. Pekne mi prešlapal stopu. Aj snehu pribúda, už ho je tak na 50 cm. A hnusná krusta. Trasa sa vinie po zvážniciach a chodníkoch až pod prvý monument na hrebeni – Rakytov. Krátka zastávka na poľovníckej chate, kúsok starou smrečinou strmo hore a už som pod týmto krásnym kopcom.
Na hranici lesa sa rozhodujem, ísť po chodníku, alebo rovno hore? Chodník však zmizol a sneh na svahu je zmrznutý, lavína nepadne. Aj keď sklon na to je. Tak poďme nato. Asi 300 metrov je to slušná fuška, našťastie každé zakopnutie drží ako schod. Aj slnko už zo mňa začína vysávať šťavičku. Alebo je to mojou kondičkou? Potom dlhé plató, na konci čiapka z kosodreviny a konečne vrcholový kríž. No, kríž, skôr nejaká hmota pokrytá tak tonou námrazy. Apropo, kto ten priamy výstup nepozná, nech radšej traverzuje do Severného Rakytovského sedla a potom hrebeňom na vrchol, hlavne v hmle, môže to byť aj nebezpečné.
Konečne si môžem oddýchnuť a rozhliadnuť sa. Počasie je absolútne, len ten vietor, ten je dosť divoký. Ale rozhľad stojí za to. Celá južná časť hrebeňa s Čiernym kameňom, Ploskou, Ostredkom a Krížnou je predo mnou. A na východ Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Rudohorie, Poľana, etc., etc...
Pohľad na hodinky hovorí, je čas ísť. Tak hurá do Južného Rakytovského sedla. A to bola teda jazda. Na zadku, po nohách, po bruchu, proste zjazd. Sneh tvrdý, ufúkaný, inde ľad. No, ak sa zabijem, aspoň to bude akčné. A bude mi svietiť slnko... Nezabil som sa.
Zo sedla ide trasa cez Kračkov a Minčol k Prameňom pod Čiernym Kameňom. Chvíľu hore, chvíľu dole, raz výšvih, raz padák, raz tvrdý sneh, raz hnus po stehná. Ale pohľad na Čierny Kameň je fantastický, ako čierny hrot ceruzky. Traverz Čierneho kameňa mi dal riadne do tela, v sedle pod Ploskou potrebujem doplniť uhľohydráty. A tekutiny. Slnko už slušne pečie, zrazu mám na sebe len jedno tričko. A to mi ráno mrzol soplík v nose...
Na Ploskú to ide celkom v pohode, ale chatu pod Borišovom musím obísť, predsa som už v časovej tiesni. A čaká ma ešte Suchý vrch. Našťastie, niekto sa rozhodol, že mi prešlape stopu, tak som to mal cez Kýšky na Suchý celkom v pohode. A na Ostredok je to už kúsok.
Konečne stojím na vrchole Ostredka, som najvyššie zo všetkých vo Veľkej Fatre. Ale slnko už klesá, tak musím kopnúť do vrtule. Hrebeň je taký, ako vždy, ufúkaný a tvrdý. Krížna je stále bližšie a bližšie, až je podo mnou.
Stojím na vrchole Krížnej a rozmýšľam, koľký krát tu vlastne som. Šesťdesiaty, sedemdesiaty, neviem, kto by to počítal. A rozmýšľam, čo ma na tomto kopci tak priťahuje. Veď nie je ničím výnimočný, navyše zohyzdený vojenskou hláskou, tak v čom to bude? Žeby tým, že bol môj prvý? Ktovie. Netreba sa nad tým zamýšľať, treba len stáť a dýchať a cítiť to zvláštne svrbenie pod kožou. Či vlastne trochu hlbšie....
Slnko už zapadalo a ja som sa rozhodol, že sa spustím z Krížnej na Kráľovu studňu, kde aj prespím. Tak som aj učinil a na druhý deň som zbehol Bystrickou dolinou do Harmanca. Tým som ukončil jednodňovku predĺženú o jednu noc. Bola studená aj horúca, tvrdá aj mäkká, tmavá aj jasná. Ale hlavne, bola len a len moja.
Daľší pohľad: JAR
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
