Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Skalité – sedlo Pod Svítkovou

Hranica s Poľskom je dlhá 541,1 km, z toho sa 105 km nachádza na vodných tokoch. Je to druhá najdlhšia hranica Slovenska a z turistického hľadiska asi najzaujímavejšia. Nachádza sa na nej celkom 7 155 hraničných kameňov. Trojštátny hraničný znak Beskydy (Slovenská republika, Česká republika a Poľská republika) tvorí sústava troch žulových monolitov vyznačujúcich bod styku štátnych hraníc v koryte Valovho potoka (obec Čierne, okres Čadca).

Vzdialenosť
34,6 km
Prevýšenie
+2 417 m stúpanie, -2 377 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 04.07.2002
Pohoria
Kysucké Beskydy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1236 m n. m.
  • Najnižší bod: 530 m n. m.
Voda
Skalité, chata pod Veľkou Račou, Dedovka, Vychylovka, hr. kameň 155/2
Nocľah
Oščadnica
Doprava
zájazdový autobus
SHOCart mapy
» č.1077 Kysucké Beskydy, Kysuc (1:50.000)

Keď sa v roku 2002 blížil sviatok svätého Cyrila a Metoda a s ním spojené voľno, naplánovali sme vo výbore T. O. Bjatek stráviť ho v okolí Oščadnice pod Veľkou Račou. Garanti pre tento región boli po dobrých skúsenostiach tradiční - Karol a Maroš. Karol bol spočiatku proti prenajatia si autobusu na prechod Malej Magury, ale napokon sme ho presvedčili. Pomohol som pri doplnení počtu účastníkov, aby nás doprava nevyšla až tak draho, nás bolo 32. Bol som rád, že šla aj Danica, ktorá na Veľkú Raču mala spomienky z vysokoškolského lyžiarskeho výcviku.

1. deň

Serafínov – Zwardon – Gomulka – Vresčovské sedlo – Kykula – Veľký Príslop – Úplaz – Veľká Rača – Dedovka

Z Bratislavy sme odchádzali ráno o siedmej. Celú cestu pršalo, ale veril som, že keď vystúpime, prestane. Neprestalo a lialo v podstate celý deň. Vystúpili sme na cestnom priechode a nie pri železničnej stanici, ako sme pôvodne plánovali. Karola, s ktorým sme šli, to trochu poplietlo. Museli sme prejsť cez kopec do dediny, aby si bol istý, že ideme dobre. Jemný dážď sa postupne premenil v lejak a napokon sme v ňom šli celú cestu. Keďže autobus odišiel do Oščadnice, nebolo inej cesty, len peši dôjsť do Dedovky, kam mal pre nás prísť.

Po vystúpení k turistickému priechodu sme šli po lesnej ceste hore kopcom. Po čase sme zistili, že značky niet a ani tí, čo sú pred nami, ju nevidia. Jednoducho sme takmer všetci v tom lejaku minuli prudké odbočenie vľavo. Začali sme sa vracať - a takú zmenu smeru som ešte nevidel. V podstate sme sa zvrtli o 350 stupňov a šli dolu do sedla. Tu už čakali garanti, ktorí mi aj volali, no počuj mobil v ruksaku pod pršiplášťom! Danica si tu konečne začala dávať nepremokavé nohavice a tak sme zostali sami bez mapy. Mali sme ísť po modrej, no stále červená. Už som mal obavy, či ideme dobre, stretli sme však poľský pár a potom aj Karola s Romanom. Z hromadnej oddielovej akcie sa stalo vinou počasia šliapanie na vlastné tričko. Napokon sme šli asi menej vlnitou trasou. Občas sme síce modrú našli, no mizla priam umelecky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Keď som toho už začínal mať dosť, prišli sme k chate pod Veľkou Račou. Tu už bolo pár našich. Dali sme si čaj a skonštatovali, že ja som spotený a Danica mokrá. Navyše jej nepremokavá bunda sa zachovala zvláštne. Vrchná vrstva prepustila vodu, no spodná nie a tak mala v rukávoch vodojem, ktorý sme museli vylievať. Prezliekli sme sa do suchého, ako kto mohol, a ďalej sme už šli v skupine. Z chaty bolo zaujímavé pozerať cez okno na niektorých našich, ktorí ju míňali bez toho, že by si ju vôbec v hmle a daždi všimli.

Hore na Veľkej Rači pri vyhliadkovej veži nás kontroloval poľský policajt a hoci sa mu videlo divné, kade sme sa dostali do Poľska, nebuzeroval nás. Videl len to množstvo premočených turistov. Prestalo pršať, zišli sme popri zjazdovke až k údolnej stanici v Dedovke, kde nás čakal autobus. Odviezol nás do Oščadnice, kde sme mali spať v hostinci „U Holtána“. Príjemne ma prekvapil. Izba síce malá, no bolo v nej čisto a všetko, čo má byť. Večer sme trochu posedeli, ja som odovzdal Výkonnostný odznak pešej turistiky III. stupňa obom Ivanám, Ľube a Vladovi. Domáci dali sušiť vibramy, no do rána nevyschli, hoci v nich voda priam vrela. Bez ohľadu na značku som ich ja jediný mal po túre suché. Dachstein Sympatex som kupoval nedávno a tešil som sa z dobrej kúpy. Hostinec stojí pár metrov cez cestu pri kostole a tak nás ráno budilo bim-bam. Bolo zaujímavé pozerať sa na ľudí stojacich pred kostolom a modliacich sa, hoci vnútri bolo evidentne voľno. Na vedľajšom dome má pamätnú tabulu Tiso, prezident tzv. Slovenského štátu. Pripomína, že tu po škole začínal svoju dráhu kňaza.

2. deň

Vychylovka - železnička + skanzen, Vychylovka Šudovci – sedlo Príslop pod Svítkovou – Javorina – Veľká Rača

Ráno sa ukázal krásny deň. Tešil som sa na železničku. Z autobusu sme museli trochu pobehnúť, aby sme stihli prvý vlak. Posadali sme si do vagóniku, Vlado s Karolom a Romanom sa "nanominovali" dokonca do lokomotívy. Previezli sme sa, porozprávali nám históriu, zasmiali sme sa na ľuďoch, ktorí boli celí vyvalení, keď sme prechádzali cez nástupný perón a vláčik nezastal. Potom ma trochu nahnevali niektorí účastníci zájazdu, ktorí nechceli ísť do skanzenu a rozčuľovali sa, že tam chceme v rámci schváleného programu zájazdu ísť. Prešli sme si skrátenú variantu prehliadky skanzenu, získal som ďalšiu pečiatku do pasu Matúšovho kráľovstva a autobus nás zaviezol do inej osady Vychylovky, kde sme začínali dnešnú trasu.

S prekvapením som zistil, že na hranici je kopec Svítková. Danica dnes nešla. Včerajšie šliapanie v daždi jej nespravilo dobre. V duchu som si sľúbil, že na Svítkovú ju v budúcnosti dostanem a v roku 2004 sa mi to podarilo. Zostáva mi ešte stále dlh dostať sem obe dcéry.

Stúpali sme popri potôčiku cez lúku, kde bol salaš aj s perinami, no bez ľudí. Rozdelili sme sa a keďže Karol musel ísť domov kvôli služobnej ceste, šiel posledný Maroš a snažil sa udržať ľudí pokope a v pohybe. Ivana s Oľgou hneď pri salaši zaostali a odmietli s nami držať krok. Videli sme ich až v chate, keď sme už dávno večerali. Celé desatoro garanta sa tu ukázalo byť zdrapom papiera a ja som sa len modlil, aby sa im cestou nič nestalo. V sedle Príslop pod Svítkovou je zrubová chatrč. Bola zamknutá. Počas celej túry sme nachádzali fantastické množstvá čučoriedok.

Tentoraz sme sa držali modrej a teda kopírovali vrcholky. Našiel som vodu pri hraničnom kameni 155/2. Celú cestu som šiel s Bakovcami, Julkou a Ľubou. Šli sme popri troch turistických prechodoch. Výstup na Veľkú Raču bol napočudovanie mierny a hore nás čakali autobusáci. Zaistili nám pustenie lanovky do Ľalíkov a tak sme nemuseli šliapať strmák dolu. Podvečer sme sa boli prejsť po Ošdadnici.

Na začiatok nedeľnej túry do Žiliny sme zaistili s Beou návštevu kaštieľa v Radole. Toto boli jediné túry, okrem bratislavskej z Čunova do Bergu, kde po hranici so mnou šiel aj T. O. Bjatek. V pláne na rok 2003 ostatní členovia výboru odmietli navrhované túry po hranici a to bol jeden z viacerých dôvodov môjho odmietnutia ďalšieho pôsobenia vo výbore oddielu. Cítil som, že na dvoch stoličkách sa nedá sedieť. Byť vo výbore, no nezúčastňovať sa vôbec činnosti oddielu sa mi zdalo hlúpe. Ja som sa však naplno rozhodol venovať pochodom po hranici a to mi zabralo skoro všetok turistický čas až do septembra 2006. A tak sa zo mňa stal tulák samotár s maximálne jedným partnerom.

Skanzen Vychylovka

Múzeum Kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke je stálou expozíciou v prírode. Patrí k najrozsiahlejším na Slovensku. Expozícia dokumentuje a približuje v 34 stavbách spôsob života a kultúry kysuckého ľudu v minulosti.
Súčasťou je taktiež úzkokoľajná lesná železnica s úvraťovým systémom, ktorá kedysi spájala Kysuce s Oravou. Táto je v súčasnosti jedinou fungujúcou úvraťovou železnicou v Európe a jednou z mála vo svete. Vznikla v roku 1926 a pôvodne dosahovala dĺžku 110 km v kopcovitom teréne.
Dnes slúži na prevážanie návštevníkov romantickou trasou dlhou 3,6 km, prechádzajúcou cez areál Múzea kysuckej dediny. V súčasnosti sa obec Oravská Lesná snaží o rekonštrukciu trasy až po depo Tanečník – časť Oravskej Lesnej, kde by malo v budúcnosti vyrásť turistické stredisko. V mesiacoch máj – október ožíva tento čarokrásny kút spevom, hudbou, tancom a remeslom.

Zdroj:www.skonline.sk/skanzen

Fotogaléria k článku

Najnovšie