Túra

Pod Martošou - Bobrov

07. 02. 2008
Náš pobyt na Orave v júni 2004 prebiehal v pohode. Krásna príroda, vynikajúce počasie, príjemná domáca a hlavne výroba zákuskov vo vedľajšom dome, kde sme sa zastavili vždy pri návrate z túry. Nastal čas vystúpiť na najvyšší vrch Oravských Beskýd a mať celú Oravu ani na dlani.

1. deň

Rabčice – Pod Palkočom – Stancowa – Babia hora – Przelecz Brona – Malá Babia hora – Przelecz Jalowiecka – Medralowa – Horné Gluchačky – Przelcz Gluchaczki - Javorina – sedlo pod Beskydom – Pod Martošou

Nádherná túra. Rozhodol som sa ju začať na konečnej SAD v Rabčiciach a bol to dobrý nápad. Pršalo, kým sme sa viezli, no potom svietilo slniečko. Poľnou cestou sme sa dostali až na lúku a cez ňu do lesa k hraničným kameňom. Trochu stúpania a potom zostup k turistickému hraničnému prechodu Pod Palkočom. Nechcel som ísť hraničným priesekom, vzhľadom na najvyšší stupeň ochranného pásma.

Pokračovali sme po modrej k informačnému centru Stancowa a po zelenej lesnou cestou sme začali stúpať na Babiu horu. Ešte ráno som namazal vibramky a tak ich rosa nepremočila. Našiel som starý poľský dvojzlotý. Prešli sme potok a začalo sa slušné stúpanie – 100 výškových metrov za 15 min. Prišli sme k prístavku s informačnou tabuľou, dalo by sa tu slušne prespať. Les postupne prešiel do kosodreviny. Vyšli sme pri snehovom poli, ktoré je vidieť až zo Slanického ostrova na Oravskej priehrade. Sú tu dva pramene. Fúkal nepríjemný ľadový vietor, začala byť riadna zima a tak sme navliekli čelenky, rukavice, a vetrovky. Vyšli sme hore, ja som vybral vlajku a tričko Biateca a pri smerovníku sme sa odfotili. Na smerovníku je uvedený aj poľský názov Diabłak. Podľa povestí sa na vrchol hory voľakedy na svoj snem zlietavali bosorky.

Zjavil sa vlčiak a za ním štyria chlapi. Jediní Slováci, ktorých sme stretli na hrebeni počas našich túr Oravou. Vysvitlo, že sú zo správy CHKO. Vedúci nám ukázal endemit - Rosec alpínsky, ktorého pár kusov sa vyskytuje len na vrchole Babej hory. Boli veľmi milí a pozvali nás na návštevu Správy CHKO, čo sme vo voľnom dni aj využili. Nabalili nám kopu informačných materiálov. Dozvedeli sme sa aj, prečo dávajú psovi povely v angličtine. Je to dar z Kanady a inak proste nerozumie. Viem o psovi, ktorý šiel zase do Kanady a povely prijíma len v slovenčine. Proste dospelý pes sa nenaučí cudzí jazyk, tak ako ja.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Je tu pamätník na výstupy pápeža Jána Pavla II., keď bol ešte kardinál. Zjavili sa ďalší turisti a hoci je tu kamenná stena, radšej sme šli dolu, lebo bola zima. Nafotil som biely poniklec a dolu v sedle sme sa najedli. Vyšli sme na Malú Babiu horu a začalo klesanie. Náučné tabule nás doviedli až do Tabakového sedla, pomenovaného vraj po najčastejšie pašovanom tovare v minulosti. Vystúpili sme na Medralowu. Bol tu otec s malým dievčaťom, porozprávali sme sa. Bol v Bratislave, tiež mal informácie z internetu, ako my, a podľa nich putovali od chaty k chate. Odfotil nás a ja zase pätník označujúci najsevernejší bod SR. Pekné výhľady do Poľska, všade more čučoriedok, žiaľ ešte zelených. Minuli sme ďalší turistický hraničný priechod aj s prístreškom a za ním nás opäť chytil dážď. Najprv sme sa schovali pod stromy, no museli sme sa prezliecť, až neskôr prestalo pršať. Minuli sme stanový tábor, ktorý na seba upozorňoval tabuľami už zďaleka. Poliaci to proste majú dobre vymyslené. Netreba vláčiť stany so sebou a turisti im zase nebivakujú kade-tade. Na jeseň stanové tábory zrušia a príroda zostane relatívne neporušená.

Posledný výstup na Javorinu bol už so slnkom. Zišli sme do sedla a po žltej opäť na asfaltku. Podarilo sa nám stopnúť auto. Lesník nás zaviezol do Oravskej Polhory na autobus a tak sme boli čochvíľa v Námestove. Nuž sen prejsť z najjužnejšieho bodu SR po najsevernejší sa mi splnil. Je to fajn.

2. deň

Rabčice – Poprovka – Kvakovka – Kriváň – asfaltka na hraničný prechod – Oravská priehrada – Bobrov

Dlho som rozmýšľal, kde začať túto túru po hranici, ako sa na ňu dostať a napokon som sa rozhodol ísť opäť autobusom na konečnú do Rabčic a poľnou cestou k hranici.
Ráno to s počasím nevyzeralo dobre, no vybrali sme sa. Pršalo ešte počas cesty autobusom, no po vystúpení už nie a tak sme mohli začať naše putovanie. Vyšli sme popri salaši nad dedinu a uvideli sme poľských pohraničníkov na štvorkolke. Trochu som sa obával, či im nebude prekážať naša prítomnosť na hranici, no buď nás nevideli, alebo im to bolo jedno. Aspoň nám odrosili cestu.

Prešli sme lúkou do lesa a stáli sme pri prvom hraničnom pätníku. Všetko bolo orosené a návleky, nohavice i vibramky dostali zabrať. Poliaci obrábajú lúky až po čiaru, naši nie. Krátky výstup a už sme len klesali k priehrade. V lese sme prišli k potoku a šli kúsok popri ňom. Lenže tiekol do vnútrozemia a tak sme ho prekročili a šli kolmo do kopca k predpokladanej ceste. Hranica šla po hrebeni, no tam sme sa už neškriabali. Na skládke dreva sme sa najedli a napokon sme prišli k asfaltke idúcej do Poľska. Cez cestu nám prebehla líška a to sme ešte netušili, aké divadlo nám pripraví na ďalšej túre.

Po odfotení sa pred tabuľami oboch štátov sme sa vrátili k domcu, ktorý bol na lúke pri ceste a po lúke sme kráčali k priehrade. Pozreli sme si poľovnícku chatku, pekné osamelé stromy a prišli sme k močarine. Vrátili sme sa na lúku a po ceste sme sa dostali k Oravskej priehrade. Myslel som, že tým pochod po hranici skončíme a nadviažeme na druhom brehu. Všetko bolo o pár dní inak. Vrátili sme sa na lúku, pozorovali bociany a kráčali okrajom lúky. Potok Hraničný Kriváň nás nepustil ďalej a tak sme sa popri ňom vrátili na asfaltku a po nej prišli na autobus do Bobrova.

Fórum 3 príspevky
Pod Martošou - Bobrov 26/10/10 22:35 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Bivak Pivnica Kolovrátok pod Mesačnou Opäť raz som sa presvedčil, že ak som niekade išiel desaťkrát, ešte stále som si všetko poriadne nepozrel. Na lúke Kolovrátok pod kopcom Mesačná vždy bývala kontrola pri Pochode bankových úradníkov. Chalani stanovali pri altánku a od prameňa sa chodilo neznačene k oploteniu obory Biela skala. Že je tam asi uprostred lúky pod stromami v lese pivnica, som si všimol až minulú sobotu, keď som prechádzal zo Sološnice do Píly. 17/10/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra České středohoří – okolím Litoměřic Náš T. O. Bjatek sa v roku 2020 dožíva 20. výročia svojej existencie. Na tento, pre nás tak významný rok, sme si pripravili viacero zájazdov – švajčiarske štvortisícovky, jednodňovky na Madeire, rakúske pohodové dvojtisícovky a České středohoří. Prišla však pandémia a plány nielen na zahraničie, ale aj domáce akcie padali jeden za druhým. 06/10/20 Miroslav Svítek Svet
Túra Píla – Budmerice – Báhoň Prechod Lúčanskou Fatrou a debata s kamarátom ma inšpirovala k plánovaniu účasti na Špačinskej stovke, respektíve jej polovičke po Myjavu. To som však zabudol, že som pred časom kúpil lístky do divadla na sobotu večer. Bolo treba zvoliť niečo, z čoho sa dá v rozumnom čase vrátiť domov a scivilizovaný sa vybrať za kultúrou. Ešteže mám v šuplíku vždy pár tipov, kam sa chcem vybrať. Rozhľadňa pri Jablonci a Náučno-poznávací chodník popri Gidre bol jedným z nich, a tak sme sa tam vybrali s kamarátkou. 11/09/20 Miroslav Svítek Podunajsko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Podhorie Levočských vrchov v jeseni Na rodnom Východe sú len dve pohoria, kde som len minimálne pochodil. Jedným z nich sú Levočské vrchy a prvá, a zatiaľ posledná, návšteva bola pred štyrmi rokmi. Aj keď ďalšiu som si naplánoval po zvyčajných dvoch, až slnečné októbrové dní roku 2018 mi dopomohli k návšteve, síce len podhoria, ale zato veľmi pekného jesenného. dnes Henrich Tomáš Levočské vrchy
Prístrešok Zájelšie nad Hornou Breznicou Pri modrej značke z Púchova smerom k Vršatským bradlám som narazil kúsok nad obcou Horná Breznica na prístrešok nezaznamenaný v mape. Pravdupovediac, ak by som miestom prechádzal cez deň, tak by som ho vôbec nevyhodnotil ako vhodný na bivak. Bol by len vynikajúcim miestom na oddych s výhľadom na oblasť Hornej Breznice, s Vršatskými bradlami na horizonte. No keďže som sa tu ocitol v momente hľadania vhodného miesta na nocľah, altánok mi prišiel ako dar z nebies. včera Vladimír Mikuš Biele Karpaty
Správa Združenie horských útulní Škótsko (MBA) Horské chaty a útulne sa nachádzajú vo väčšine pohorí v Európe i mimo nej. Väčšinou musíte za ich použitie platiť, rezervovať si miesto vopred (napríklad Korzika) a v mnohých si môžete kúpiť aj jedlo a pitie. Vo Veľkej Británii je to veľmi odlišné. Tu existuje dlhá tradícia otvorených prístreškov (útulni) zvaných Bothies, ktoré sú k dispozícii všetkým bezplatne. Žiadna rezervácia, jednoducho príďte. Veľmi málo zariadenia, musíte mať so sebou všetko, čo si myslíte, že budete potrebovať. 30/10/20 Pavol Horváth Zaujímavosti

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Pod Martošou - Bobrov 26/10/10 22:35 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Oravské Beskydy
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 1723 m n. m.
    • min: 610 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1980 m
    • klesanie: 2000 m
  • Vzdialenosť
    • 51,3 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 21.06.2004
  • Štart trasy
    • šírka: 49.50686 ° SŠ
      dĺžka: 19.52482 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.42819 ° SŠ
      dĺžka: 19.54279 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • súkromie v Námestove
  • Voda
    • pramene pod Babou horou, prameň pod Przelecz Brona, nespočetné množstvo potokov kúsok pod hrebeňom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • SAD Námestovo – Rabčice, Bobrov – Námestovo, Oravská Polhora – Námestovo
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.11 (0.45)