Chata

Bývalá chata pod Rozsutcom

Boro Tomis 29. 02. 2008

Nedávno som vám sľúbil, že napíšem aspoň informačný článok o Chate pod Rozsutcom, ktorá stávala v sedle Medziholie a ktorá bola veľmi populárna a navštevovaná. Vďaka fotografiám a informáciám, ktoré som získal, tento sľub plním. Chatu bohužiaľ stihol rovnaký osud ako Chatu pod Chlebom, keď ju zdolal prudký a nezahasiteľný požiar.

Je 17. januára 1985 a na Chate pod Rozsutcom je živo. Pomaly sa blíži 16-ta hodina a lyžiari z lyžiarskeho kurzu sa ešte naposledy vyvážajú na vrch zjazdovky, pretože majú vlek zaplatený len do 16-tej hodiny. V hospodárskej budove pri chate brkoce naftový agregát a lyžiari vedia, že o chvíľu zastane a pre dnešok bude dolyžované. A naozaj. Takmer presne s úderom 16-tej hodiny sa agregát odmlčí a vlek sa zastaví. Tento raz však nie je príčinou dochvíľny chatár či údržbár, ale technická porucha na agregáte.

Takmer vzápätí sa začína z hospodárskej budovy dymiť a vyšľahnú plamene požiaru. Ten sa šíri veľmi prudko, pretože roztečená nafta zapáli sud s naftou a celá drevená budova je takmer okamžite v plameňoch. Vybuchujú ďalšie sudy s naftou. Požiar je nezvládnuteľný. Ako jediná možnosť uchrániť samotnú chatu sa javí možnosť zhrnúť buldozérom celú hospodársku budovu do rizne. Buldozér je už naštartovaný, ale vzápätí zaznejú ďalšie nebezpečné výbuchy, pochádzajúce pravdepodobne od plynových fliaš na zváranie. Oheň zúri. Hostia sú čo najrýchlejšie evakuovaní zo samotnej chaty, pretože tá sa nachádza len asi 5-6 metrov od hospodárskej budovy a je veľmi pravdepodobné, že oheň preskočí aj na budovu chaty. A skutočne. Pod obrovským žiarom sa začína najskôr dymiť zo stien chaty a onedlho je už v plameňoch aj samotná chata. Na uhasenie nie je šanca. Našťastie sa podarilo včas vysťahovať všetkých hostí aj s ich majetkom a čo-to zachrániť z majetku personálu a bytu chatára. Napriek zľadovatenej ceste zo Štefanovej sa podarilo hasičom dostať ku chate. Lenže už niet čo hasiť. Vysušená, drevená chata horí ako stoh slamy a niet jej pomoci. Koks uskladnený v pivnici bude tlieť ešte pár týždňov.

Takto skončila jedna z najpopulárnejších chát na hrebeňoch Malej Fatry. Bohužiaľ, chata nebola obnovená, pretože ochranári nedovolili výstavbu novej chaty. Ešte dnes môžete nájsť základy bývalej chaty kúsok pod sedlom Medziholie, kde stávala a slúžila dlhé roky turistickej verejnosti. Chata mala ideálne miesto na križovatke deviatich turistických chodníkov a bola veľmi frekventovaná v lete i v zime. Pôvodne na mieste chaty stála maličká chatka, ktorá bola počas druhej svetovej vojny vypálená Nemcami, rovnako ako aj Chata pod Suchým, Chata pod Chlebom, alebo napr. Žiarska chata či Chata na Hrbe a mnohé iné chaty. Po vojne postavil KSTL na mieste bývalej chatky novú chatu.

Chata mala až 86 postelí v dvoj a viac posteľových izbách. Na prízemí boli dve jedálne, kuchyňa, sklad, a lyžiareň. Na prvom poschodí bol byt chatára a izby pre ubytovaných. Na druhom poschodí boli izby personálu chaty. Chata bola zásobovaná lesnou cestou zo Štefanovej, v lete na gaziku a v zime na saniach ťahaných koňom. Spomeniem len niekoľko mien chatárov, ktorí sa vystriedali na tejto chate: Laco Dubec, Fero Zicho, Tóno Ďuriník (1971-1972), Štefan Cingeľ a Oto Šiška. Použité fotografie pochádzajú z fotoalbumu Tóna Ďuriníka a jeho manželky Odetty, ktorí po odchode z tejto chaty pracovali najprv na podnikovej chate vo Fačkovskom sedle a potom chatárčili 31 rokov na Chate pod Suchým, kde ukončili svoju profesionálnu dráhu koncom roku 2007. Za uvedené informácie a poskytnuté fotky, ako i za činnosť na Malej Fatre im zároveň týmto ďakujem.

Fórum 72 príspevkov

K článku Bývalá chata pod Rozsutcom 17/09/20 08:59 72 príspevkov

Najnovšie články autora

Príbeh Posledná návšteva Bolo to niekedy medzi rokmi 2006 až 2009, keď sme sa napriek horúčavám, ktoré vtedy vládli, vybrali vandrovať do Veľkej Fatry. Mysleli sme, že na horách bude chladnejšie, ale bohužiaľ sme sa mýlili. Horúčava panovala aj tu, a tak po dvoch či troch dňoch sebazapierania, vysušení a spálení a s hlavami ako kokosy, sme sa rozhodli, že stačilo a že sa nemáme za čo hanbiť, ak zdrhneme z hrebeňa. 17/07/20 Boro Tomis Príbehy

Príbeh Dve staré bludičky Rudo mi zavolal asi tak desať dní pred akciou. Ešte som sa ani nestačil začudovať, že čo mi tak nenazdajky volá, a už to vychrlil: "Ahoj starký, tak čo, dostal si pozvánku a hlavne – ideš?" "Rudo, dostal, vlani som nebol, ale tento rok by som veru rád išiel." 08/05/20 Boro Tomis Príbehy

Príbeh Smrť v konzerve Keď som sa v 1971 vrátil z vojny, zostali mi spomienky na kamaráta Juriho, s ktorým sme spolu slúžili v Hodoníne pri delostreleckej batérii a s ktorým sme spolu zažili naozaj správne vandrácke chvíle pri vojenských cvičeniach v teréne. Juraj pochádzal z Trenčína a poviem vám, že keď sme sa spolu ocitli v kasárňach v Hodoši, ihneď sme vedeli, že sa stretli dvaja trampi. No, a tak sme spolu odolávali kreténskemu mechanizmu a môžem s kľudom povedať, že sme odolali. 20/03/20 Boro Tomis Príbehy

Najnovšie články na titulke

Túra Kamniške Alpe - Raduha s okolím Raduha je 2062 metrov vysoký kopec v Kamnických Alpách (Kamniške Alpe), ležiaci východne od Solčavy. Plánoval som naň vyjsť už dávnejšie, ale raz bolo proti počasie, inokedy červená kontrolka motora. Teraz mi to vyšlo. Nuž a okrem Raduhy som si pozrel aj čosi v okolí. dnes Martin Knor Svet

Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. včera Marián Jaššo Branisko

Túra Tribečská osmička z Kostolian pod Tribečom Chcel som sa poriadne prebehnúť, ale čas mi momentálne nedovolil vybrať sa niekam na viacdňovú túru. Rozmýšľal som teda kam vybehnúť a nakoniec som zvolil svoju klasiku - severnou časťou pohoria Tribeč. Osmičkový okruh som vymyslel asi pred dvoma rokmi a odvtedy som ho prešiel snáď v každom počasí, ale vždy je to iné a vždy ma tu niečo prekvapí. 27/09/20 Pavel Forgáč Tribeč