Túra

Samotami Vyšnej Korne

08.03.08
Kysuce. Kraj môjmu srdcu veľmi blízky... Sem siahajú korene oboch rodičov, sem sa vždy rád vraciam a odtiaľto mám tie najkrajšie spomienky. Nuž nemusel som dlho rozmýšľať, kým som sa rozhodol, kde strávim príjemný víkend. Skúškové obdobie, chvalabohu, za mnou, teda najvhodnejší čas prevetrať mozgové závity a vypustiť všetko to, čo som horko-ťažko do tej mojej makovice napratal...

Ráno sa zobúdzam o hodinu neskôr, ako som plánoval. Budík (alebo moje druhé ja?) teda zase zaštrajkoval, no keďže ma dnes nečaká nejaký náročný výstup, ťažkú hlavu si z toho nerobím. Po pohľade z okna mi srdce poskočí, vonku cez noc krásne pripadlo snehu, čo sľubuje ešte krajší zážitok. Predpoveď síce hovorila o rannom snežení, mňa však ráno vítajú hrejivé slnečné lúče. Po výdatných raňajkách (slovenská klasika – treska a dva rožky) zbalím nejaký ten mls na cestu, na plece foťák a môžeme ísť.

Charakteristika obce

Obec Korňa (540 m.n.m.) sa rozprestiera v Turzovskej vrchovine, v malebnej doline, ktorou preteká riečka Kornianka. Počtom obyvateľov 2266 (2001, zdroj: www.korna.sk) sa radí k tým väčším. Obec je pomerne mladá, veď do roku 1954 bola súčasťou Turzovky, ktorá bola dovtedy najväčšou obcou ČSR (14 000 obyvateľov). Spolu so susedným Klokočovom (556 m.n.m.) leží pri hraniciach s Českou republikou a turistom má určite čo ponúknuť. Nachádza sa tu jedinečný prírodný výver ropy, z obce sa možno pohodlne asfaltovou cestou dostať priamo do pútnickeho miesta na Živčákovej hore. Z pamiatok za zmienku určite stojí drevený kostol, nachádzajúci sa niekoľo metrov od nového, moderného kostola. Drevený kostol dnes slúži ako pastoračné centrum farnosti...

V kraji ticha a spomienok...

Východiskovým bodom tejto túry je autobusová zastávka „u Majtana“, kde sa dá pohodlne dostať autobusom z Turzovky (je to druhá zastávka od ObÚ, ak autobus nezachádza do Korne - Zátoky). Zo zastávky sa vyberieme smerom, odkiaľ sme prišli. Po pár metroch pri bývalom kameňolome odbočíme vľavo na štrkom vysypanú cestu. Cesta nás privedie až do časti Murašonky, o čom nás informuje i smerová šípka obecného informačného systému pri odbočke. V tejto časti sa nachádzajú tri obydlia – z toho už len jedno je trvalo obývané. Tu nás cesta privedie nad humno obývaného gazdovstva, kde sa rozdvojuje – pokračovať treba rovno, ponad humno až k tretej usadlosti, kde sa cesta opäť rozdvojuje. My pokračujeme vľavo po zreteľnejšej ceste, ktorá nás privádza do lesa. Tejto cesty sa už nepúšťame a miernym stúpaním vykračujeme lesom.

Ako som predpokladal, čerstvo napadnutý sneh dodáva celej scenérii svojskú atmosféru. Konáre stromov sa pod ťarchou snehu skláňajú nízko nad cestu. Musím teda kľučkovať, pokiaľ nechcem narušiť túto krásu, alebo dostať nádielku snehu za krk. Kus cesty je pokrytý ľadom, ktorý tu vytvoril nezbedný potôčik, ktorému už nestačilo koryto povedľa cesty. Asi po 15 minútach od opustenia Murašoniek sa dostávame na miesto, kde les ustupuje rozsiahlym lúkam, kedysi intenzívne využívaným miestnymi obyvateľmi na sušenie sena. Nachádzame sa „Na Jame“. Tu opäť vychádza slnko, ktoré sa mi pred chvíľou stratilo. Z lúk sa možno pokochať pohľadmi na Škorňov Grúň. Ak by sme sa v mieste, kde cesta mení smer, vybrali vpravo popod les, prišli by sme na najvyšší vrch Korne – Čupeľ (720,8 m n.m.). Vyššia je už len Živčáková (787,7 m n.m.), o ktorú sa Korňa delí s Turzovkou. My ale pokračujeme po ceste, až prichádzame do osady „ u Miša“. Táto usadlosť je tvorená dvomi domami a niekoľkými hospodárskymi budovami, ktorých podstatne ubudlo po zime v 2005. Obe stavania slúžia už len ako chaty. V tejto osade sa môžeme občerstviť (v zime extra ľadovou) pramenitou vodou. Prameň je nadkrytý strieškou a nachádza sa v strede osady medzi domami. Po „nadýchaní“ atmosféry pokračujeme ďalej.

Vrátime sa späť na cestu a pokračujeme až k lesu, kde sa cesta opäť vetví. My pokračujeme smerom vľavo. Po pár metroch sa pred nami objaví rozsiahle priestranstvo tvorené lúkami – sme „ Na doline“. Odbočíme z cesty na lúku a krížom prejdeme na druhú stranu, kde sa napojíme na lesnú cestu. Táto nás privedie do druhej osady „u Straku“. Tu stojí len jeden dom a nejaké hospodárske budovy. Pokračujeme cestou popod chalupu a vstúpime do lesa. Pohľad na hospodárstvo z lesa je veľmi pekný. Cesta nás vedie smrekovým lesom, až prídeme k brezovému háju, kde sa cesta rozdvojuje. Ciest a lúk je v tomto kraji neúrekom, veď ako som už spomínal, kedysi to bolo intenzívne využívané územie. Dnes to už pravda nie je, prestalo sa kosiť a na mnohých pasienkoch je dnes hustý les. Na „rozdvojke“ pokračujeme vpravo, kde po niekoľkých krokoch prídeme na lúku (v lete sa priam núka sadnúť si a pokochať sa pohľadmi, tichom a pokojom). Odtiaľto môžeme vidieť na protiľahlom kopci osadu „Šlahorka“, do ktorej sa dnes ešte dostaneme. Prejdeme pozdĺž medze na druhú stranu lúky a napojíme sa na lesnú cestu. Po chvíľke chôdze prichádzame do osady „ u Doričoka“. Osadu tvorí niekoľko domov. Niektoré sú schované v doline, takže ich odtiaľto nevidno, no určite ako prvá padne do oka dvojposchodová murovanica, ktorá akosi nezapadá do typického obrazu kysuckých samôt. Tak ako i predošlé osady, ani táto nie je obývaná a drevené chalupy slúžia na rekreáciu.

Pokračujeme cestou ponad murovaný dom. Niekoľko metrov za domom cesta výrazne mení smer a stáča sa. Pohodlnou lesnou cestou s miernym stúpaním sa dostávame až do osady „ na Košorách“, kde stojí krásna zrekonštruovaná drevenica. Tu sa cesta zase dvojí, my sa však napájame na červenú značku, ktorá vedie popod drevenicu a pokračujeme po nej. Značka nás vedie lesom až ku kruhovitej lúke, pripomínajúcej amfiteáter. Či v zime, či v lete táto lúka vo mne vždy zanechá dojmy. Vyžaruje tu úžasná atmosféra, ticho....a duša sa mi napĺňa pokojom. Vstúpime opäť do lesa až nás značka privedie priamo na dvor usadlosti. Prejdeme cezeň a naskytne sa nám krásny pohľad na rozsiahle priestranstvo s roztrúsenými domami. Sme sa „na Šlahorke.“ Otvára sa nám panoráma Turzovskej vrchoviny smerom na Turzovku a taktiež môžeme vidieť takmer všetky osady, ktorými sme dnes už prešli. Na rozdiel od predchádzajúcich osád, v tejto ešte sčasti prúdi život.

Zo Šlahorky na Konečnú

Červená značka z osady pokračuje dolu do dediny, my však značku opustíme a pokračujeme cestou ponad farebnú drevenicu. Prichádzame do úseku, kedy sa cesta dlhší čas nebude vetviť a dlhšie pôjdeme lesom. Asi po 20-30 minútach chôdze sa vľavo od cesty objaví (na naše prekvapenie) lúka. Zídeme na ňu a pozdĺžne s lesom pokračujeme, až sa napojíme na cestu, ktorou vedie zelená značka. Nachádzame sa v objatí troch osád – napravo „ u Hrtúsa“ a „u Jurinu“. Vľavo, smerom do doliny „ u Varmusov.“ Ponad osadu „ u Varmusov“ je krásny výhľad do doliny a Klokočov sa nám tu predstaví v celej svojej kráse. Odteraz sa držíme zelenej značky, ktorá nás privedie až do cieľa. Čaká nás ešte posledné stúpanie, ktorým sa dostaneme do poslednej korňanskej osady „Hraničky.“ Z tejto osady sa klesajúcou lesnou cestou dostaneme až do nášho dnešného cieľa – do časti obce Klokočov – do Kornice - na Konečnú (865,3m.n.m.). Tu sa stretajú dve republiky – Slovenská a Česká. Z Konečnej je nádherný výhľad na Moravsko-sliezske Beskydy, s dominantnou Lysou horou (1324 m.n.m.). Priamo na Konečnej sa nachádza zastávka autobusu, takže čakanie na autobus si možno skrátiť popíjaním zlatistého moku v miestnej krčme. Ak však chceme skončiť tam, kde sme začali, treba sa vrátiť až k trom osadám a smerom vpravo cez osadu „u Hrtúsa“ nás asfaltová cesta privedie až do dediny na zastávku Majtanovci.

Teda, nech sa páči. Kto má chuť nadýchať sa atmosféry časov minulých, kedy ľudia ešte žili v súlade s prírodou a kedy sa radi stretávali, Kysuce sú preňho ako stvorené. Stačí len ticho kráčať a nezabudnúť vnímať.....ostatné príde samo.

Fórum 5 príspevkov
Samotami Vyšnej Korne 01/09/08 16:06 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Za siedmimi divmi Korne Kysuce sú jednoducho mojou srdcovou záležitosťou. Nuž darmo, korene nepustia. A tak je láska ku kraju akosi prirodzene zapísaná do môjho vnútra. Dvojnásobne to platí o hornokysuckej Korni, ktorá sa pre mňa stala útočiskom a úkrytom pred uponáhľaným svetom. Od detstva som si užíval pocit slobody, keď som bol mimo dosahu všetkých možných sietí a naplno som si mohol užívať krásu navôkol. To mi našťastie zostalo dodnes a kysucký duch ma vždy vie očariť natoľko, že dokážem odolať výdobytkom modernej doby, hoci sa veľa vecí zmenilo a spojenie so svetom je dnes aj v Korni bohatšie. 23/05/14 Dominik Smažák Západné Beskydy
Ferrata Prírodný park Dolomiti d´Ampezzo Môj vzťah k horám a špeciálne k slovenským by sa dal prirovnať vzťahu k milovanej osobe, s ktorou rád trávim čas, ktorá mi chýba, keď sa dlhšie nevidíme a ktorej sa chcem so všetkým zdôveriť a požiadať o odpustenie, keď som jej ublížil. Posledný menovaný fakt som mal stále na mysli, keď som ostatné leto súhlasne zareagoval na tak silné a podmanivé volanie Álp. Mal som pocit, že moje krásne hory zrádzam. No pôvab a majestátnosť alpských velikánov, o ktorých som doposiaľ iba počul z rozprávaní, mi aj napriek diaľke učarovali a jednoducho, akosi bez odporu, som podľahol. S vedomím, že mi moje hory túto trúfalosť odpustili, ma slovenská krajina s požehnaním prepustila. 23/04/13 Dominik Smažák Svet
Túra Na chrbte roháčskych velikánov Leto sa skončilo a pomaly, ale isto sa zjesenievalo. Blížil sa koniec septembra a pár dní chýbalo k tomu, aby bol presne rok, čo som sa spolu s Lukášom túlal veľkofatranským hrebeňom. Tento rok bol na moje pomery až priveľmi plný, čo sa bohužiaľ prejavilo i vo veľmi sporadických návštevách našich hôr. Okrem pár veľmi príjemných dní strávených na jar v Nízkych Tatrách a návšteve jedinečného Slovenského raja na jeseň som sa nedostal prakticky nikde. 11/06/12 Dominik Smažák Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Útulňa Útulňa pod Kečkou V Starohorských vrchoch vznikla nová útulňa, ktorá svojou polohou blízko červenej turistickej značky E8 môže poslúžiť ako alternatíva hlavne pre nízkotatranských hrebeňovkárov alebo SNP-čkarov. Samozrejme, aj pre každého turistu, ktorému vyhovuje viac interiér, ako prístrešok v Hiadeľskom sedle. Cestu k útulni označuje šípka. Objekt je oficiálne táborisko v NP Nízke Tatry. Prenocovať tu však nemôžete v priestore okolo chaty v stanoch, ale len vnútri. dnes Pavol Horváth Starohorské vrchy
Reportáž Za medveďmi do Tichej doliny Po jarnom pozorovaní vtákov prišlo v auguste na pozorovanie väčších zvierat, a to rovno medveďov. Vybrali sme sa za nimi do Tichej doliny v Tatrách. Tichá dolina je jednou z najdlhších slovenských dolín, a keďže medvede sa tu pozorujú na viacerých stanovištiach, je praktické vzdialenosť medzi nimi preklenúť bicyklom. včera Soňa Mäkká Reportáže
Správa Nový návrh hraníc UNESCO pralesov vyvolal rušnú diskusiu Ministerstvo životného prostredia SR predstavilo minulý týždeň nové hranice Karpatských bukových pralesov na Slovensku. Tie boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísané v roku 2007, ale reálne sa chránila iba malá časť jadrovej zóny nominačného projektu, nárazníková zóna existovala len na papieri. Aktuálne predstavený návrh vyvolal rušnú diskusiu medzi ministerstvom, štátnou ochranou prírody a niektorými mimovládnymi organizáciami. 19/09/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Samotami Vyšnej Korne 01/09/08 16:06 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Západné Beskydy - Turzovská vrchovina
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 865 m n. m.
    • min: 540 m n. m.
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 19.01.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 49.42444 ° SŠ
      dĺžka: 18.53504 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.45323 ° SŠ
      dĺžka: 18.52324 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • osada U Miša
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • autobus
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.8 (0.23)