Chodník Andreja Kmeťa

Chodník Andreja Kmeťa spája jeho rodnú Bzenicu s Prenčovom, kde pôsobil až do svojej smrti. Trasa prechádza zaujímavými miestami v mimoriadne krásnej scenérii Štiavnických vrchov. Stačí len spomenúť Sitno, štiavnické tajchy, banské diela pod Tanádom, samoty nad Hodrušskou dolinou, Banský vrch či dedinku Vyhne. Sú to všetko miesta, ktoré sa oplatí navštíviť. Na Hikingu je južný úsek z Prenčova po Banskú Štiavnicu opísaný, preto som sa pri plánovaní túry zameral na jeho severnú časť. Za nástupný bod túry som si vybral Žarnovicu, nakoľko úsek Bzenica - Vyhne vedie v dĺžke piatich kilometrov asfaltovou komunikáciou. Na vlastný Chodník A. Kmeťa sa napojím na rázcestí Priechodná.

Trasa

Žarnovica - Lukavica - Priechodná - Banský vrch (Kerling) - Rumplovská - Hadová - Červená studňa - Banská Štiavnica

Nástup v Žarnovici, alebo čo tu môžete vidieť

Cesta rýchlikom Horehronec mi ubehla príjemne. Pozorujúc cez okno zasneženú krajinu, skoro som zabudol vystúpiť. Ledva zoskočím na perón, vlak sa pohýna. Našťastie si vyslúžim len škaredý pohľad výpravcu. Na stanici má začiatok žltá značka, ktorá ma povedie. V úvode prechádza mestom, neskôr po brehu riečky Kľak prichádza k jeho ústiu do Hrona. Ak sa netúžite bližšie zoznámiť s mestom, využite skratku ku značke popri železničnej trati (smer Levice). V mieste, kde železnica prechádza cez most ponad Kľak, sa napojíte na značku. Značenie je po ústie Kľaku do Hrona trochu chaotické. Spôsobila to výstavba rýchlostnej cesty na Zvolen. Zablúdiť však nemôžete, lávka ponad Hron je spoľahlivým orientačným bodom. Keď vaša duša zatúži spoznať extravilán Žarnovice, nevynechajte návštevu malého námestia, nad ktorým sa hrdo týči hrad. Miestni ho volajú Kaštieľ a je dominantou celého mesta. Vznikol z iniciatívy šľachtického rodu Dóczy v 15. stor. Hrad je verejnosti neprístupný, no z kopca sú pekné pohľady na mesto. Okrem viacerých zariadení, kde čapujú pivo, tu nájdeme známy plochodrážny štadión.

Lukavica, chata Kostolná, rázcestie Priechodná

Za mostom cez Hron značka vedie dolinou. Až po osadu Lukavica je to šliapanie asfaltu. To osviežuje niekoľko mini - tiesňav, vytvorených miestnym potokom. Za osadou konečne vstupujem do lesa. Snehu je tak povyše členkov, preto sa ešte netreba prezúvať do snežníc. Pomaly vystúpim na lúky s osadou Bartkovci, kde som milo prekvapený peknou krajinnou scenériou. Krátky pohodlný úsek vystrieda opäť stúpanie. Postupujem lesom až na malú čistinku s chatou Kostolná. Tá slúži poľovníkom, no momentálne poslúži jej terasa mne. Usadím sa a raňajkujem. Varené vínko ma hreje z vnútra, keď vyrážam krížom cez lúku k lesu. Tu sú už snežnice nutnosťou. Výška snehovej pokrývky dosahuje takmer 75 cm. Aj so snežnicami sa borím hlboko. Z úst sa mi valia slová, ktoré sa tu ani neodvažujem spomenúť. Dúfam, že s pribúdajúcou nadmorskou výškou sa nosnosť snehu zmení. To sa mi splní až tesne pred rázcestím Priechodná.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Smer Banský vrch

Konečne dosahujem trasu Chodníku Andreja Kmeťa. V prípade, že budete vyrážať z Vyhieň, prejdete okolo termálneho kúpaliska (v zime zatvorené) a ďalej Rudnou dolinou. V nej nájdete niekoľko pozostatkov po bývalej banskej činnosti a peknú prírodu. Za Trojkráľovou šachtou sa začína prudké stúpanie na vrch Trejbolc. Za ním už príjemným terénom k rázcestiu Priechodná.
Stromy v týchto miestach pokrýva sneh, ktorý mi občas nepríjemne padá za golier. Modrá značka, ktorou postupujem, mierne stúpa na prvú lúku pod Banským vrchom. Okolitá krajina je veľmi pekná. Snehová pokrývka je doposiaľ panensky neporušená. Až mi je ľúto, že ju poruším. Spoznávam známe miesta z predošlých prechodov. Tu som táboril, tam oslávil osemnáste narodeniny, hentam som kamaráta Šeša naplašil medveďom. Pred vstupom na rozsiahlu planinu, ktorá sa tiahne až k vrcholu Banského vrchu, sa nachádza malé jazierko napájané prameňom. To je momentálne celé ukryté pod snehom. Len rúrka prameňa ostýchavo vytŕča. Voda netečie, je zamrznutá. Zastavujem sa až pri kaplnke, vedľa ktorej sa nachádza turistický smerovník s nápisom Banský vrch.

Banský vrch, Kerling, alebo aj Alahova strecha

Škoda, že na vrchol Banského vrchu nevedie aspoň významová odbočka. Z vrcholu je dobrý výhľad. Na obzore sa ako hradba týči hrebeň Kremnických vrchov, vpravo vidieť výbežky Štiavnických vrchov. Pri pohľade doľava zbadáme majestátne pohorie Vtáčnik. Pod touto krásou čupí Žiarska kotlina. Z východnej časti vrcholovej lúky je dobrý výhľad na Sitno a masív Tanádu. Vrch nájdete na starších mapách aj pod názvom Kerling. Domáci mu inak ani nepovedia. Môj otec ho volal v rámci svojského čundráckeho názvoslovia - Alahova strecha. Na vrchol sa dostanete jednoducho. Od kaplnky treba nabrať severný smer cez lúku. V miernom stúpaní po približne 700 m dosiahnete vrchol. V lete vás povedie nevýrazná poľná cesta. Ak vám ostane čas, pomotajte sa po blízkom okolí. Nájdete malebnú lúčku s menším skalným monolitom. Otec ju volával "Planina modrej Luny". Tu som mnohokrát zaspával za jej svitu. Po otcových totemoch už niet ani chýru, ani slychu, no v spomienkach ich tu ešte stále vidím...

Krížik pod Kerlingom, alebo Mŕtve kosti

Písal sa rok 1352, keď pod Kerlingom zastal čas. Žoldnieri vedení šášovským kastelánom vtrhli do osady Kerling, všetko živé pobili, všetko hmotné vypálili. Neprežil takmer nikto. Dnes na mieste dávnej tragédie stojí božia muka. Podľa legendy sú práve tu pochované obete nájazdu. Voľakedy sa toto miesto volalo Mŕtve kosti. Hneď vedľa sa nachádza križovatka turistických chodníkov Kešnerovská (pôvodne Krížik pod Kerlingom). Osada je situovaná poniže, tu stoja už len ruiny bývalých hospodárskych stavieb.

Cez Strnisko do Rumplovskej

Od rázcestia idem lesom. V miernom stúpaní prichádzam na ďalšiu lúku so samotou Strnisko. Dnes je využívaná na rekreačné účely otcovým kamarátom. Skúsim zabúchať, ale je tu pusto. Nasleduje ďalší krátky stupák, ktorý sa končí na pasienkoch, ktoré už prislúchajú k osade Rumplovská. Z týchto miest sú dobré pohľady na centrálne horstvá Štiavnických vrchov a blízky vrch Končiar, pod ktorým sa osada nachádza. V roku 1944 (počas SNP) ju postihol rovnaký osud, ako osadu Kerling. Vypálilo ju fašistické komando "smrti". Odvtedy bývala osídlená len sporadicky a dnes je trvalo opustená. Tragédiu pripomína značne ošarpaný pamätník. Križujem tu žltú značku z Banskej Hodruše, ktorá pokračuje cez známy výhľadový bod Jelenia skala do Vyhní.

Cez Hadovú na Červenú studňu

Úsek medzi osadami Rumplovská a Hadová je príjemnou prechádzkou zimnou prírodou. Prechádzam striedavo lesom, lúkami. Asi v polovici cesty sa nachádza stará štôlňa. Znovu si zaspomínam na čas, keď sme ju s otcom za blikotu baterky išli preskúmať. Volali sme ju "jaskyňa Lernske Hydry". Mimo zimy tu nájdete neupravený zdroj vody, ktorá vyteká zo štôlne. V osade Hadová Cestu A. Kmeťa križuje zelená značka, po ktorej sa dá dostať do obce Banky, alebo k Hodrušskému tajchu. Za osadou ma prekvapí viacero snehových závejov, ktoré sťažujú môj postup. Krajina je stále rovnaká, lesy sa striedajú s lúkami. Z nich sú vždy pekné pohľady, najmä na masív Tanádu, Sitno či Paradajs. K večeru sa severný obzor začína zaťahovať mohutnou oblačnosťou. Preto pridávam do kroku. Schádzam k asfaltovej ceste, ktorá vedie z Banskej Štiavnice cez Hodrušu - Hámre do Žarnovice. Po niečo vyše kilometri konečne prichádzam do sedla Červená studňa.

Červená studňa

V sedle Červená studňa je významná križovatka turistických trás. Okrem iných tu začínajú náučné chodníky Po žile Terézia a Staré mesto. Sedlo tvorí rozvodie medzi Hronom a Ipľom. Kúsok pod ním sa nachádza rovnomenný malý tajch, ktorý postupne zaniká. Na jeho brehu stojí turistický smerovník. Šípky značiek sa rozbiehajú na všetky svetové strany. Stačí si len vybrať. Osobne odporúčam na záver túry spraviť si menšiu odbočku na vrch Paradajs s výhľadom najmä východným smerom. Kto chce spoznať najkrajší pohľad na Banskú Štiavnicu, ten sa musí vybrať na hrádzu Ottergrundského tajchu. Obdivovatelia hradov a archeologických lokalít nájdu svoje "Eldorádo" v blízkom Starom meste. Stačí sa nechať inšpirovať a každý sám objaví mnohé čarovné zákutia, ktoré mu pomôže odhaľovať hustá sieť nielen značených chodníkov.

Do Banskej Štiavnice

V sedle dávam zbohom Chodníku A. Kmeťa. Ten pokračuje ponad Banskú Štiavnicu, cez Štiavnické Bane a Sitno do Prenčova, kde končí. Moje kroky povedie zelená značka. Prechádzam okolo vodárenských nádrží k prvým domom mesta Banská Štiavnica. Osídlenie postupne hustne a ani sa nenazdám, stojím na Trojičnom námestí. Tu sa moja túra končí. Mesto Banská Štiavnica s okolím je bohaté na mnohé kultúrno-historické a prírodné pamiatky. Má svoje genius loci, ktoré určite pocíti každý vnímavý návštevník. Verím, že sa mi niekedy v budúcnosti podarí na písať článok, kde čitateľom Hikingu podrobne priblížim tento veľmi krásny kút Slovenska.

Linky

Žarnovica
Vyhne
mesto B. Štiavnica

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek