Podolínec leží na rozhraní Spišskej Magury, Podtatranskej kotliny a Levočských vrchov v údolí rieky Poprad. Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou je rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z konca 13. storočia, renesančná zvonica a kláštor piaristov zo 17. storočia.
Obec Vyšné Ružbachy sa nachádza v doline Zálažného potoka v nadmorskej výške 640 m. n. m. V roku 1595 tu bola postavená prvá kúpeľná budova na využívanie zemitých uhličitých minerálnych prameňov. Liečia sa tu srdcovo-cievne a onkologické ochorenia, netuberkulózne ochorenia dýchacích ciest, choroby obehového ústrojenstva, pohybového ústrojenstva. Výdatný prameň z hĺbky 208 m s teplotou vody 22°C okrem toho napája aj bazény, hojne navštevované turistami z okolia.

Tieto zaujímavé miesta pod Pieninami sme navštevovali v dňoch oddychu po hraničnej turistike počas nášho júnového pobytu v roku 2005.

1. deň

Spišská Stará Ves – Lysá nad Dunajcom - hrad Niedzica - Spišská Stará Ves – Majere – Červený Kláštor

Pôvodne sme si chceli ísť pozrieť Ľubovnianske kúpele, no avizovaný autobus o 9-tej hod. nešiel a tak sme sa vybrali do Spišskej Starej Vsi s úmyslom pokračovať peši na hrad Niedzica v Poľsku. Ten stojí nad jazerom Czorsztyńským a Sromowským, vytvorenými prehradením Dunajca v roku 1997. Niedzica s okolím sa stala súčasťou Poľska v roku 1920, ako výsledok ľudového hlasovania. Podľa legendy tu mal byť ukrytý testament Šebastiána Berzewiczyho a jeho manželky, dcéry posledného vládcu Inkov z roku 1797, ktorý mal obsahovať informácie o poklade Inkov. Teraz je v ňom regionálne národopisné múzeum. Oproti, na druhom brehu stojí zrúcanina hradu Czorsztynu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na križovatke k hranici sme našli novo postavenýhotel Eland, ktorý ponúkal fantastické množstvo aktivít a aj bicykle za 50 Sk/hod. Nahovoril som Danicu, aby sme si požičali bicykle, že rozpálenú asfaltku rýchlejšie prejdeme, no ukázalo sa, žee to nebol najlepší nápad. Danica sa bála áut, bolo jej teplo a nevládala šliapať do kopca. Na colnici som si musel dať dolu okuliare a klobúk, lebo mi nebolo vlastne nič z tváre vidno. Obišli sme spodnú priehradu dookola, potom sme sa vrátili na hlavnú cestu a dosť veľkým stúpaním sme došli k priehradnému múru pod hradom. Tu Danica odmietla ísť ďalej. Sadla si do tieňa aj s bicyklami a ruksakom a ja som šiel fotiť hrad. Na prehliadku som sám nechcel ísť a ani sme nemali zloté. Potom som sa rozhodol odfotiť hrad zvrchu. Prešiel som na druhú stranu po priehradnom múre a nezmyselne som sa začal štverať lesom hore. Napokon som sa dostal na lúku a zostupujúc po poľnej ceste k priehrade som spravil tri fotky z nadhľadu. Po návrate k Danici som sa najedol a šli sme vrátiť bicykle. Stálo nás to 300 Sk, no neľutujem. V tomto hoteli si viem predstaviť dovolenku za každého počasia, len treba mať plnú peňaženku.

Potom sme sa po asfaltke vybrali popri Dunajci k Červenému Kláštoru. Cestou sme sa zastavili na kofolu v penzióne U Franca v Majeroch. Na Dunajci sú dve nástupištia na jeho splav plťami. Je to celkom slušný zážitok, no keďže sme to už v minulosti absolvovali, šli sme ďalej peši. V kempe v Červenom Kláštore sme sa navečerali, pozreli sme si nezmyselný hraničný turistický prechod cez Dunajec, kde sa pri brodení skoro utopil moderátor TV JOJ (dnes je tu už most).

Národná kultúrna pamiatka Červený kláštor bol v rokoch 1320 až 1563 kartuziánskym klášorom. Potom bol rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. zrušený. V rokoch 1711 až 1782 bol karmadulským kláštorom. V roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša. Rozhodnutím Jozefa II. v rámci spoločenských reforiem bol v roku 1782 kláštor definitívne zrušený.

Zdroj: www.pieniny.sk

2. deň

sedlo Stráňany – sedlo pod Vysokými skalkami – Vysoké skalky – Durbazska – Wysoki Wierch – Rabštín – Lazná skala – Witkula – Šafranovka – Lesnické sedlo – chata Orlica – Dunajec – ústie Lesnického potoka – odbočka na Hutu – Červený Kláštor

Ráno sme šli autobusom 6:25 do Stráňan. Šofér nám zastavil nad dedinou v sedle pri kríži. Vyšli sme k THP a doľava po hranici lesom pod Vysoké skalky. Museli sme trošku liezť aj po skale, ale nebol to problém. Fantastický rozhľad na kraj pod nami. Posedeli sme, obdivovali krajinu pod nami, zaspomínali, ako sme tu boli so sestrou a švagrom pred štyrmi rokmi a začali zostupovať dolu. Cestička je ku koncu vyložená kameňmi a je tam aj zábradlie. Stretli sme sa s modrou značkou a cesta často striedala výšky. Napokon sme išli po lúkach a po hrebeni, odkiaľ boli časté výhľady na poľskú stranu. Zanechali sme modrú a stúpali na Vysoký vrch. Odfotil som panorámu Vysokých Tatier. Nad nami krúžilo šesť havranov a kúsok nižšie sme videli THP z Veľkého Lipníku - žltou 35 minút na červenú. Vpravo pod nami bol salaš. Zišli sme na lúku a chodník sa stáčal vpravo, lenže hranica ide oblúkom vľavo hore na Rabštín. Nuž sme sa lesom vyšplhali k pätníkom a vystúpili na Rabštín. Pre stromy bol obmedzený výhľad a riskovať som nechcel.

Prudko sme klesali dolu mimo hraničných kameňov a vyšli opäť na lúku. Prešli sme oblúkom doľava do lesa, našli studničku a keď sme vyšli na ďalšiu lúku, zostali sme sa tu najesť. Hranica sa oblúkom stretá s modrou, ktorá prichádza z pravej strany. Napojili sme sa na ňu a už sme ju neopustili. Na chodníku sme zbadali slniacu sa jašteričku. Chcel som si ju odfotiť, no došli mi baterky. Bola natoľko trpezlivá, že počkala, kým som si vybral z ruksaku nové a nastavil si fotoaparát. Až potom odbehla. Neďaleko je pomník Władysławowi Nosalowi, ktorý tu nečakane zomrel. Chodník na hrebeni sa tu vlní. Vystúpili sme na Šafranovku. Z vyhliadky je pekný pohľad do Poľska na chatu s bobovou dráhou. V diaľke vidno kúpele Szcawnica a pozreli sme si, ako Dunajec opúšťa Slovensko. Zišli sme do Lesnického sedla k THP, odkiaľ sme pred štyrmi rokmi začínali túru. Vtedy nás poľský colník vôbec nechcel pustiť na hrebeň, hoci sme boli na našom území. Zachránila nás až informácia, že ideme k THP Stráňany, ktorý bol pomerne novo otvorený. Nechali sme sa tu okoloidúcimi turistami vyfotiť a zostúpili k chate Orlica. Je to veľká chata aj s lezeckou stenou. Cestou sme obišli prameň, neskôr potok.

Po krátkom odpočinku sme zišli na asfaltku, po ktorej značka pokračovala ďalej a zastavili sme sa v informačnom stredisku Pieninského Národného parku. Prišli sme k THP pri ústí Lesnického potoku do Dunajca, kde nás colne odbavili a kráčali ďalej po červenej popri Dunajci, sledujúc pltníkov plaviacich sa s turistami dolu Dunajcom. Kačice naháňali plte, lebo splavujúci im hádzali potravu. V plytkej vode sme pozorovali veľké ryby, ako sa slnia tesne pod hladinou. Stretli sme veľa turistov a tiež zopár bicyklistov. Sú tu dve studničky pri pätníkoch 99/1 a II/101. Chcel som si odfotiť čierneho bociana, no prichádzajúca plť ho odplašila. Bol som celkom rád, keď sa objavil kemp v Červenom Kláštore. Už som toho mal plné zuby, lebo deň bol veľmi teplý. V reštaurácii sme si dali kofolu, potešila nás správa od dcéry Lenky, že spravila skúšku. V múzeu som si vypýtal pečiatku a šli sme do Starej Ľubovne. Na železničnej stanici sme si dali večeru za pár korún.

Zdroj informácií o mestách: propagačná publikácia Stará Ľubovňa, Podolínec, Pieniny a Zamagurie.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek