Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Test Garmin eTrex Legend HCx

Rada eTrex je medzi priaznivcami GPS navigácie veľmi obľúbená. Ide totiž o ľahké neveľké prístroje so širokým rozpätím modelov od lacnejších nemapových až po farebné mapové s integrovaným výškomerom a kompasom. V tomto teste sa bližšie pozrieme na zúbky modelu Legend HCx, ktorý je po Viste HCx druhým najvyšším eTrex modelom. Má farebný TFT display a vysokocitlivý GPS senzor. Budem ho porovnávať najmä s nefarebnou Vistou, s ktorou mám dlhoročné skúsenosti.

Výrobca
Garmin
Model
eTrex Legend HCx
Typ
ručný GPS príjmač
Hmotnosť
159 g
Páči sa mi
výborný príjem aj v hustom lese, grafika a prepracovanosť novej TOPO mapy, vylepšená výdrž batérie, microSD karta, pripojenie už aj k počítačom Apple Macintosh, farebný dobre čitateľný displej, viaceré úrovne podsvietenia, ovládanie a grafický interface
Nepáči sa mi
nedostatky mapy TOPO, krížový ovládač je málo tuhý a vo vrecku sa náhodne stláča, autorouting máva problémy
Ostatné info
prijímač s vysokou citlivosťou, microSD pamäťová karta, balenie vrátane mapy TOPO v2, možnosť uloženia 1000 waypointov + 50 plánovaných ciest + záznam 20 prešlých trás
Infocena
265.22 €
Hodnotenie
Celkové hodnotenie (súčet bodov): 88 bodov
» vysvetlenie hodnotenia
Obchody
garmin.sk$ret

Čo je nové

Vylepšenie oproti Legend Cx sa v podstate týka "iba" GPS senzora – HCx verzia dostala vysokocitlivý senzor, odtiaľ aj písmenko H. S touto zmenou súvisí aj skrátenie výdrže batérií z 32 hodín na 25 hodín. Za kozmetickú zmenu možno považovať nové logo Garminu a odstránenie pruhovanej zemegule v hornej časti. Farba ostala zachovaná.

Keďže je málo pravdepodobné, že by majiteľ verzie Cx chcel prejsť na HCx, pozrime sa radšej na zmeny od prvého eTrex Legend s monochromatickým displejom. Zmenil sa tvar prístroja, je širší a nižší – tento tvar majú všetky farebné eTrexy. Hmotnosť sa nepatrne zvýšila o 6 gramov. Zlepšila sa životnosť batérií z 18 na 25 hodín (pri Viste je posun ešte väčší – z 12 na 25 hodín). Sériový port nahradil USB konektor, nový je farebný displej, internú 8MB pamäť nahradila MicroSD karta, počet plánovaných ciest stúpol z 20 na 50 a počet záznamov prešlých trás z 10 na 20. Počet záznamových bodov však ostal - 10 000. Pribudol Geocaching mód, outdoor GPS hry, či autorouting.

Oproti Viste HCx je Legend HCx chudobnejší o elektronický kompas a barometrický výškomer. Druhú menovanú funkciu, po skúsenostiach so staršou Vistou, nepovažujem za príliš veľké plus pri turistike – zásadnejší zmysel má napr. pre paragliderov. Pre turistiku je však kompas prínosom, najmä pri orientácii, keď sa turista nehýbe, pretože vtedy prístroj z GPS signálu smer otočenia nevie určiť. Rovnaká situácia je v prípade Geocachingu.

Obsah balenia

Neveľká krabica obsahuje navigátor, softvér MapSource Trip&Waypoint Manager, USB kábel, šnúrku na zápästie, klipsňu na prichytenie k držiakom, inštalačné CD pre mapu Slovakia TOPO v.2, návody v angličtine aj slovenčine a záručný list. Súčasťou navigátora je aj MicroSD karta s kapacitou 1GB. Krabica je z recyklovaného papiera a okrem jedného plastového vrecúška, v ktorom je kábel s MapSource softvérom, nie je súčasťou žiaden iný obalový materiál. Ekologické cítenie oceňujem.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Telo a dizajn

Rozmery Legendu sú 10,7 x 5.6 x 3.0 cm (viď obr.1). Telo pôsobí robustne, veľká časť je aj pogumovaná – najmä na spodu je to účelné, pretože prístroj dobre drží aj na klzkejšom povrchu. Okraje spolu s tlačidlami tvoria jednoliaty celok taktiež z gumy, po bokoch je protišmykové vrúbkovanie – Legend sa nekĺže ani pri manipulácii v rukaviciach. Vtedy taktiež oceníme, že tlačidlá po bokoch sú dostatočne veľké aj tuhé.

Z pohľadu dizajnu ide o podarený kúsok, ktorý naďalej čerpá z rysov pôvodných eTrexov. Podľa mňa z tohto pohľadu niet dôvodu pre rozsiahlejšie zmeny. Zaujímavosťou je, že 4-smerný krížový ovládač je na ľavej strane a preto je ovládanie lepšie v ľavej ruke. Že by pravákom Garmin chcel odkázať, aby nezabúdali aj na nedominantnú hemisféru? Či skôr predpokladá, že v pravej ruke držíme papierovú mapu alebo blok a potrebujeme zapisovať?

Konštrukcia prístroja je vodotesná podľa špecifikácie IPX7, teda môže byť vystavený pôsobeniu tlaku vody v hĺbke 1 metra po dobu maximálne 30 minút. V praxi to znamená, že netreba mať obavu z bežného používania v prírode, t.j. je stavaný do každého počasia a náhodný kúpeľ v potoku mu tiež nič nespraví.

Ovládanie

Ergonómia ovládania je na vysokej úrovni. Prístroj padne do ruky veľmi dobre, ovládacie prvky sú dobre rozložené (pozri schému na obr. 1). Palcom ovládame krížový joystick (1), zoom mapy (4) a kontextové tlačidlo (5). Ukazováku prislúcha tlačidlo zatvárania a prepínania medzi obrazovkami (3) a prostredníku patrí tlačidlo zapínania prístroja (2), ktoré taktiež slúži na ovládanie intenzity podsvietenia.

Jedinou výhradou pri ovládaní je krížový ovládač, ktorý by mohol byť tuhší. Ľahko sa totiž náhodne stláča vo vrecku bundy, či pri vyberaní zo sieťky na boku batoha. Riešením by taktiež bolo zamykanie kláves v menu.

Menu a displej

Ovládacie menu, ako aj navigačné a mapové obrazovky sú riešené veľmi prehľadne a intuitívne. Je možné individuálne nastavenie poradia stránok, ktoré sa prepínajú pravým horným tlačidlom (na obr.1, číslo 3). Základné nastavenie poskytuje nasledovné obrazovky: Mapa > Aktívna trasa > Kompas > Hlavné menu. Pridať možno ďaších 14 položiek, ktoré sú inak dostupné z hlavného menu.

Pre používateľské rozhranie môžeme vybrať jednu z desiatich farebných kombinácii pre denné použitie a jednu pre nočné. Prístroj ich bude automaticky meniť podľa východu a západu slnka v danom dni.

TFT display s 256 farbami a rozlíšením 176 x 220 bodov má veľkosť 3,3 x 4,3 cm. Je veľmi dobre čitateľný aj bez podsvietenia, ktoré možno nastaviť v niekoľkých krokoch. Pri nočnom použití nie je vždy nutné zapínať podsvietenie, svetlo z čelovky pre základnú orientáciu úplne postačuje. Pomáha tomu aj vhodné nočné nastavenie farebnej škály (viď vyššie).

Softvér

Už tradične dodáva Garmin so svojimi navigátormi softvér MapSource Trip&Waypoint Manager pre Windows. Pomocou tohto programu je možné stiahnuť z prístroja waypointy, plánované cesty aj zaznamenané trasy a následne ich zobraziť na mape. Tú však treba najprv z priloženého CD nainštalovať a pomocou registračnej karty cez web aktivovať. Rovnako je možné úvedené tri typy dát prenášať na prístroj. Načítané dáta je možné uložiť do natívneho Garmin formátu, prípadne exportovať do GPX. MapSource okrem týchto základov umožňuje aj autorouting, t.j. pri plánovaní sa pridŕžať ciest a značených chodníkov.

Z webu Garminu je možné si stiahnuť aj doplnkový softvér. Skrátka tak neprídu ani používatelia MAC OS X, pre ktorých je jednoduchšia varianta MapSource s názvom BobCat. Ten je zatial iba vo vývojovej verzii, avšak plne postačuje. Jeho limity sú oproti MapSource nasledovné: neukazuje tieňovaný reliéf v mape TOPO, neumožňuje nastavenie úrovne detailu informácii v mape (použité je nastavenie normal) a nevie robiť výškové profily trasy. Pre prenos aktivovaných máp z MapSource do BobCat je k dispozícii malý jednoúčelový program.

Ďalšou maličkosťou k dokonalosti je program xImage, ktorý umožňuje sťahovať ľubovoľnú obrazovku z navigátora do počítača a rovnako umožňuje použitie vlastných ikoniek pre waypointy. Otázne je, prečo nie je súčasťou MapSource.

Ešte treba dodať, že všetok spomínaný softvér je v anglickom jazyku. Lokalizovaný MapSource je možné stiahnuť zo stránky Garmin.sk.

Mapa Slovakia TOPO v2

Mapa Slovakia TOPO v2 je pomerne nový mapový produkt spoločnosti Conan, ktorá na slovenskom trhu zastupuje Garmin. Ako už napovedá názov, ide o druhú verziu topografickej mapy a je určená predovšetkým pre navigáciu peších horských turistov. Dobre však poslúži aj cyklistom, bežkárom, skialpinistom a ďalším návštevníkom našich hôr. Test tejto mapy by si zaslúžil samostatný článok, takže sa jej budem venovať iba v krátkosti.

Mapa je po grafickej stránke veľmi dobre spracovaná. Na počítači v aplikácii MapSource, ako aj v navigátore je farebné podanie na veľmi dobrej úrovni. Všetko je prehľadné aj vďaka možnosti prispôsobenia úrovne detailu. Naviac, v aplikácii MapSource je k dispozícii aj tieňovanie reliéfu.

Pokrytie mapy je presne ohraničená hranicou Slovenskej republiky – keďže ide o slovenskú mapu, je to prirodzené. Podľa môjho názoru by však mohla obsahovať niektoré prihraničné oblasti Poľska, Čiech a Maďarska. Najmä v súvislosti s naším vstupom do Schnegenského priestoru by sa to hodilo. Azda najviac by sa zišlo pokrytie poľských Tatier, ale ani ďalšie oblasti by neboli na zahodenie.

Presnosť dát je podľa mojich zistení vo všeobecnosti na dobrej úrovni. Priebehy chodníkov však nie sú na takej dobrej úrovni, aby sa dalo pomocou prístroja navigovať úplne bez starostí. Mapu treba vnímať skôr ako vizuálny doplnok. Ako príklad poslúži žltá trasa zo svätojurského Neštichu na malokarpatský Biely kríž, viď prvý z mapových obrázkov. Ďalším príkladom je oblasť Sivého vrchu v Západných Tatrách, kde vedie od parkoviska okolo Bobroveckej vápenice modrý značený chodník smerom pod Mních, kde sa na rázcestí Pod Sokolom stretáva so zelenou značkou (mapa). V teréne je už niekoľko rokov, avšak TOPO mapa ju nepozná. Rovnako nepozná ani asfaltku, po ktorej je značka trasovaná až po hranicu NP.

Mapa obsahuje okrem turistických značkovaných chodníkov aj zaujímavé body, tzv. POI. Je ich vskutku veľmi veľké množstvo. Obsahuje napr. zastávky autobusov, turistické prístrešky, pomníky, kríže, kostoly, kaplnky, vrcholy, výhľadové body, rázcestia, chránené stromy, studne, pramene, útulne, bankomaty, autoservisy, horárne, vodojemy, atp. Všimol som si však, že s presnosťou je to opäť v mnohých prípadoch problematické. Najmä turistické informácie bývajú skreslené. Napríklad turistické prístrešky a altánky v Malých Karpatoch, ale aj napr. v Západných Tatrách sú značené s chybou okolo 150 metrov. To by až tak nevadilo, ako napríklad absencia Chaty pod Náružím, alebo chybným zakreslením Bývalej kolibky na Červenci, ktorá zmenila polohu aj účel (už je pre turistov nepoužiteľná) takmer pred 3 rokmi. Preto treba informácie o horských POI brať s rezervou. Neturistické body (napr. bankomaty) sú však zanesené s veľmi dobrou presnosťou, a aj všetky zastávky, ktoré som kontroloval, sedeli.

V prípade, ak máte s touto mapou ďalšie skúsenosti, budem rád, ak napíšete do fóra.

Autorouting

Automatické vedenie trasy po chodníkoch a cestách má svoje nedostatky v mnohých pohoriach. Z môjho pohľadu ide o jedinú vážnejšiu výhradu voči tandemu Legend+TOPO. Neviem jednoznačne posúdiť, či ide o nedostatok vyhľadávacieho algoritmu, alebo o chybu dát TOPO mapy. Rovnako zlé výsledky však produkuje MapSource aj Legend, preto sa prikláňam viac druhej možnosti.

Medzi bezproblémové pohoria možno zaradiť napríklad Nízke aj Západné Tatry, kde automatické pridŕžanie sa značiek funguje podľa očakávaní. Pri vyhľadávaní si treba dať pozor, aby v nastaveniach boli vypnuté všetky obmedzenia – najmä U-turn (t.j. obrat do protismeru) a unpaved road (nespevnená cesta) nesmú byť zakázané, inak bude robiť vyhľadávanie divy. K dispozícii je iba optimalizácia vzdialenosti – chuťovky v podobe minimalizácie prevýšení alebo preferencie červenej značky, známe z Hikeplannera, nečakajte. Pri vytváraní trasy sa mi osvečilo priebežné určovanie bodov, nielen výber začiatku a konca.

Vo Vysokých Tatrách je situácia už zložitešia. Nedodržiavanie jednosmernosti v Priečnom sedle až tak neprekvapila, aj keď zamrzela. Chuťovkou zlej optimalizácie je túra z Hrebienka na Zbojnícku chatu – algoritmus nás pošle cez Velické pleso, Poľský hrebeň a sedlo Prielom. Zistil som, že úseky Hrebienok - Starolesianska poľana a Vodopády Studeného potoka - Starolesianska poľana akoby pre algoritmus neexistovali.

V Slovenskom raji fungovalo vyhľávanie dobre, avšak opäť nebol problém plánovať túru roklinami v opačnom smere – skúšal som Zejmarskú roklinu, Sokoliu dolinu a Veľký Sokol. Všade je situácia rovnaká. Na obhajobu treba však dodať, že GPS prijímač s mapou sú iba podkladom a za dodržiavanie predpisov je zodpovedný turista.

Medzi ďalšie problémové oblasti, na ktoré som počas testovania narazil, boli Malé Karpaty (napr. trasa z Rače na Pezinskú Babu nás povedie cez Pajštún) a Veľká Fatra (problémy s trasou Harmanec - ch. pod Borišovom; viď posledné dva obrázky).

V prípade, ak na podobný problém narazíte, jediným riešením je vypnúť autorouting v MapSource a celú trasu (nie len problémovú časť) si vyklikať. Následne pri aktivácii navigácie treba prístroju povedať, aby sa nepridŕžal pri prepočte ciest.

Porovnanie s eTrex Vista

V porovnaní s monochromatickým navigátorom Vista je HCx verzia Legendu oveľa menej citlivá na silu signálu. Aj v hustom ihličnatom lese, kde Vista nemala šancu, sa Legend pohybuje s istotou. Rovnako používateľské rozhranie prešlo veľmi pozitívnou evolúciou a celkový dojem podčiarkujú nové možnosti vďaka farebnému zobrazovaniu dát. Vykresľovanie mapy TOPO v2 je oveľa rýchlešie ako TOPO v1 na starej Viste. Pozitívne hodnotím aj výdrž na batérie – kým Vista spotrebuje pár AA batérií za približne 12 hodín, novému Legendu vydržia viac ako dvojnásobok času.

Záver

Legend HCx je veľmi kvalitný GPS prístroj, úplné nadšenie trochu chladí nedotiahnutý autorouting TOPO mapy. Nedostatky v dátach mapy vnímam pragmaticky – každý mapový produkt na Slovensku má podobné problémy. Preto aj po zhliadnutí novej TOPO mapy môžem konštatovať, že naša turistická mapa má najaktuálnejšie priebehy chodníkov spomedzi dostupných diel.

Produkt Garmin eTrex Legend HCx odporúčam každému priaznivcovi GPS navigácie, ktorý chodí do prírody. Za úvahu však stojí, či nesiahnuť po Viste HCx, ktorá má aj elektronický kompas – ten totiž funguje, aj keď sa nehýbeme, čo využijú najmä Geocacheri. Ak však nosíte so sebou buzolu alebo máte kompas v outdoor hodinkách, bude vaše nažívanie s Legendom harmonické. Pre bikerov tento problém odpadá, pretože sa väčšinou hýbu a vtedy kompas v Legende funguje výborne.

Fotogaléria k článku

Najnovšie