Trasa

Partizánske - Hlboké - Kolačno - Veľké Uhrece, Poždol - Oselný vrch - Brezová - Veľké Uherce

Pár slov na úvod

Január roku pána 2008 neoplýval charakteristickým počasím pre túto dobu. Snehu len minimálne a keď, tak len v nadmorskej výške nad tisíc metrov. Mrazivé tlakové výše s inverznou oblačnosťou si príroda vyčerpala už v decembri. Aj predpoveď počasia bola taká nemastná, neslaná. Keďže sa mi doma tvrdnúť nechcelo, vymyslel som si túru v severnej časti pohoria Tribeč.

V okolí Partizánskeho

Celú cestu vlakom vyzerám z okna. Zatiahnutá obloha neveští nič dobré. Konečne vystupujem v Partizánskom. V malom bufete pri železničnej stanici si dám štartovacie pivko. Až do Kolačna pôjdem žltou značkou, ktorá sa tu začína. Prechádzam mestom, ktoré nesie znaky funkcionalistickej architektúry. Za kostolom, ktorý sa nachádza v juhovýchodnom cípe námestia, prejdem cez most na ľavý breh rieky Nitry. Cesta ma dovedie k reštaurácii Salaš. Tá je zatvorená a jej brány strážia dvaja vlčiaci hádam lepšie ako Cerberus vstup do podsvetia. Preto sa rýchlo poberám ďalej. Konečne vstupujem do lesa. Na moje prekvapenie tu zbadám modrú značku. Značenie je nové, teda nejde o zaniknutú trasu. Obe svorne vedú okolo záhradkárskej kolónie. Za ňou sa modrá odpája a naberá smer Brodzany. Zaujímavé je, že nie je naznačená na mojej mape od VKÚ, ani na turistická mapa.sk.

Z osady Hlboké do Kolačna

Les vystrieda lúka. Za ňou klesám k upravenej studničke Ondrej, kde neodolám nutkaniu dať si nejakú dobrotu do žalúdka. Po tejto krátkej prestávke opäť stúpam lesom. To sa končí na lúke, kde v minulosti stála samota. Značenie je v tomto mieste trochu chaotické. Kto sa sem zatúla, nesmie pokračovať krížom cez lúku po ceste. Treba sa otočiť doľava a okrajom lesa postúpiť dvadsať metrov. Tu zbadáte turistický smerovník, ktorého šípka vás už spoľahlivo nasmeruje ďalej. Značka pokračuje lesmi na ďalšiu lúku, na ktorej sa nachádza osada Hlboké. Jej okolie je veľmi fotogenické, čo náležite využívam. Povyše osady si nájdem miesto, odkiaľ je pekný výhľad na okolitú krajinu s hradom na Michalovom vrchu. Začína mrholiť, tak sa rýchlo poberám preč. Cez osadu zbehnem do doliny a ďalej asfaltkou okolo vodnej nádrže Kolačno prichádzam do rovnomennej obce.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Šliapanie asfaltu

Hneď sa poberiem do krčmy. Treba sa mi posilniť pred asfaltovým úsekom, ktorý musím prekonať, pokiaľ sa chcem dostať do Veľkých Uheriec k rázcestiu Poždol. Tento úsek je pre chodca vo vibramkách hotovou tortúrou. Preto sa po ceste zastavím na jedno bolestné pivko neďaleko priehrady Veľké Uhrece. Ked stojím na jej brehu, rýchlo opúšťam asfaltku. Tá ma znova čaká v Drahožickej doline, ktorou musím ísť ešte tri kilometre k rázcestiu Vojtechov.

Oselný vrch

Za rázcestím nachádzam konečne správny turistický terén. Lesná cesta strmšie stúpa cez bukovo-dubovú horu. Z jej trasy občas vidieť mäkko modelovaný horský terén, do ktorého sa zarezáva Drahožická dolina. Stromy bez lístia odhaľujú prvé bralá Oselného vrchu. Začínam tušiť, že tu to môže byť zaujímavé. Nebudem ale predbiehať. Postúpim necelý kilometer a som pri turistickom smerovníku. Ten hlása, že sa nachádzam v mieste zvanom Oselný vrch - sedlo. Vtom zbadám chodníček, ktorý určite vedie na vrchol. Hneď začínam stúpať hore. Bralá sľubujú krásny výhľad. Tesne pod vrcholom sú ostré a mohutné. Zdolávam ich bravúrnou technikou voľného lezenia. Na vrchole sa nestačím ani vydýchať, keď od úžasu padám na zadok. Predomnou sa otvoril krásny, takmer kruhový výhľad. Dominujú mu kopce Rokoš, Magura či Kľak. Pod nimi Horná Nitra so svojimi sídlami. Stačí sa mi trochu pootočiť a spoznávam hradbu Vtáčnika so skalnými "baštami" Žarnovom a Buchlovom. Ďalšiu časť obzoru vypĺňajú blízke kopce Tribeča, nad krorými nesmelo vykúka vzdialený Javorový vrch. Priamo oproti sa jasne črtajú bralá Dobrotína s lúkami pri štále Brezová. Dokonca sa umúdrilo aj počasie. Slniečko si veselo pláva po oblohe. Len ten opar nemusel byť taký silný. Našťastie mám zo sebou ďalekohľad a tak vám môžem sprostredkovať vrchy, ktoré odtiaľto za dobrej viditeľnosti uvidíte. Idem sa ešte popozerať po okolí, keď tu zrazu zbadám jasne sa črtajúcu konfiguráciu valového opevnenia. Moja hradologická duša plesá. Podľa charakteru opevnenia sa dá usudzovať, že tu stál malý stredoveký hrádok. Rýchlo si načrtnem jeho pôdorys a definitívne sa vraciam späť do sedla. Dodám ešte, že priamo na nádvorí hrádku si turisti z okolia postavili stôl s lavicami.

Štál Brezová a okolie

Značka pokračuje stále hustými lesmi. V miernom stúpaní traverzujem Hrubý vrch a dostávam sa k rázcestiu pod Veľkou Ostrou. Poniže rázcestia sa nachádza neupravený prameň. Cez blízky priesek pekne vidieť homoľovitý vrch Stráž nad Veľkým Polom. Nenáročným terénom prídem na lúky nad štálom Brezová. Okolitá krajina je malebná, krásne vidím bralnatý Žarnov a Buchlov. Ich vrcholy pokrýva biela inovať. Je to dokonalý kontrast s takmer jarnou krajinou, ktorou idem ja. Po necelých dvesto metroch natrafím na významovú odbočku, ktorá vedie na bralá vrchu Dobrotín. Tie tvoria ŠPR Dobrotínske skaly. Z nich je pekne vidieť na protiľahlý Oselný vrch s blízkym okolím. Vraciam sa na značku, ktorá prechádza cez skromné pozostatky bývalej samoty – štálu Brezová. Chodník vedie ešte asi kilometer lúkami k lesu. Z týchto miest je ďalší pohľad na malebnú scenériu okolia.

Cestička do Veľkých Uheriec

Keď sa slnko kloní k západnému horizontu, pridávam do kroku. Ešte za svetla chcem doraziť do Veľkých Uheriec. Idem lesnou cestičkou, ktorá vedie po hrebeni. Monotónny les občas vystriedajú malé čistinky porastené borovicami. Míňam vrch Stráža a prichádzam na Trstenný vrch. Začína sa tu prudké klesanie, z ktorého ma vyslobodí až príchod do sedla pod Čiernym vrchom. Rýchlo prejdem osadou Poždol k vodnej nádrži Veľké Uherce. Na jej brehu urobím poslednú fotografiu z túry. Následne zrýchleným presunom prichádzam do centra obce. Ako inak, hneď idem do krčmy, ktorých je tu mimochodom požehnane. Potom už pokojne popíjajúc záverečné pivko počkám na autobus do Partizánskeho.

Pár slov na záver

Možno to ani tak v článku nevyznelo, ale na mňa krása krajiny, ktorou som prechádzal, silne zapôsobila. Priznám sa, nečakal som to. Našiel som tu podstatne iný charakter Tribeča, aký som doposiaľ poznal. Veľmi pekná bola oblasť štálu Hlboké a hlavne okolie Brezovej. To výborne dopĺňali bralá vrchu Dobrotín a okolité lúky s pohľadmi na Vtáčnik. Korunkou tejto krásy je Oselný vrch s kruhovým výhľadom a lokalitou predpokladaného stredovekého hrádku. Pokiaľ vám ostane čas, navštívte v Šimonovanoch (časť Partizánskeho) pekne opravený gotický hrádok. Vo Veľkých Uherciach nájdete neogotický kaštieľ, ktorý v sebe ukrýva hmotu malého hradu. V letných mesiacoch sa dá osviežiť vo vodách priehrady Kolačno a Veľké Uherce. Pomerne hustá sieť značiek a množstvo klenotov z našej histórie radia tento kút Slovenska k veľmi hodnotným územiam, ktoré sa oplatí spoznať.

Linky

Mesto Partizánske a miestna časť Šimonovany s hrádkom.
Veľké Uherce – obec a hrad.
Tu nájdete informácie o hrade vo Veľkých Uherciach.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek