Extra Ochtinská aragonitová jaskyňa
Na Slovensku máme dvanásť sprístupnených jaskýň, ale jedna z nich zvlášť vyniká svojou jedinečnou výzdobou. Je to Ochtinská aragonitová jaskyňa. Radí sa k trom sprístupneným aragonitovým jaskyniam vo svete (ďalšie sú v Mexiku a v Argentíne) a je jedinou v Európe. Na tom, kto ju už mal možnosť navštíviť, určite zanechala veľký dojem. Pre tých, ktorí ešte váhajú nad jej návštevou, je tu malá upútavka.
Teória
Nachádza sa v Ochtinskom kryptokrase v Revúckej vrchovine, v masíve Hrádku medzi Jelšavou a Štítnikom. Po geomorfologickej stránke patrí do Slovenského rudohoria.
Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu. Sprístupňovacie práce sa začali v roku 1966 razením prístupovej štôlne dlhej 145 m, ktorá umožnila jaskyňu otvoriť pre verejnosť v roku 1972. Dĺžka prehliadkovej trasy je 300 metrov, vrátane prístupovej štôlne (145 metrov) pozostávajúcej zo 104 schodov.
Výzdobu jaskyne netvoria stalaktitové a stalagmitové kvapľové formy, ale biele trsy, kríčky a hviezdice aragonitu. Celkove sa v jaskyni zistili tri generácie aragonitu. Tvorí sa z vodných roztokov s vysokým obsahom Mg-, Fe- a Mn-iónov v podmienkach stabilnej mikroklímy. Najstaršie sú mliečno zakalené obličkovité útvary a ich korodované zvyšky (datovaný vek 121- až 138-tisíc rokov) s čiastočne rekryštalizovaným aragonitom, miestami premeneným na kalcit. Najviac zastúpená je druhá generácia aragonitu, ktorý sa vyskytuje v podobe niekoľko dm dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov (datovaný vek 14-tisíc rokov). Tieto vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary (vrátane tzv. železného kvetu), ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie. Aragonit druhej generácie stále dorastá, čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad. Najmladšia generácia aragonitu, ktorý sa v súčasnosti tvorí na sedimentoch a železitých okroch, vytvára drobné vejáriky (veľké 2 až 4 mm, miestami i väčšie), ojedinele miniatúrne špirálovité útvary.Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 7,2 až 7,8 °C, relatívna vlhkosť 92 až 97 %. Prehliadka jaskyne trvá približne 30 minút. Ďalšie informácie nájdete na stránke www.ssj.sk.
Súčasnosť
Jaskyňa sa nachádza v krásnom prostredí listnatých lesov. Najjednoduchšie sa sem možno dostať autom odbočením z hlavnej cesty spájajúcej Štítnik s Jelšavou. Parkovisko sa nachádza asi 300 metrov od vstupnej budovy. Ak použijete, tak ako my s manželkou, prímestský autobus, je potrebné vystúpiť na zastávke Gočaltovo-Hrádok. Odtiaľ je to miernym stúpaním nádherným lesom asi 30 minút. Ďalšou možnosťou je vydať sa po modrej turistickej značke z obce Ochtiná. Trasa trvá 1 hodinu 45 minút, spiatočná je o 15 minút kratšia.
Vstupná budova, rovnako ako jej upravené okolie, na nás zanechali dobrý dojem. Ak sa sem vyberiete v mimosezónnom období a cez pracovný deň, počítajte s tým, že môžete mať problémy so vstupom do jaskyne, keďže minimálny počet návštevníkov pri jednej prehliadke je 4. Samozrejme, po dokúpení zvyšných lístkov máte problém vyriešený:-). Podobne sme to riešili aj my v ten deň predpoludním v neďalekej Gombaseckej jaskyni, lebo za takmer dve hodiny sme sa nedočkali predhlásenej nemeckej výpravy, takže sme si dokúpili ešte dva detské lístky. Tu sme však mali šťastie, lebo už tu čakali traja Poliaci, takže minimálny počet bol splnený.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Vstup do jaskyne nie je ničím výnimočný. Snáď len tými 104-mi schodami, ktoré bolo treba na úvod zdolať v prístupovej štôlni. Ešte ani úvodné metre nenasvedčovali tomu, že by malo ísť o nejakú výnimočnú jaskyňu, no ďalšie jej časti nás presvedčili o opaku. Biele trsy, kríčky, ihlice aragonitu boli nádherné. Kto má záujem, môže si zaplatiť povolenie na fotografovanie alebo filmovanie (samozrejme bez statívu), ktoré je v súčasnosti 300 Sk. Nie je to práve najnižšia suma, tak nechávam rozhodnutie na každého, či mu to stojí za to. Mám s tým rôzne skúsenosti. Konkrétne v Ochtinskej jaskyni pri takom nízkom počte ľudí bolo fotografovanie ideálne. Tým blýskaním som sice vytváral dojem, že sa blíži poriadna búrka, ale mohol som sa „vyblázniť“ do sýtosti. Dokonca v niektorých menej osvetlených miestach mi sprievodca pomohol a zasvietil na ne baterkou, takže som nemal problém so zaostrovaním, prípadne ma na niektoré časti výzdoby, ktoré som si nevšimol, upozornil. Naopak, v jednej nemenovanej ľadovej jaskyni, nachádzajúcej sa neďaleko obce Dobšiná, so mnou a s jedným anglicky hovoriacim turistom až také pochopenie nemali. Keďže sme ten nie najnižší poplatok chceli patrične využiť, tak sme sa pohybovali na konci skupinky a stalo sa nám, že sme občas zaostali 10-20 metrov. Aby nás sprievodkyňa „povzbudila“, tak nám vypla v chodbe, kde sme sa práve nachádzali svetlo… Chápem ju, že sa ponáhľala, lebo mala časový sklz.
Naša prehliadka jaskyne začala, z nám neznámych dôvodov, o viac ako desať minút neskôr (v čase začiatku sa zdalo, že dnes nie je prehliadkový deň, lebo z personálu nebolo nikde ani živej duše), ale za to sme my nemohli… To bol môj, čo sa tohto týka, jediný negativny zážitok.
Ak sa rozhodnete navštíviť Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, asi neoľutujete. Prehliadku tejto jaskyne môžete doplniť o prehliadku neďalekej Gombaseckej jaskyne (za jeden deň sa to dá zvládnuť), prípadne hradu Krásna Hôrka alebo kaštieľa Betliar, alebo absolvovať nejakú túru v atraktívnej okolitej prírode.
