Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Marchegg - sútok Moravy s Dunajom

Devín a Devínska Kobyla sú miesta, kam chodím už dlho. V mojom turistickom živote majú nezabudnuteľné miesto vďaka založeniu turistických klubov Biateca i Bjateka. No iste sa aj vám sa stáva, že roky chodíte rovnakú trasu a nikdy vám nenapadne ju zmeniť. Do novembra 1989 som sa z Devínskej Kobyly díval na Moravské pole ako na miesto, ktoré síce existuje, no vlastne je nedosiahnuteľné.

Obdobie
jar – 05.04.2008
Trasa

To pokračovalo aj po novembri 1989. Svetlú škvrnu Schloss Hofu som si vždy odfotil, pripojil pár záberov pokojnej či rozvodnenej Moravy a pokračoval po náučnom chodníku alebo červenej na vrchol Kobyly. Až začiatkom apríla 2008 som si pri fotení kveteny na Kobyle povedal: „Človeče, prečo sa tam nevyberieš?" Kúpil som dva spiatočné lístky za 328 Sk a v sobotu o 7:50 hod. nás s manželkou viezol vlak do Marcheggu.

Z vlaku sme vystúpili krátko po ôsmej a vykročili sme vpravo podľa informačnej tabule. Chodník nás viedol popod železničnú trať na asfaltku idúcu na Schloss Hof. Malá zelená tabuľa oznamovala, že tadiaľto ide aj cyklo trasa Kamp – Thaya – March Radroute. V noci na Záhorí mrzlo a tak sme v rannom opare toho veľa nevideli. Kráčali sme pomedzi polia, ktoré neskôr na pravej strane vystriedal lesík. Za Marcheggom je ohradená lúka s bielymi „šibenicami“ zoradenými do oválu a nad nimi posed. Hádali sme, čo by to mohlo byť - nakoniec sa z toho vykľul psí dostihový štadión – Austrian Racing Hounds. Tak toto sme ešte v živote nevideli. Z polí vrieskali bažanty a na ľavej strane sme v diaľke zbadali oblúky vlakového mostu ponad Moravu.

Po štyridsiatich minútach pokojnej chôdze sme prišli k niekoľkým poľnohospodárskym usadlostiam, ktoré tvoria obec Heimatland. Ranný opar zmizol a na ľavej strane sa nám krásne ukázali Malé Karpaty od Vysokej po Devínsku Kobylu. Takto sme ich ešte nevideli. Cesta mierne klesla k ohradám, za ktorými sa na kopčeku vynímal zámok Schloss Hof. Na stĺpiku sa objavila ďalšia tabuľa, oznamujúca, že tadeto ide aj Natur/Schlősser Tour. Vzduchom sa k nám priniesol škrek pávov a hlasné híkanie oslov. Vedeli sme, že tu chovajú vzácnych bielych oslov, no všetko zvieratstvo, ktoré nás na zámku čakalo, nás príjemne prekvapilo.

Pomedzi výbehy s hnedými dvojhrbými ťavami, strakatými koňmi a ovečkami sme prišli k rybníku s husami, kačicami a rovnorohým statkom. Pokladnicu otvárajú až o desiatej a tak sme si šli obísť zámok. Mohli sme sa občerstviť v reštaurácii s krásnym grafity, pripomínajúcim kráľa Otakara II. Po otvorení pokladnice nás potešil propagačný materiál v slovenčine, ako aj po slovensky hovoriaca pokladníčka. Platbu kreditkartou sa mi nepodarilo uskutočniť a tak som 19 Eur za nás oboch zaplatil v hotovosti.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zámok postavili v roku 1726 pre vojvodcu princa Eugena Savoyského a za vlády cisárovnej Márie Terézie sa z neho po prestavbe stal najväčší vidiecky zámocký komplex v Rakúsku, zaberajúci 50 ha. Momentálne ho rekonštruujú a vo vnútri je sprístupnené jedno poschodie. V lete musí byť nádherný zážitok poprechádzať sa po barokovom terasovitom parku. Vojvodu i cisárovnú by iste šokoval pohľad na komíny Volswagenu, či paneláky na úpätí Sandbergu. V spodnej časti parku zase nás prekvapil výbeh so zubrami a jeleňom s laňami. Barokový vidiecky život si možno priblížiť na zámockom statku. Je tu ekologické záhradníctvo, bylinková záhrada, liehovar, lekvárová kuchyňa, oranžéria, stajne s lipicanmi a desiatkami iných zvierat. Zámkom a jeho parkom sme sa kochali vyše štyri hodiny.

Keďže sme chceli dôjsť až k sútoku Moravy s Dunajom, museli sme sa od prehliadky zámku odtrhnúť a vykročili sme po ceste do Markthofu. Na kraji cesty v zelenom poli stáli snehobiele Božie muky a na modrej oblohe svietil Schloss Hof. Pre fotografa nádhera. Slniečko už pripekalo naplno, no chladný vietor nás nútil ostať v teplom oblečení. Pred Markthofom nás tabuľa upozornila, že sa nachádzame v Nationalpark Donau aue. Do obce sme nešli, ale sme ju obišli vľavo vedúcou cestou. Tá nás doviedla na hrádzu s kaplnkou neďaleko kanála Stempfelbach, ktorý sa tu vlieva do Moravy. Na lúke pod kaplnkou je malý tréningový parkúr. Devínska Kobyla sa nám ukázala v celej kráse. Od panelákov pod Sandbergom po záhradkársku osadu na jej úpätí pri Devíne.

Zišli sme z hrádze do polí a mostíkom prešli ponad napoly vyschnutý kanál. Poľnou cestou popri vysadených tenkých prútikoch nám neznámych rastlín či stromčekov sme sa blížili k lesíku. Prešli sme ešte ponad jeden úplne vyschnutý kanál a nad stromami sa nám ukázalo Devínske hradné bralo. Povedľa rozpadnutého domčeka sme vošli do lužného lesíka a po chvíli sme stáli na sútoku Moravy s Dunajom. Od Slovenska nás delilo snáď 70 m. Ako memento minulosti sa belel na brehu Moravy pamätník padlým pri pokuse o prekročenie hranice za socializmu. Tých 70 metrov znamenalo kedysi nekonečno a dnes po vstupe do EÚ a Schengenu sa pozeráme z pieskovej pláže v Rakúsku na prechádzajúcich sa pod hradom Devín. Cez Dunaj sa dívame na Hundsheimské kopce od Kőnigswarte po Hainburgský hrad. Vytiahli sme poživeň a dožičili si nefalšovaný plážový piknik. Nuž ale aj pre nás tých 70 metrov cez Moravu je v studenej vode neprekonateľných a znamená 11 km šliapať späť na vlak. Teda, kým nepostavia avizovanú pešiu lávku ponad Moravu z Devínskej Novej Vsi na Schloss Hof.

Keďže sme domov nechceli prísť za tmy, museli sme sa pobrať. Vracali sme sa rovnako po Markthof a potom po hrádzi až k ceste pod Shloss Hofom. Tu sme sa napojili na asfaltku a rezkým krokom za necelé dve hodiny prišli na stanicu v Marcheggu. Práve včas. Vlak šiel za osem minút. Domov sme prišli presne o 19-tej hod. Spokojní a o poznanie bohatší.

Cyklisti môžu od sútoku pokračovať do Markthofu a z neho proti prúdu Dunaja na most ponad Dunaj a cez Hainburg do Bratislavy. Za 45 Eur sa dá kúpiť návštevnícka karta, s ktorou môžete v NiederŐstereichu navštíviť 220 múzeí a zámkov, v cene sú tiež vstupy na kúpaliská.

Fotogaléria k článku

Najnovšie

Búda Chatrč pod Hrádkom

Na lokálnych trasách západným Podpoľaním veľa možností na skrytie sa niet. Ale iste poteší znalosť búdy pod Hrádkom, ktorá by mohla poslúžiť nielen ako úkryt pred dažďom, ale aj …

Henrich Tomáš