Túra

Čierny Balog - Skliarovo

19.06.08
Geografických stredov Európy poznám hneď niekoľko a na dvoch z nich, Kremnické Bane a Ukrajina, som aj bol. Ale geografický stred Slovenska je len jeden a tak na oddielovom pochode k nemu v auguste 2005 som nemohol chýbať. Vo štvrtok ráno som sa vrátil domov z 10 - dňového treku po Zakarpatskej Ukrajine s rozpadnutými vibramami. S Danicou sme poobede skočili kúpiť nové Maindle a v piatok poobede sme s kamarátmi cestovali do Chvatimechu.

1. deň

Chvatimech – Čierny Balog ČHŽ – Vydrovo – Obrubovanec – Zákľuky – Hronček – Štomp – Osrblie

V kuchyni ubytovne sme si uvarili čaj a naraňajkovali sa. Potom sme šli na Čiernohronskú železnicu, kde sme mali na 9:00 hod. zahovorený vagón. Cesta prebehla príjemne. V Balogu sme si prezreli malé múzeum a po menších orientačných problémoch sme vykročili asfaltkou do Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. Deň bol pekný a tak som ľutoval, že idem v nových vibramách a návlekoch tak dlho po asfaltke, ktorá pokračovala ďaleko do lesa. Neskôr prešla na lesnú cestu a tak sme šli až do Osrblia. Proti nám sa valili ľudia s kopou hríbov vo všetkom možnom, vyzeralo to ako akcia supermarketu. Popri ceste bola píla na vodný pohon, vyrezávané figúrky zo života pod lesom, vrtuľník, lesná autolanovka. Napokon sme odbočili do lesa a pomaly stúpali na Obrubovanec. Vyšli sme na lúku, kde sme si spravili pauzu a potom sme sa presunuli k salašu. Dali nám kyslú žinčicu a kúpili sme ovčí syr. Okolo ovečiek sme pokračovali lesnou cestou zbierajúc maliny. Vyšli sme na lúky s krásnymi rozhľadmi.

Stále sme šli po ceste a červenú značku sme ani veľmi nesledovali. Našťastie nás Gleskovci nás upozornili, že značka ide vľavo na kopec Zákľuky. Smerovník má chybný údaj o nadmorskej výške o 100 výškových metrov. Trochu problematické bolo nájdenie chodníka, ktorý z lúky vchádzal do lesa a potom to, aby sme ho zase nestratili. Gleskovci šli vpredu a zanechávali značky. S Danicou sme nešli hneď za nimi, no v Osrblí sme boli druhí - viacerí zablúdili a museli sa vracať. Nechceli sme hľadať hríby, no keď sme našli obrovský dubák, neodolali sme a okrem fotenia sme ich napokon začali aj zbierať, až Danica povedala stop. Šťastlivo sme sa vymotali z lesa a vyšli na asfaltku pri priehrade. Tu som už začal cítiť palce a ľavý malíček, ktoré otlačili konce švov na ponožkách. Napokon som sa musel prezuť do sandálov, lebo by som asi neprišiel na chatu. Cesta šla rovno a do lesa sa mi nechcelo, no Danica ma presvedčila, že musíme prísť až k modrej. Výstup bol nekonečný a veru som vážne myslel, že ideme zle. Napokon sme pri rampe stretli aj modrú a mohli sa pustiť vpravo dolu na Osrblie. To už som šiel so sebazaprením. Miestni nám potvrdili, že ideme dobre a keď som sa prezul na asfaltke pri lyžiarskom nadjazde, bolo fajn. Ubytovaní sme boli v chate Klubu biathlonu a izba bola pekne zariadená dreveným nábytkom. Ja som mal na rozdiel od ostatných ešte teplú vodu. Jedli sme oproti v krčme a za neuveriteľných 70 Sk sme mali boršč a kura s ryžou a kompótom. Danica zaľahla a ja som do 22:30 hod. krájal hríby, aby aspoň trochu preschli.

2. deň

Osrblie – Tri vody – Munička – Chata pod Hrbom – Hrb – Vepor – sedlo Jasenová – Kopce – Strunga – Poľana – hotel Poľana

Raňajky boli neuveriteľne ešte bohatšie ako večera. Za 50 Sk nám dali množstvo chleba, papriky, rajčín, čaju, salámy a šunky. Ledva sme to pojedli a mali sme aj desiatu a aj na druhý deň. Skoro všetci sme odmietli ísť ráno na Stromp nadviazať na červenú a po asfaltke sme sa vybrali rovno na Tri vody, kam prichádzala červená zo Strompu. Až na chatu Pod Hrbom som šiel v sandáloch. Na Troch vodách je pozostatok vysokej pece. Tu sme sa rozdelili - časť šla po modrej do sedla Jasenová. Cestou sa dá vidieť veľa pamätníkov bojov počas SNP. Na Muničáku vyrábali míny, neskôr sme míňali hroby padlých. Pri útulni sa cesta rozdvojuje. My sme šli vľavo a pomaly sme stúpali serpentínami k chate. Pôvodne sme mali spať až tu, no bola obsadená meditačným kurzom. Začalo pršať. Dali sme si občerstvenie a keď dorazila skupina zo Strompu, vyrazili sme na Hrb, ktorý je geografickým stredom Slovenska. Vrchol je skalnatý a je z neho pekne vidieť na lúku s chatou. O chvíľu sa intenzívne rozpršalo a tak sme sa s Danicou rozhodli prezliecť do nepremokavého. Zatiaľ nám všetci odišli a až do sedla pod Jasenovou sme kráčali sami a v daždi. Prišli sme o všetky výhľady z Vepora i Poľany. Protidažďová ochrana sa osvedčila, no všetko bolo spotené.

Keď sme zišli z Vepora, pokračovali sme viacmenej po rovine lesom, iba pred sedlom bol výstup. Našli sme tu zmoknutých kamarátov a vandrujúci pár. Poradil som im, nech idú po modrej a vyspia sa v útulni pod Hrbom. Začal pozvoľný výstup na Poľanu a zase sme šli sami. Už to začínalo byť únavné, navyše smerovníky udávali divné časy. Okolo Kopcov je more čučoriedok. Na chvíľu sme zišli z červenej, no hneď sme sa vrátili. Na Poľane boli mladí Maďari, ktorí nás odfotili. Zostup bol šmykľavý a čas v Priehybinke opäť nesedel. Aj pri hoteli je pamätník. Hríby sme našli na recepcii, kde ich zabalené v novinách a igelitke, spolu s ruksakmi poniektorých, previezlo auto z Osrblia. Izba bola luxusná, no to, čo sa dialo okolo večere, som nezažil ešte v žiadnom zariadení. 27 ľudí v reštaurácii si traja čašníci 30 min. vôbec nevšímali. Potom nám oznámili, že objednané jedlo nebude, polievka vôbec, a dali na stôl špagety. Napokon po hodine všetko bolo a ešte nám dali piť na účet podniku. Rozložili sme hríby, vlhké veci a zaľahli. Niektorí boli hore až do rána.

3. deň

Hotel Poľana – vodopád Bystré – Vrátka – Skliarovo

Vstávali sme po siedmej. Švédske stoly nás nakŕmili a po zbalení sme sa rozhodli ísť po zelenej k vodopádu, lebo včera sme to nestihli. Šli aj iní, no vrátili sa k hotelu a pokračovali po červenej. K vodopádu sa zostupuje po rebríkoch a mne chvíľu trvalo, kým som sa dostal na prvý. Vodopád je pekný a bolo v ňom aj dosť vody. Potom sme lesnou cestou odkráčali a po chvíľke sme boli v osade Vrátka. Tu som sa prezul do sandálov. Deň bol až príliš slnečný. Typickou krajinou Podpoľania sme popri samotách kráčali až do Skliarova. Tu sme pri nákupnom stredisku pri križovaní s modrou asi zle odbočili, no asfaltka klesala a tak sme šliapali po nej. Stretli sme modré auto s kamarátom, ktorý nás odviezol do Detvy na SAD. Pôvodne sme chceli ísť ešte na hrad Vígľaš, no rozhodli sme sa ísť do Zvolena a odtiaľ vlakom do Bratislavy. Tak sa skončilo leto a ja som po dvoch týždňoch opäť nastúpil do práce.

Fórum 3 príspevky
Čierny Balog - Skliarovo 26/06/08 18:54 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. 21/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko
Túra GSB: Jaworzyna Krynicka – Bacówka w Bartnem Po úžasnej večeri sme strávili skoro hodinu nad papierovými mapami a rozoberali, kade zajtra pôjdeme. Čakala nás najdlhšia etapa nášho šesťdenného putovania a vzhľadom na horúčavy sme nechceli kráčať ani o meter viac. Pelé neverí elektronickým mapám, a tak všetko preveroval na papierových. Ale napokon vybrali časovo najkratšiu a presne takú, ako som naplánoval. Čiže od chaty po zelenej. Dnes dáme červenej GSB zbohom. 14/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Ľubovnianska vrchovina, +
Túra GSB: Krościenko nad Dunajcem – Schronisko Jaworzyna Po štvrtýkrát sa vyberám po Hlavnej beskydskej magistrále (GSB). Naplánovať si trasu z bodu, kde sme skončili pred rokom k bodu, odkiaľ sa dá relatívne ľahko vrátiť na Slovensko, nebol problém. Problémom sa ukázalo ako sa dostať čo najrýchlejšie z Bratislavy do Krościenka, z Nowa Wieś do Bratislavy a zohnať na trase ubytovanie. Striedavo intenzívne som na tom pracoval od októbra 2018 a nebyť kamarátky Beaty z Poľska, tak si tak spokojne 7. 6. 2019 piati do vlaku po práci asi nesadneme. Parťák, kvôli ktorého účasti na Trnavskej stovke sme to o týždeň odložili, ležal doma na antibiotikách. Takže po tretíkrát s partiou ideme šiesti, ale do vlaku len piati! 07/07/19 Miroslav Svítek Ľubovnianska vrchovina, Poľsko
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Čierny Balog - Skliarovo 26/06/08 18:54 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Veporské vrchy, Poľana
  • Počet dní
    • 3
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1458 m n. m.
    • min: 428 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2380 m
    • klesanie: 2400 m
  • Vzdialenosť
    • 72 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 27.08.2005
  • Štart trasy
    • šírka: 48.7464 ° SŠ
      dĺžka: 19.6546 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.583 ° SŠ
      dĺžka: 19.4499 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.75618 ° SŠ
      dĺžka: 19.52023 ° VD
      » Mapa
  • 2. nocľah
    • šírka: 48.6245 ° SŠ
      dĺžka: 19.46401 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Chvatimech, Osrblie, horský hotel Poľana
  • Voda
    • Čierny Balog, salaš pod Obrubovancom, Osrblie, chata Pod Hrbom, hotel Poľana, Skliarovo
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Banská Bystrica (vlak, bus, ČHŽ) – Chvatimech (vlak, bus, ČHŽ) – Čierny Balog (bus, ČHŽ), Detva (vlak, bus) – Zvolen (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.98 (0.29)