Túra

Údolím Vydrice

12.05.08
Ako rodený Bratislavčan som prvé turistické kroky robil v spoločnosti rodičov počas nedeľných piknikov na Partizánskej lúke, pri oslavách MDD v budove bývalých kúpeľov na Železnej studienke, či pri člnkovaní na priľahlom rybníku. Chvála Bohu, aj moje deti ešte zažili tento zasväcovací rituál turistiky. V dospelosti som sa oboznámil s trampskou históriou lesov v okolí Vydrice. Už dlho som sa chystal prejsť si čo najpodrobnejšie Mlynskú dolinu popri toku Vydrice od jej ústia do Dunaja až k jej prameňu, keďže tlak dnešnej doby hrozí zánikom týchto čarokrásnych miest mojej mladosti.

Trasa

Most Lafranconi - Patrónka – Červený most – Partizánska lúka – Klepáč – Železná studienka – Snežienka – Štátne sanatórium – Tretí kameňolom – U Slivu – Krepčík – Kotliarka – Dubové – prameň Vydrice – Biely kríž – Horvátov kríž – Rača, Detvianska ulica

Odviezol som sa autobusom pod Nový most a električkou k internátom Lafranconi. Odtiaľ som peši pokračoval k Dunaju. Hoci som prešiel medzi mostom Lafranconi a prítokom potoku z Karlovej Vsi do Dunaja po celom brehu vrchom i pri vode, miesto vlievania Vydrice do Dunaja som neobjavil. Tak som vyšiel na cestu a nadchodom som prešiel na druhú stranu cesty, oproti Botanickej záhrade. Tu asi končí púť Vydrice vtekaním do kanalizačného zberača. Pokračoval som proti toku po pravej strane. Pri nadjazde ponad autostrádu do Slávičieho údolia opäť mizne Vydrica pod zemou. Prešiel som k ZOO, kde sa Vydrica vnára v pekne upravenom koryte pod cestu. Preteká cez ZOO, no na jej prehliadku som nemal čas a tak som kráčal popri protihlukovej stene. Vydrica tečie popod cestu do tunela Sitina a upravené koryto končí pri pneuservise Nokian. Ďalej som sa nedostal, lebo všade je uzatvorený areál. Preteká asi areálom školy a internátu zdravotne postihnutých detí a potom popod cestu von z Bratislavy na Záhorie.

Prišiel som na Patrónku, podchodom som prešiel na druhú stranu a pokračoval ulicou Pri Červenom moste. Prebieha tu búrlivá výstavba a bývalé drevené domčeky či záhrady sú minulosťou. Zanikol tiež Kojenecký ústav i rodinný dom pri odbočení k Vydrici. K miestu vtekania a vytekania popod výpadovku z Bratislavy sa asi nikdy nedostanem.
Popri plote záhrad schádzam k toku Vydrice. Na jej ľavom brehu sú rozpadnuté budovy. Pomedzi stromy si fotografujem Červený most. Rachot prechádzajúce vlaku počuť ďaleko do doliny. Prichádzam popod železničným mostom k prameňu na začiatku Partizánskej lúky. Pri ňom začína Náučný chodník, vybudovaný Mestskými lesmi. Kráčam po ňom lesom ponad lúku a študujem informačné tabule. Dozvedám sa kopu zaujímavostí o úlohe lesa a dreva v živote nás ľudí. Zahrám si na drevenom xylofóne, odfotím námrazu na drobných zelených lístkoch vykukujúcich pomedzi popadané suché listy. Z lesa vychádzam pri krytom grile a teším sa z krásne upravenej lúky. Je tu všetko pre športové vyžitie od najmenších po dospelých. Pozriem si delo, pripomínajúce, prečo sa lúka volá Partizánska, aj ofrézovaný pamätník. Vztýčeným pästiam odbrúsili komunistické básničky. Amfiteáter zíva prázdnotou.

Pokračujem k prvému rybníku. Preháňajú sa na ňom páriky kačíc a je tu zákaz rybolovu. Začiatkom januára tu bolo úžasné klzisko a množstvo ľudí si ho vychutnávalo. Z informačných tabúľ Náučného chodníka Červený most – Železná studienka – Kamzík si osviežujem svoje vedomosti o histórii Vydrice. Okolo mňa sa pohybuje množstvo turistov od najmenších "capartov" až po nahrbené starenky. Bratislavčania toto údolie naozaj radi navštevujú. Kúsok pred Klepáčom si zapisujem prvý prítok Vydrice a až po prameň ich bude napokon neuveriteľných 34! Už nejakú dobu rekonštruujú budovu Klepáča a až bude všetko tak, ako to je popísané na informačnej tabuli, bude to skvelé. Chodníčkom poza budovu prichádzam k odbočke do kopca a vybieham k bunkru. Asi o ňom nevie veľa ľudí. Podľa môjho otca tu bola počas II. svetovej vojny protiletecká obrana Bratislavy. Ešte nikdy som doň nezišiel, ale dnes to mám v pláne. Nasadzujem si čelovú lampu a hŕbou lístia sa zošuchnem ku vchodu. Dnu je všade jemný popol, ktorý rozvírim a vo svetle lampy a blesku fotoaparátu vznikajú dve fotografie. Žiaľ, rozvírené čiastočky popola ich spravili skoro nepoužiteľnými. Štverám sa von a vraciam sa k druhému rybníku. Tu sedia rybári a využívajú slnečný deň na svoju záľubu. Nachádzam svoje prvé tohtoročné snežienky.

Vraciam sa ku Klepáču, prechádzam mostíkom ponad Vydricu na chodník a fotím Božie muky z roku 1740. Pokračujem ďalej po chodníku popri zbúranisku bývalej rybárskej reštaurácie. Hrdzavý plot už vyše 20 rokov skrýva pred zrakmi okoloidúcich túto hanbu. Prichádzam k budove bývalého IX. mlyna. Je skrytá pod lešením. Voľakedy tu sídlila Lesná správa. Stajňa sa rozpadá a čo tu bude po rekonštrukcii, uvidíme. Pretínam žltú, ktorá ide z Kamzíka do Lamača. Na neďalekej lúke je pamätník prvej prvomájovej manifestácie robotníkov v Bratislave. 1. mája 1890 na nej rečnil Rudolf Nemčík, majiteľ neďalekého IX. mlyna, ktorý však už od roku 1868 neslúžil ako mlyn, ale ako hospodárska usadlosť. Zosilňovač mobilných operátorov na lúke oproti vraví, že je už iná doba. Cesta prechádza ponad Vydricu a ja prichádzam ku krížu na jej brehu. Krytým dreveným mostíkom sa dá dostať k altánku na svahu. Ja však kráčam k Železnej studienke. Od Kačína priteká bývalá Malá Vydrica, dnes Bystričanka, najväčší prítok Vydrice. Pri bufete, kozičkách v ohrade a treťom rybníku je vždy živo. V bufete Rotunda, či vedľajšom sa dá aj cez týždeň kúpiť niečo na zahriatie, či nasýtenie. Na druhej strane cesty ústí Verejná cyklistická zjazdová trať Rohatka – Slobodný Bajker. Štart má pri hornej stanici sedačkovej lanovky na Kamzíku vo výške 427 m n. m.. Je dlhá 1 920 m s klesaním 202 m. Za budovou bufetu vo voliére veselo štebocú korely a andulky. Na výtoku z rybníka niekto postavil mlynček a ten veselo klepoce. Vychádzam po schodíkoch nad rybník. Voľakedy tu požičiavali lodičky a pri jednej plavbe sme s deťmi chytili korelu, ktorá poletovala v neďalekom lesíku. Dnes sú tu len kačice a rybári.

Kráčam po násype a prichádzam k novopostavenej kaplnke pri vchode do údolia. Stoja tu tri domy. Dve drevené stavby sa pomaly rozpadajú, jeden dom je však evidentne nový. Vychádzam na cestu a vraciam sa k pekne upravenému prameňu vo svahu oproti rybníku. Mnohí si sem chodia nabrať vodu domov. Pokračujem k štvrtému rybníku, na ktorom je ešte zvyšok ľadu. Alejou po násype rybníka pokračujem smerom k lúke pri spodnej stanici sedačkovej lanovky. Predbiehajú ma štyria "bajkeri" a neskôr ich vidím vyvážať sa aj s bicyklami hore na štart Rohatky. Veľká lúka okolo Snežienky je obľúbené miesto na pikniky. Aj dnes tu skupina mladých opeká. Smutný je však pohľad na totálne zdevastovanú budovu bývalej reštaurácie. Mnohí tu svoje putovanie popri Vydrici končia a asfaltkou vychádzajú hore na Kamzík, alebo začínajú a putujú na Patrónku. Dá sa však aj odviezť MHD na konečnú pri bývalom Štátnom sanatóriu a vrátiť sa po totálnej rovine na Patrónku. Ja od lanovky kráčam popri kameňolome k sanatóriu, no najprv ešte vybehnem k altánku na lúke pod Hrubým Drieňovcom. Vedú k nemu romantické schody, no všetko je spustnuté a tak znechutený idem k sanatóriu. Finanční dravci tu chcú postaviť rekreačné sídlisko a to bude koniec romantickej Vydrice. Zatiaľ je tu len spustnutý bazén, pri ktorom bola voľakedy aj kolkáreň. Vybieham k dreveným domcom, kde bývali zamestnanci sanatória. Dnes to sú už asi súkromné domy. Samotné budovy sanatória sú za plotom a nepokúšam sa k nim cez vrátnicu dostať.

Kráčam ďalej na veľkú lúku. Je na nej pekné drevené potrubie a vytekajúca voda v zime zamrzla do krásnych tvarov. Vybieham k studničke Johanka. Som rád, že má novo spravený kryt. Vraciam sa na lúku. Po ceste stále niekto kráča a pribúdajú cyklisti. Krásny deň vylákal von množstvo ľudí. Začínajú prvé meandre Vydrice a ja prichádzam k piatemu rybníku pri Druhom kameňolome. Tu sa dá po asfaltke odbočiť a dôjsť na Kačín. Dobré cyklistické smerovníky udávajú presnú vzdialenosť. Osviežujem sa v studničke a z asfaltky prechádzam na lesný chodníček vo svahu nad Vydricou. Meandre Vydrice lepšie vyniknú a nemusím sa vyhýbať cyklistom. Na konári nachádzam otvárač na fľašky. Nemám zo sebou žiadnu a tak ho tam nechávam pre druhých. Aj pri Treťom kameňolome pri altánku si ľudia opekajú. Tiché miesto a predsa neďaleko civilizácie. Obďaleč pod Vlčím vrchom má chatu T. O. Perero. Dnes tam však nejdem a kráčam smerom k šiestemu rybníku. Je pomerne nový. Cez konáre stromov sa mi zle fotí a tak schádzam k nemu. O chvíľu som U Slivu. Voľakedy tu vojaci, strážiaci sklady v neďalekom lese, mali ubytovanie a často sme stretali V3S –ku, ktorá ich vozila na strážne smeny, či privážala stravu. Tu sa asfaltka stáča doprava a dá sa po nej ísť do Krasňan, či na Biely kríž. Ja však po lesnej ceste idem ďalej popri Vydrici. Naľavo je plot a bývalé vojenské sklady. Nachádzam kostru z detského športového kočíka. Kto a načo ho až sem trepal? Obdivovanie nádherných meandrov Vydrice mi uľahčuje brodenie sa cestou rozrytou lesníkmi pri zvážaní vyrúbaného dreva.

Prichádzam k smerovníku Pod Panskou lúkou. Vľavo sa dá po žltej ísť na Malý Slavín, vpravo do Rače. Ja však tvrdohlavo idem rovno. Čoskoro sa pripája modrá z Rače a po chvíľke odbočuje vľavo do Bystrického sedla. Tu neďaleko je Granada, kultové miesto bratislavských trampov. O nej však inokedy. Keď sa zjaví zelená z Rače, viem že som neďaleko chaty T. O. Toronto. Vraj nedávno vyhorela, no stojí tu nová, obložená nachystaným drevom. Viem, že čoskoro sa proti prúdu Vydrice dostanem k ďalším trampským flekom. Dnes na nich na moje počudovanie nik nie je. Po prvý raz som tu aj s fotoaparátom a tak si všetko podrobne fotím. Symbolický cintorín T. O. Zlatá líška na skale vo Vydrici ma núti sa zamyslieť nad láskou týchto ľudí k tomuto miestu a túžbe byť na ňom aj po smrti. Nedám sa zlákať cestičkou od chájd, ale predieram sa popri vode. Nachádzam najprv evidentne opustený flek, no čoskoro mi je odmenou novo objavená osada a výdatný prameň. Keďže je otvorené, vchádzam dnu a aspoň na chvíľu nasávam atmosféru veľmi stroho, no prakticky zariadeného vnútrajšku. Čas tlačí a tak pokračujem ďalej. Vydrica je už malá a ja prichádzam k siedmemu rybníku pod Bielym krížom. Prechádzam popod vedenie vysokého napätia a vchádzam opäť do lesa. Pretínam modrú z Rače, lesnú cestičku. Vydrica má prvý prítok a ja stojím u jej prameňa. Vyviera spod stromu a turisti z KST Železničiar ho v roku 1997 označili peknou tabuľou. Kedysi organizovali dva krát do roka Pochod k prameňu Vydrice a od prameňa Vydrice k Mostu SNP. Žiaľ, výstavba autostrády Mlynskou dolinou a tunela Sitina spravila tento pochod nereálnym. Lesom prichádzam na červenú a po nej na asfaltku a k horárni Biely kríž. V ohrade sú divé svine a okoloidúci ich statočne prikrmujú. V bufete – maringotke Včelín si kupujem párky a po ich zbaštení upaľujem po asfaltke do Rače. K električke prichádzam už za tmy.

Z dejín Vydrice a okolia

Vydrica pramení pod Malým Javorníkom v blízkosti horárne Biely kríž, ústi do Dunaja pri internáte Lafranconi a Botanickej záhrade. Pod názvom Wydrucha, Nogwyzdrice sa spomína už v roku 1280. Richtár Jakub dostáva od kráľa Ladislava IV. roku 1288 donačnú listinu na územie medzi dvomi Vydricami. Už v roku 1374 sa v listinách spomína mlyn na Vydrici. Mapa z roku 1734 od Mateja Bela uvádza 5 mlynov a v regulačnom pláne z roku 1845 je zakreslených 9 mlynov. Budovy bývalých mlynov, ktoré tu mleli do konca 19. storočia, dnes slúžia iným účelom, napríklad deviaty je lesná správa Železná studienka, ôsmy bol hostinec Klepáč. Ako zásobáreň vody slúžili štyri vodné nádrže, dnes sú využívané na športový rybolov a voľakedy aj člnkovanie na treťom rybníku, v zime na korčuľovanie.

Podľa týchto mlynov dostala dolina, ktorou preteká Vydrica, názov Mlynská dolina. Bola to najstaršia priemyselná zóna Bratislavy. Okrem mlynov tu neskôr postavili dve najstaršie bratislavské továrne, muničný sklad, hámor. V Hornej Mlynskej doline – od Červeného mosta po Železnú studničku bol IX. A VIII. mlyn. V Strednej Mlynskej doline v Lamačskom prielome boli v stredoveku dve osady – Blumenau a Selendorf a neskôr tu postavili VII., VI. a V. mlyn. Koncom 19. storočia sa VI. mlyn stal súčasťou Rothovej továrne na patróny, VII. mlyn sa stal Kűhmayerovou továrňou (neskôr Slovenské závody technického skla). Mlyny v Dolnej Mlynskej doline asanovali pre výstavbu komunikácie.

Patrónka

Miestna časť Bratislavy, výpadová cestná križovatka smerom na Brno. V 13. storočí tu bývala osada, ktorá zanikla po tatárskom vpáde a neskôr patrila richtárovi Jakubovi. Názov má podľa patrónovej továrne J. Rotha z roku 1870 na mieste vodného mlyna. V I. svetovej vojne jedna z najväčších muničných tovární bývalej monarchie, v ktorej pracovalo až 3 000 zamestnancov. Medzi továrňou a hlavnou stanicou bola zriadená lanovková doprava nákladov. Osobná doprava do mesta bola zavedená v roku 1912 trolejbusom.

Červený most

Pôvodne klenutý, tehlový „červený“ most nad údolím Vydrice, postavený v rokoch 1846 – 48 na železničnej trati Bratislava – Marchegg– Gänserdorf, ako jednokoľajový v dĺžke 215 m a výške 17 m. V roku 1881 bol zdvojkoľajnený. Po zničení 4. 4. 1945 ustupujúcimi hitlerovskými vojskami postavili vojská Sovietskej armády v spolupráci s obyvateľmi za 7 dní po oslobodení Bratislavy drevený provizórny most, ktorý bol nahradený v roku 1948 podľa projektu Dr. Ing. Arpáda Tesára oceľovou konštrukciou s hmotnosťou 1 122 ton.

Areál Partizánska lúka

Rekreačno – športový areál, ktorý poskytuje možnosť občerstvenia, pitnú fontánku, grilovanie na krytom grile alebo opekanie na ohnisku, športové vyžitie na univerzálnom ihrisku, futbalovom ihrisku, stolnotenisovom stole, detských ihriskách.
Náučný chodník vybudovaný Mestskými lesmi má 5 informačných tabúľ. Začína pri prameni pri žltej značke, prechádzajúcou Partizánskou lúkou a oblúkom v lese nad ňou prechádza lesom a končí pri grile. Tu potom začína ďalší Náučný chodník Červený most – Železná studienka – Kamzík s 18 informačnými tabuľami o faune a flóre okolitých lesov.

Klepáč

Výletný hostinec v údolí Vydrice pri treťom rybníku. Baroková budova bola pôvodne „ôsmy“ mlyn. V 16. – 18. storočí tu bývali mlynári Habáni – náboženská sekta novokrstencov, pochádzajúcich pôvodne zo Švajčiarska a Švábska, ktorí sa usadili v 16. storočí na južnej Morave a západnom Slovensku. Vynikali ako remeselníci, predovšetkým v džbankárstve a mlynárstve.
Jeho renovácia je splnením vôle RNDr. Ľudmily Sedlárovej – Rabanovej. Bude tu výletná reštaurácia, klubovne mládeže, ubytovanie pre mladých návštevníkov Bratislavy a stanovanie skautov, ihriská.
Vo svahu kopca nad Klepáčom je dodnes bunker, ktorý za II. svetovej vojny slúžil protileteckej obrane Bratislavy pred náletmi Spojencov.

Železná studienka

Obľúbené výletné miesto pri treťom rybníku. Názov pochádza zo zaniknutého železitého prameňa pred budovou hostinca, pôvodne Ferdinandových kúpeľov z roku 1928. Kúpele boli od roku 1845 majetkom bohatého bratislavského mešťana Jakuba Palugyaya a roku 1904 ich odkúpilo mesto od jeho dedičov.
Mesto umožnilo mlynárom roku 1761 vybudovať v priestore medzi IX. mlynom a Panským stolom na tzv. Volovej lúke prvú nádrž s rozmermi 213 x 85 m. Jej výstavba stála 4 065 zlatých a voda z nej mala poháňať mlyny 30 dní. Po prietrži mračien 25. mája 1763 sa pretrhla hrádza a nádrž zanikla. Až 1844 Mlynskodolinská spoločnosť pre potreby mlynov vybudovala štyri vodné nádrže. Po jej zániku mesto 1901 obnovilo nádrže ako vodné plochy na rekreáciu.

Lanovka Kamzík – Snežienka

Visutá osobná sedačková jednolanová obežná lanová dráha s neodpojiteľnými vozňami. Pôvodná bola uvedená do prevádzky 11. 7. 1972 a prevádzka ukončená niekedy v roku 1990. Hlavné mesto SR Bratislava 21. 1. 2005 odkúpilo za 19,5 milióna Sk pozemky a budovy a následne lanovku zverilo Mestskej časti Nové Mesto. Tá za 32 miliónov od marca do septembra 2005 uskutočnila rekonštrukciu a po udelení licencie Štátnym dráhovým úradom v Bratislave 28. 9. 2005 spustila prevádzku.
Zdroj: www.banm.sk

Pekná cesta

Stará cestná trasa vedúca z Krasnian do Marianky pod Malinským vrchom. Na Spariskách pretína údolie Vydrice. V minulosti sa táto cesta volala Kolajničnou cestou, pretože ňou viedla úzkokoľajka, po ktorej vyvážali vyrúbané drevo.

Štátne sanatórium

Na konečnej MHD č. 43 je areál Štátneho sanatória. Postavili ho v rokoch 1943 – 44 pre MNO Slovenského štátu. Ľudovo sa mu hovorilo Čatlošova vila. Po roku 1948 sa areál stal súčasťou Štátneho sanatória, kam chodili pacienti po operácii v Štátnom sanatóri na rekonsvalenciu. Po roku 1989 areál patril Kardiovasculárnemu ústavu a ako to je s ním v súčasnosti, neviem.

Trampská história Vydrice – Bieleho potoka

Vznikajúci tramping čoskoro po zákutiach Dunaja objavil aj údolie Vydrice. Po roku 1928 začali vznikať prvé fleky medzi Druhým kameňolomom a Železnou studničkou. Po najstaršej osade Waikiki vzniklo desiatky iných a "fleky" vznikali medzi Druhým kameňolomom a križovatkou s modrou z Krasňan. Časom vznikali ďalej po prúde Vydrice i okolo nej – na Pánskej lúke, pri Granadskom potoku, v okolí križovatky zelenej s Vydrickým údolím a hlavne popri potoku pritekajúcom do Vydrice spod Svätého vrchu. V súčasnosti je to už 80 rokov a tramping v okolí Vydrice je stále živý.
Zdroj: Údolia nestíchli – Dejiny trampingu na Slovensku

Zdroje informácií: ak nie je uvedené inak, čerpal som z mapy Bratislavský lesný park 1 : 20 000 vydanej v decembri 1974 Slovenskou kartografiou n. p. Bratislava, z tabúľ na náučných chodníkoch v údolí Vydrice a spomienok môjho otca Jozefa Svíteka.

Fórum 35 príspevkov
Údolím Vydrice 07/07/11 00:00 35 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Olbramovice – Prčice Minulý rok som 53. ročník pochodu Praha – Prčice vynechal pre iný, pre mňa významný pochod, no tento rok som bol pevne odhodlaný pokračovať na jednej zo 17 peších trás. Prisľúbili mi spoluúčasť aj Igor a Ivana, moji tradiční parťáci. No a do toho prišiel pricviknutý nerv po Veľkonočnej turistike a zrážka so slovenskou zdravotníckou realitou. Keď píšem tieto riadky koncom mája, ešte stále mám tri týždne do návštevy neurológa, lebo skorší termín vraj nie je! Odtrpel som si svoje na Tomášovom pochode na počesť Štefánika, a tak som dúfal, že podobne zvládnem aj tohtoročnú trasu pochodu Praha – Prčice, len plánovanú z Týnce nad Sázavou som zamenil za kratšiu z Olbramovic. 04/06/19 Miroslav Svítek Svet
Túra Česká Kanada počas Veľkej noci Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach. 21/05/19 Miroslav Svítek Svet
Túra Molpír, Driny, Červená, Jaseňové, Krč, Slepý a Holý vrch Už dlhšiu dobu som sa nevybral na kopce v rámci projektu Zimné výstupy na kopce Malých Karpát. Zároveň v spolupráci s KBT pripravujem obnovenie Odznaku za výstupy na 12 kopcov Malých Karpát, a tak som sa rozhodol v sobotu pred Veľkou nocou vybrať sa na sedem kopcov v okolí Smoleníc. Pridali sa ku mne kamaráti z TK Štart a hoci mala byť poriadna zima na apríl, nič nám nezabránilo vlakom z Bratislavy cez Trnavu, docestovať do Smoleníc. 02/05/19 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Prírodná rezervácia Peliny a Vinice Prijala som pozvanie na pobyt v českom mestečku Vysoké Mýto počas pracovného jarného týždňa s partiou vysmiatych chalanov, pre ktorých to bola služobná cesta a pre mňa dovolenka. Vyrazili sme ráno o pol šiestej do Mejta. Vysoké Mýto leží na rieke Loučné v orlickom kraji v nadmorskej výške 289 m. Mesto bolo založené v 13. stor. kráľom Přemyslom Otakarom II. Dominantou mesta je gotický chrám sv. Vavřinca, Chocenská, Pražská a Lytomyšlská brána. Je tu najväčšie štvorcové námestie v Českej republike (2 ha) a najväčší podnik na výrobu autobusov Iveco. dnes Tatiana Filipková Svet
PR Liptov Region Card – výhody aj možnosť výhry Regionálna zľavová karta Liptov Region Card umožňuje jej majiteľovi čerpať výrazné zľavy na ponuku služieb partnerských výletných miest, atraktivít a zariadení. S dobitým pobytovým balíkom má poistenie pátrania a záchrany v horách Slovenskej republiky, ktoré kryje náklady na prípadný zásah horskej služby. včera sponzorovaný článok Slovensko
Túra Prechod (ne)známym Vihorlatom II. Pred štyrmi rokmi som prvýkrát navštívil Vihorlatské vrchy a prešiel všetky zaujímavé miesta. Tým pádom to vyzeralo, že Vihorlat mám vybavený a môžem naň spokojne zabudnúť. Teda aspoň na nejaký čas. Ale keď som videl, že v jeho "závetrí" sú drevené cerkvi a že by sa to dalo spojiť s východným hrebeňom, tak som dumal nad prechodom (ne)známeho východného hrebeňa Vihorlatu. včera Henrich Tomáš Vihorlatské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Údolím Vydrice 07/07/11 00:00 35 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 505 m n. m.
    • min: 135 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 365 m
    • klesanie: 365 m
  • Vzdialenosť
    • 35 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 09.02.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 48.14589 ° SŠ
      dĺžka: 17.0764 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.21142 ° SŠ
      dĺžka: 17.1549 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • doma
  • Voda
    • bufety na Železnej studničke, Partizánskej lúke, Bielom kríži a studničky v okolí Vydrice
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • MHD
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.94 (0.42)