Dobrá Voda

Dobrá Voda je názov obce, umiestnenej v bradlianskej východnej časti Malých Karpát. Dostanete sa do nej cez obec Trstín smerom na Dechtice, kde odbočíte doľava. Po zhruba piatich kilometroch sme v centre Dobrej Vody. Po preštudovaní smerovníkov som sa rozhodol najprv navštíviť hrad Dobrá Voda, kam vedie turistická červená značka. Je to zhruba pol hodinka cesty. Značka nás vedie priamo do cintorína – čo som ešte nezažil, aj keď netvrdím, že to nikde nie je. A tu nám hneď vyrazia dych netradičné staré náhrobné kamene, ktoré si pamätajú minulé storočia. Čítam, že v obci sa usídlili Habáni, čiže to bude habánska kultúra. V strede cintorína je hrob slovenského básnika Jána Hollého, ktorý tu žil v 19.storočí. Oplatí sa vidieť.

Po prejdení cintorína kráčame smerom do mierneho kopčeka po červenej značke. O chvíľu po ľavej strane v lese míňame staré náhrobné kamene v strede lúky, pripomínajú mi židovské náhrobné kamene, len tu by ich človek nečakal. Po zhruba štvrťhodinke cesty nachádzame na chodníku odbočku na hrad Dobrá Voda. Vždy som uchvátený starými zrúcaninami, tak si to samozrejme nenechám ujsť. Po pofotení a prehliadke hradu sa vraciame rovnakou cestou po červenej do obce Dobrá Voda a napájame sa na modrú značku smer Naháč. Dedina je dlhá, táto časť cesty ma nebaví, ale musí sa to prejsť. Dostávame sa na poľnú cestu na okraji obrobenej roli a miernym stúpaním vyrazíme na smer Katarínka. Nečakajú nás žiadne stupáky a zničujúce vzdialenosti. Len v tejto časti trasy je trošku zlé turistické značenie. Samozrejme som sa držal poľnej cesty a tak som sa dostal bokom od trasy turistického chodníka. Vôbec však nemusíme ľutovať, vlastne ju kopírujeme zhruba o 500 metrov vpravo.

Po preskočení potôčika a prejdení cesty sa dostávame na úžasnú veľkú lúku, s poľovníckym posedom a výhľadom na hrad a dedinu Dobrá Voda, kde sme mohli parádne zrelaxovať. Oplatí sa vziať si deku a len tak si ľahnúť do vysokej trávy pod strom a začať uvažovať nad tým či by mi tu niekedy chýbal monitor - asi nie. Najmä keď má človek príjemnú spoločnosť. Ale dosť leňošenia, pretože takto sa nikam nedostaneme. Po prejdení velikánskej lúky sa dostaneme na poľnú cestu pri opustenom domci. Dáme sa doľava a po zhruba 500-800 metroch sa znovu napojíme na modrú turistickú značku. Vchádzame do lesa a pokračujeme maličkých výšlapom až na ďalšiu poľnú cestu, ktorá nás dovedie k obrovskej lúke. Z tej už je vidieť zrúcaninu kláštora Katarínka. Po prejdení lúky znovu vchádzame do lesa po ceste, ktorá nás dovedie k informačnej tabuli o kláštore. Tu odbočujeme doprava a po zhruba 300 metroch sme na mieste. Na tejto odbočke prechádzame cez zrekonštruované koľajnice horskej železničky, ktorá sem kedysi dávno viedla. Ten rozchod železnice mi pripadá ako pre električky v Bratislave. A potom už môžeme len vstrebávať duchovno na mieste bývalého kláštora. Na východnom okraji areálu je krásny výhľad na Záruby.

Po ceste naspäť sa dá odbočiť na neznačkovanú poľnú cestu k poľovníckemu zámočku Planinka. Ten sa v súčasnej dobe rekonštruuje, ale je to zaujimavý objekt, hlavne pre deti – je tu ihrisko a akási malá ZOO. Taktiež uvidíme, ako sa poľovnícky zámoček šľachty môže znehodnotiť prístavbou ubytovacieho zariadenia pre pionierov, keďže tento objekt slúžil v bývalom režime ako pioniersky tábor. Myslím že v Planinke sa dá vybaviť aj ubytovanie a nejaká tá strava. Nie je to síce úplne úžasné, ale na prespanie stačí. Cesta späť z Planinky vedie buď asfaltkou do dediny Dobrá Voda – neodporúčam, je to dlhé a únavné, alebo znovu na modro značkovaný turistický chodník. V každom prípade v tomto kraji spoznáte veľmi veľa zaujimaveho a poučného. Pre svoju nenáročnosť je túra vhodná pre každého trošku zdatnejšieho človeka.