Trasa

1 deň: Klátova Nová Ves, Janova Ves – Javorový vrch – Čierny hrad – Zlatno – Člnok – Hrad Hrušov
2 deň: Hrad Hrušov – Jedľové Kostoľany – Veľká Lehota – NCH Vojšín – Starohutský vodopád – Drozdovo – Zámčisko
3 deň: Zámčisko – Veľký Inovec – Bukovina – Nová Baňa

V úseku Zlatno – Jedľové Kostoľany trasa vedie Ponitrianskou magistrálou, v úseku Veľký Inovec – Nová Baňa prechádza Rudnou magistrálou.

Na hrade Hrušov

Vstávam na svitaní. Ranný chlad sa nemilosrdne dobýja do spacieho vaku. Rýchlo uvarený čaj s rumom na mňa pôsobí lepšie ako hocijaký iný chemický ohrievač. Preto onedlho stojím na múroch hradu. Od mojej poslednej návštevy v 90-tych rokoch sa tu toho veľa zmenilo. Pri príchode na hrad ma víta informačná tabuľa, kde návštevník získa podrobné informácie o hrade, vrátane pôdorysu a rekonštrukcie. O hrad sa v súčasnosti vzorne stará občianske združenie Leustach. Z hradu sú výborné výhľady na všetky svetové strany. Obzor vypĺňajú pohoria Tribeč, Vtáčnik a Pohronský Inovec. Pekný je aj pohľad na zvlnenú krajinu Požitavia.

Cestičkami do Jedľových Kostolian

Spokojný so stavom hradu vyrážam v ústrety prvým metrom dnešného dňa. Trasa vedie zvlneným terénom k rázcestiu Javor. Z okolitých lúk je pekný pohľad na hrad. Rýchlo napredujem a onedlho stojím pri bývalom Skýcovskom mlyne. Značka tu pretína Hostiansky potok, no po lávke či mostíku ani chýru, ani slychu. Musím ho prebrodiť. V jarných mesiacoch je to trochu problém, nakoľko voda siaha povyše kolien. Keď do nej vstúpim, chlad mi dokonale zovrie nohy, až drkocem zubami. Ešte krok... konečne som na druhom brehu. Na slnku sa ohrievam a naberám si vodu. Za potokom trasa značky stúpa popod vrch Drieňová. Prechádzam rozsiahlymi pasienkami k prvým domom Jedľových Kostolian. Otvorený terén dovoľuje pohľad na malebné okolie. V dedine zamierim rovno do krčmy. Vychladené pivko mi pridá na beztak dobrej nálade. Rozhodujem sa, či pôjdem na blízku rozhľadňu, ktorá sa nachádza na vrchu Drieňová, alebo si prezriem stredovekú Živánsku vežu. Vybral som si druhú alternatívu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Živánska veža

Živánska veža je situovaná nad ohybom Cigánskej doliny, asi 1 km východne od zastávky SAD Jedľové Kostoľany, lesovňa (horáreň Rybníky). Jej ruiny stoja na andezitovom skalnom výbežku a dosahujú výšku úctyhodných 15 metrov. Nevedie sem značka, no jej lokalizovanie v teréne je pomerne jednoduché.

Na Lehotskej planine

Po prehliadke turne sa vraciam na zastávku autobusu. Značka vedúca do Veľkej Lehoty sprvu prudko stúpa. Prechádzam viacerými rúbaniskami do oblasti, kde sú lesy neporušené. Za Šibeničným vrchom sa krajina otvorí a ja mám pred sebou malebnú scenériu Lehotskej planiny s Bujačím vrchom a Veľkou Lehotou. Cestou do dediny obdivujem netradičný pohľad na Vtáčnik. Idem rovno do krčmy. Pivko a kávička mi dodajú energiu. Po občerstvení rezko stúpam k rázcestiu Chata pod Vojšínom. Chata sa nachádza pod vrchom Kuchyňa. V súčasnosti je ale zatvorená. Nedá mi, aby som sa nezmienil o krásnej prírode, ktorou prechádzam. Rozsiahle pasienky sú porastené solitérnymi stromami a hájmi, ktoré vytvárajú harmonickú prírodnú scenériu plnú lokálnych výhľadov.

Náučným chodníkom Vojšín

Plný pohody sa neviem dočkať križovatky s NCH Vojšín. Dnes si prejdem jeho južnú časť. Za lyžiarskym strediskom mi cestu okorení výhľad na okolie Novej Bane so Štiavnickými a Kremnickými vrchmi na obzore. Potom trochu zazmätkujem, čím nechtiac obídem vyhliadku Sedlová skala. Neskôr ma to mrzí, ale vracať sa nebudem. Prechádzam cez osadu Volová jama, kde je na mape naznačený prameň. No v skutočnosti sa tu nachádza uzamknutá studňa. Pomerne dlhý úsek k vodopádu vedie lesom. V závere cestička ústi na rúbanisko pri Jašekovej skale. Z jej brál je vynikajúci pohľad na Bukovinu a vrch Zámčisko. Žiaľ, ťažba dreva v týchto miestach úplne zničila značenie. Držiac sa východného okraja rúbaniska klesám cez značne sťažený terén do priestoru nad vodopádom. Tu natrafím na náučný chodník, ktorý ma k nemu spoľahlivo privedie.

Starohutský vodopád

Vodopád je jednoznačne perlou náučného chodníka. Je najmohutnejším vodopádom v stredoslovenských neovulkanitoch. Vody padajúce z výšky 5 metrov do skalného amfiteátra bývajú najpôsobivejšie na jar. Vtedy má vodopád najmohutnejší prietok. Vznikol tektonickým poklesom krýh, čím sa vytvoril terénny skok miestami vysoký až 10 m. Kúsok poniže sa nachádza informačná tabuľa a malé sedenie. Keďže ešte dnes chcem doraziť na neďaleké Zámčisko, začína ma tlačiť čas. Inak by som sa tu zdržal dlhšie.

Tábor na Zámčisku

Zbehnem k prvým domom osady Stará Huta, kde zisťujem, či je krčma otvorená. Kladná odpoveď rozhodne, že ju poctím svojou návštevou. Vzhľadom na to, že podnik slúži prakticky iba pre obyvateľov dvoch vymierajúcich osád, jeho existenciu považujem za menší zázrak. Dokúpim si pivko a rum. Spolusediaci traktorista mi sľúbi odvoz k turistickému rázcestiu Chotár – Drozdovo pod Zámčiskom. Keď sa traktor začne vzďaľovať, začínam stúpať k miestu, odkiaľ ma významová odbočka nasmeruje k ruinám hradiska. Na jeho citadele staviam stan a zapaľujem ohník. Popíjajúc rum ani neviem, ako som zaliezol do stanu a zaspal.

Kruté ráno

Zobúdzam sa okolo polnoci. V ústach hotová Sahara. Ešte že mám vodu. Myslím tú vodu, ktorú som si nabral z Hostianskeho potoka pri Skýcovskom mlyne. Milý čitateľ, spomínaš si? Teraz ju hltavo pijem. Neprejdú ani tri hodiny, keď zrazu pociťujem prudké kŕče v brušnej dutine. Rýchlo sa snažím dostať von zo spacieho vaku... V tom momente naplní stan nevábna vôňa a v nohaviciach cítim niečo teplé a mazľavé. Zanechávajúc výraznú pachovú stopu, v kŕčoch, skoro štvornožky prejdem k potoku na lúke. Ľadová voda a posledný sneh, to je moja ranná toaleta. Uľavím si aspoň revom, ktorý počuť namojdušu až v Nízkych Tatrách.

Tajomné Zámčisko

Len čo začne svitať, balím tábor a pokúšam sa vykonať obhliadku hradiska. Rozsiahla fortifikácia zaberá rozlohu približne 400 x 500 m. Obvodová hradba bola spevnená priekopou a strážnymi vežami. Dodnes sa zachovala v konfigurácii terénu o výške 2 - 5 m. Z východnej strany hradisko chránila mohutná skalná stena. Odborníci lokalitu datujú do 10. - 13. storočia. Z najvyššieho miesta bol v nedávnej minulosti pekný výhľad, ktorý však zarástol korunami stromov.

Krížová cesta na Veľký Inovec

Bolesť brucha mierne ustupuje po internej dezinfekcii rumom. Zoslabnutý začínam stúpať na Loksovu lúku. Po pár metroch zisťujem, že to bude krížová cesta. Takmer nevnímajúc okolie, prichádzam k rázcestiu s červenou značkou. V lese si ukryjem ruksak a len tak naľahko zdolávam vrchol Veľkého Inovca. Vyčerpaný si sadám na bralá. Pekný výhľad mi zdvíha trochu morálku. Keďže je pondelok, chata na Veľkom Inovci je zatvorená. Preto sa tu dlho nezdržím. Tak rýchlo, ako vládzem, zbehnem po červenej značke – Rudnej magistrále späť k rázcestiu na Loksovej lúke.

Rudná magistrála

Rudná magistrála sa začína v Zlatých Moravciach, odkiaľ smeruje do Pohronského Inovca. Prechádza cez Novú Baňu a vchádza do Štiavnických vrchov. Vedie južným okrajom Banskej Štiavnice smerom na Banský Studenec. Pokračuje cez Javorie, sopečnú Poľanu a Veporské vrchy. Trasa sa končí na Stolici v Stolických vrchoch.
Zdroj: Krásy Slovenska 5 – 6/2005 (krátené)

Osada Bukovina

Krása Loksovej lúky je výnimočná. Niekoľko osamelých smrekov budí dojem, že si tu Indiáni rozložili svoje teepee. Značka sa medzi nimi plazí ako had. Poľovnícky posed vo východnom cípe umožňuje krátkodobý úkryt pred dažďom alebo búrkou. Ako obchádzam Lachtrovu skalu, kŕče v bruchu sa znovu stupňujú. Odteraz až po Novú Baňu musím hádam každých tisíc metrov zastať a vyprázdniť obsah čriev. Konečne pred sebou zbadám domy osady Bukovina. Od miestnych občanov sa dozviem, že tu bude obec prevádzkovať malý penzión. Poskytovať by mal nenáročné ubytovanie a stravovanie. Otvorenie plánujú v lete 2008. Kúsok ďalej diétne raňajkujem na terase malého obchodu. Kúpim si kofolu s rumom a vyzbrojený týmto elixírom vyrážam. Cestou sa zaprisahám, že už nikdy viac na túre nebudem piť vodu.

Do Novej Bane

Okolie Bukoviny je poznačené hospodárskou činnosťou ľudí, ktorá tu je v harmónii s prírodou. Lúky s výhľadmi, háje, senníky či stodoly vytvárajú pestrý kolorit krajiny. Poniže vrchu Viecha sa vnáram do tieňa lesov. Značka klesá, kľučkuje medzi vrchmi k okraju osady Záhrb. Tá je už súčasťou Novej Bane. Som takmer v cieli. Obchádzam Kalváriu a spleťou uličiek prichádzam do centra mesta. Tu sa moje putovanie končí. Miestnou dopravou sa odveziem na železničnú stanicu, kde počkám na prvý spoj domov. Zničený z bolesti brucha, ale veľmi spokojný zaspávam v kupé vozňa rýchlika Slatina.

Epilóg

Krajina, ktorou som prechádzal, je charakteristická nižšou nadmorskou výškou. Tá možno odrádza mnohých turistov od návštevy. Ale môžem zodpovedne prehlásiť, že jej pestrosť, výhľady, hrady a iné pamiatky ju zaraďujú k výnimočným územiam Slovenska. Verím, že moje trojdňové túlanie dá inšpiráciu viacerým z vás a nájdete si tu svoju turistickú nirvánu.

Linky

Hrad Hrušov
Združenie na záchranu stredovekého architektonického dedičstva nitrianskeho kraja - LEUSTACH
Rozhľadne
Živánska veža
NCH Vojšín
Chata na Veľkom Inovci
Mesto Nová Baňa
Mikroregión Novobansko

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek