Na Marhát

Priznávam – v tých krajoch som nebol veľmi často o to viac ma to lákalo. Tak som si dohodol spoločníčky – dokonca sa odhodlali dve moje dvadsaťročné krstňatá a naplánovali sme si odchod na najbližšiu nedeľu ráno. No a na potvoru – zobudím sa a leje ako z kanvice. No netrafil by Vás šľak? Tak z môjho plánu nebolo v ten víkend nič. Musel som sa obrniť troškou trpezlivosti a počkať jeden týždeň. Zase sme zostali pri tradičnej zostave – ja a Janka, keďže krstňatá mali už iné vychodené chodníčky.

Trasa

Nitrianska Blatnica – rázc. Jurko – Trhovičná lúka (sedlo Gajda) – Marhát – sedlo Marhát – rotunda sv. Juraja – rázc. Jurko – Nitrianska Blatnica

Cesta do Nitrianskej Blatnice mi trvala približne hodinu a aj pár minút. Po diaľnici na Piešťany a v Piešťanoch sa nasmerovať na Topoľčany a zhruba po 20 minútach sme v Nitrianskej Blatnici. Kraj a kopčeky na spôsob Malých Karpát, takže som sa cítil ako doma a to bolo fajn. Auto som odstavil pri kostole, našťastie som našiel miesto – práve bola omša. Ale našlo sa a potom hajde na Marhát.

Od kostola vedie zelená značka smerom do hôr. Asi 2 km ide človek medzi poliami a po ceste. Je to také jemné stúpanie, v čase mojej návštevy bolo obohatené čerešňami. Približne po polhodine chôdze sa dostávame na lúku, kde je chata a informačná tabuľa o poľovníckom združení. Lesy navôkol sú vyčistené a pekné, povedal by som, že až poupratované. Trošku sa mi zdajú až umelé, ale pre moju spoločníčku to bolo super. Od lúky s chatou prídeme na rázcestie, kde je informačná tabuľa o vrchole Marhát. Vybrali sme si cestu smerom na Trhovičnú lúku, kde je spojnica s červenou značkou. Toto bol jediný ťažší úsek cesty – prudšie stúpanie, ale nič hrozné. Človek sa predsa musí trošku zadýchať, nie? Na Trhovičnej lúke sa napájame na červenú značku vedúcu na Marhát. Info o opísaných lokalitách si človek môže prečítať na – www.juro.sk - čo je vlastne informačná stránka aj o Stojslavovom náučnom chodníku, ktorým pôjdeme aj smerom naspäť. S prekvapením sa dozvedám, že sa tu organizovali v stredoveku jarmoky, vôbec si to neviem predstaviť. Dokonca sa tu zbojníčilo.

Smerom od Trhovičnej lúky je to na Marhát hodina chôdze po červenej. Nestretávame tu toľko turistov, ako v iných lokalitách Slovenska. Ak pôjdete po červenej, treba si dávať pozor, aby ste neminuli miesto, odkiaľ sú krásne výhľady na hrad Tematín a Tematínske vrchy. Ja som mal šťastie, niečo som aj pofotil a dokonca som tam začal maškrtiť na lesných jahodách. Bolo ich tam dosť. A potom hurá do metrovej žihľavy. Boli tam parádne žihľavové úseky. Ruky nad hlavou a išlo sa. Aspoň bola zábava.

Marhát je celý zalesnený – nie sú odtiaľ žiadne výhľady, len veľký železný kríž s nápisom – „Bože ochraňuj turistov“, pod vrcholom je malý prístrešok, kde môžu prespať zhruba dvaja ľudia. Bol tam však dosť veľký neporiadok. Neviem, či tam nemali nejakí "tiežčundráci" mejdan, dokonca nám tam nechali aj fľašku vína. Obsah som neskúmal – veď jazdím. Pri odchode z Marhátu ideme ešte zhruba 500 metrov a napájame sa na žltú značku smerujúcu na Nitriansku Blatnicu okolo Rotundy sv. Juraja – ďalšieho atraktívneho miesta na tejto okružnej túričke. Na tomto mieste to vyzerá na pomerne časté návštevy veriacich a ľudí z bližšieho okolia. Tak som zase niečo pofotil a potom sme sa vybrali do Blatnice. Žltá sa stretla so zelenou a znovu cez čerešnovú alej k autu.

Záver

Ide o nenáročnú poldennú túru, dá sa tu nájsť pár veľmi zaujimavých miest, je veľmi vhodná do teplých dní, keďže cesta vedie skoro neustále lesom alebo v tieni stromov. Oplatí sa ju prejsť.