Túra

Na Marhát

31.07.08
Teplo – ufff, koncom mája a v júni v tomto roku boli poriadne horúčavy. Komu by sa chcelo ťahať sa niekde do výšok a na slnkom prepálené skalnaté vršky. Čo takto si dať v tom teple nejakú zalesnenú tieňovú túru, keď už sme zrastení s tými našimi kopcami. Nepomôžeme si a tak som si ja osobne vybral mapu a hľadal som niečo dostupné a s tieňom. Našiel som vrch menom Marhát nad Nitrianskou Blatnicou.

Priznávam – v tých krajoch som nebol veľmi často o to viac ma to lákalo. Tak som si dohodol spoločníčky – dokonca sa odhodlali dve moje dvadsaťročné krstňatá a naplánovali sme si odchod na najbližšiu nedeľu ráno. No a na potvoru – zobudím sa a leje ako z kanvice. No netrafil by Vás šľak? Tak z môjho plánu nebolo v ten víkend nič. Musel som sa obrniť troškou trpezlivosti a počkať jeden týždeň. Zase sme zostali pri tradičnej zostave – ja a Janka, keďže krstňatá mali už iné vychodené chodníčky.

Trasa

Nitrianska Blatnica – rázc. Jurko – Trhovičná lúka (sedlo Gajda) – Marhát – sedlo Marhát – rotunda sv. Juraja – rázc. Jurko – Nitrianska Blatnica

Cesta do Nitrianskej Blatnice mi trvala približne hodinu a aj pár minút. Po diaľnici na Piešťany a v Piešťanoch sa nasmerovať na Topoľčany a zhruba po 20 minútach sme v Nitrianskej Blatnici. Kraj a kopčeky na spôsob Malých Karpát, takže som sa cítil ako doma a to bolo fajn. Auto som odstavil pri kostole, našťastie som našiel miesto – práve bola omša. Ale našlo sa a potom hajde na Marhát.

Od kostola vedie zelená značka smerom do hôr. Asi 2 km ide človek medzi poliami a po ceste. Je to také jemné stúpanie, v čase mojej návštevy bolo obohatené čerešňami. Približne po polhodine chôdze sa dostávame na lúku, kde je chata a informačná tabuľa o poľovníckom združení. Lesy navôkol sú vyčistené a pekné, povedal by som, že až poupratované. Trošku sa mi zdajú až umelé, ale pre moju spoločníčku to bolo super. Od lúky s chatou prídeme na rázcestie, kde je informačná tabuľa o vrchole Marhát. Vybrali sme si cestu smerom na Trhovičnú lúku, kde je spojnica s červenou značkou. Toto bol jediný ťažší úsek cesty – prudšie stúpanie, ale nič hrozné. Človek sa predsa musí trošku zadýchať, nie? Na Trhovičnej lúke sa napájame na červenú značku vedúcu na Marhát. Info o opísaných lokalitách si človek môže prečítať na – www.juro.sk - čo je vlastne informačná stránka aj o Stojslavovom náučnom chodníku, ktorým pôjdeme aj smerom naspäť. S prekvapením sa dozvedám, že sa tu organizovali v stredoveku jarmoky, vôbec si to neviem predstaviť. Dokonca sa tu zbojníčilo.

Smerom od Trhovičnej lúky je to na Marhát hodina chôdze po červenej. Nestretávame tu toľko turistov, ako v iných lokalitách Slovenska. Ak pôjdete po červenej, treba si dávať pozor, aby ste neminuli miesto, odkiaľ sú krásne výhľady na hrad Tematín a Tematínske vrchy. Ja som mal šťastie, niečo som aj pofotil a dokonca som tam začal maškrtiť na lesných jahodách. Bolo ich tam dosť. A potom hurá do metrovej žihľavy. Boli tam parádne žihľavové úseky. Ruky nad hlavou a išlo sa. Aspoň bola zábava.

Marhát je celý zalesnený – nie sú odtiaľ žiadne výhľady, len veľký železný kríž s nápisom – „Bože ochraňuj turistov“, pod vrcholom je malý prístrešok, kde môžu prespať zhruba dvaja ľudia. Bol tam však dosť veľký neporiadok. Neviem, či tam nemali nejakí "tiežčundráci" mejdan, dokonca nám tam nechali aj fľašku vína. Obsah som neskúmal – veď jazdím. Pri odchode z Marhátu ideme ešte zhruba 500 metrov a napájame sa na žltú značku smerujúcu na Nitriansku Blatnicu okolo Rotundy sv. Juraja – ďalšieho atraktívneho miesta na tejto okružnej túričke. Na tomto mieste to vyzerá na pomerne časté návštevy veriacich a ľudí z bližšieho okolia. Tak som zase niečo pofotil a potom sme sa vybrali do Blatnice. Žltá sa stretla so zelenou a znovu cez čerešnovú alej k autu.

Záver

Ide o nenáročnú poldennú túru, dá sa tu nájsť pár veľmi zaujimavých miest, je veľmi vhodná do teplých dní, keďže cesta vedie skoro neustále lesom alebo v tieni stromov. Oplatí sa ju prejsť.

Fórum 20 príspevkov
Na Marhát 26/08/19 21:05 20 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Večer pelendrekom, ráno metlou?! Som už postarší človek – čas uteká okolo mňa ako splašený kôň. Ale s tým už nič nenarobím. Sem-tam sa vrátim mysľou do minulosti. Spomeniem si na niektoré zážitky, ktoré som zažil v mojom živote. Keď si už spomeniem, tak si ich radšej aj zapíšem, možno už za 20 rokov si na ne nespomeniem, tak ak bude všetko v poriadku – aspoň si ich potom prečítam. 15/11/19 Vladimír Popluhár Príbehy
Túra Jesenný okruh Súľovskými skalami Nie – nešiel som tam kvôli dĺžke trasy, nešiel som tam kvôli veľkým prevýšeniam a náročnosti trasy. Tento okruh je v ponímaní slovenských turistov veľmi otrepaný a stokrát prechodený krížom-krážom. To stokrát je samozrejme myslené, len ako metafora. 15/06/19 Vladimír Popluhár Súľovské vrchy
Skialp Skialpové začiatky na Unterbergu No, v mojom podaní to ťažko nazvať skialpom, ale dávam ako tip pre budúce roky. Možno sa mi praví skialpinisti budú smiať, možno nie, ale každý raz začínal - takže už dosť mojich kecov, budem rád, keď budete pokračovať v čítaní mojich skúseností na Unterbergu. 16/04/19 Vladimír Popluhár Rakúsko
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Marhát 26/08/19 21:05 20 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Považský Inovec
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 748 m n. m.
    • min: 240 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 508 m
    • klesanie: 508 m
  • Vzdialenosť
    • 14 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 15.06.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 48.5543 ° SŠ
      dĺžka: 17.9702 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.5543 ° SŠ
      dĺžka: 17.9702 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • nie
  • Voda
    • vlastná, Nitrianska Blatnica, studnička na Žltej značke
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • vlastná
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.75 (0.22)